znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 276/2015-31

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   18.   augusta   2015v senáte   zloženom   z predsedu   Rudolfa   Tkáčika,   zo   sudkyne   Jany   Baricovej a sudcuĽubomíra   Dobríka   v konaní   o   sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej advokátkou JUDr. Ľubicou Višňovskou, Štúrova 20, Košice, ktorou namietaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Košice   II   v   konanívedenom pod sp. zn. 15 C 225/2003, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Košice   IIv konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 225/2003 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn.15 C 225/2003 konal bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovomtritisíc   eur),   ktoré   je   Okresný   súd   Košice   II   povinný   vyplatiť   jej   do   dvoch   mesiacovod právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice II j e   p o v i n n ý   uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konaniav sume   296,44   €   (slovom   dvestodeväťdesiatšesť   eur   a   štyridsaťštyri   centov)   na   účetjej právnej zástupkyne JUDr. Ľubice Višňovskej, Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesenímsp. zn. III. ÚS   276/2015   z 9.   júna   2015   prijal   podľa   § 25   ods. 3   zákona   Národnej   radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“,v citáciách   aj   „navrhovateľka“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej aj „okresný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 225/2003 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie začalo podaním návrhu na vyporiadaniebezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   4.   augusta   2003   na   okresnom   súde,   kde   jevedené pod sp. zn. 15 C 225/2003.

Sťažovateľka uvádza, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo napadnutékonanie právoplatne skončené.

Sťažovateľka v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavyvyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jej základnéprávo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, zároveňnavrhuje prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov.Napokon sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 500 € a úhrady trovkonania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom sp. zn.1 SprV 395/2015 (doručeným ústavnému súdu 30. júna 2015), v ktorom sa okrem inéhouvádza:

„- v konaní neboli zistené prekážky postupu súdu podľa § 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.

- sťažovateľke v zásade nemožno vytknúť nesúčinnosť, ktorá by spôsobila prieťahy v konaní. Požiadala len o odročenie pojednávania, určeného na deň 21.10.2005 a dňa 23.10.2008 jej bola zasielaná urgencia po tom, čo nesplnila svoju povinnosť uloženú jej na pojednávaní dňa 17.9.2008.

-   súdu   podľa   môjho   názoru   nemožno   vytknúť   obdobie   dlhodobejšej   nečinnosti (obdobím   niekoľkomesačnej   nečinnosti   bol   ojedinelý   časový   úsek   od   2.6.2006 do 15.2.2007), ako neprimeraná sa (napriek vykonávaným úkonom) javí len celková dĺžka predmetného konania, čo som uznal i v odpovedi na sťažnosť sťažovateľky zo dňa 7.7.2014. Obdobie,   keď   sa   spis   nachádzal   na   odvolacom   Krajskom   súde   v   Košiciach,   nie   som oprávnený   žiadnym   spôsobom   hodnotiť   či   posudzovať.   I   vzhľadom   na   skutočnosť,   že z odvolacieho súdu bol spis vrátený s potvrdzujúcim uznesením, nemožno toto obdobie pripísať na ťarchu tunajšieho súdu.

-   ak   ústavný   súd   dospeje   k   záveru,   že   tunajší   súd   spôsobil   v   konaní   prieťahy, posúdenie ich zbytočnosti ponechávam na zváženie ústavného súdu.

- zásadnou okolnosťou, vplývajúcou na dĺžku trvania predmetného konania, je jeho skutková obtiažnosť, čo napokon uznáva i samotná sťažovateľka. Táto spočíva v nutnosti nariadenia viacerých znaleckých dokazovaní, a to i kontrolného vzhľadom na výsledky predchádzajúcich znaleckých dokazovaní a námietky žalovaného voči nim. Je ale potrebné poukázať nielen na nevyhnutnosť znaleckých dokazovaní, ale podčiarknuť predovšetkým ten fakt,   že   bolo   mimoriadne   časovo   náročné   zabezpečiť   podklady,   aby   bolo   vôbec   možné v danej   veci   znalecké   posudky   vypracovať.   Táto   skutočnosť   si   vyžadovala   mimoriadny časový priestor, i v tomto druhu sporov pomerne ojedinelý. Tiež je potrebné poukázať na nutnosť odročovania pojednávaní z dôvodov na strane žalovaného, celkom až šesťkrát (21.9.2005, 26.5.2008, 13.6.2008, 17.9.2008, 5.10.2011 a 4.11.2011), čo súd nedokázal žiadnym spôsobom ovplyvniť.“

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti bol aj tento prehľad procesnýchúkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania:„- návrh na vyporiadanie BSM podala sťažovateľka na tunajšom súde dňa 4.8.2003. S podaným návrhom požiadala o oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku v spore.

-na   základe   uvedenej   skutočnosti   bol   sťažovateľke   dňa   14.10.2003   zaslaný   prípis a tlačivo na zdokladovanie jej majetkových pomerov.

-vyplnené tlačivo doručila sťažovateľka súdu dňa 31.10.2003.

-dňa 18.11.2003 bol daný pokyn pre doručenie návrhu na vyjadrenie žalovanému a uznesením z uvedeného dňa bolo sťažovateľke priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

-zásielka, určená žalovanému, sa súdu vrátila ako nedoručená, preto v mesiaci máj 2004   bolo   opakované   doručenie   cestou   OO   PZ   Košice   -   Nad   Jazerom,   ktoré

30.7.2004   vrátilo   zásielku   súdu   ako   nedoručenú   z   dôvodu,   že   žalovaného   sa nepodarilo zastihnúť.

-dňa 2.9.2004 bol preto zisťovaný pobyt žalovaného cestou dostupných registrov.

-aktuálny   pobyt   žalovaného   bol   zistený   v   októbri   2004,   kedy   mu   bol   doručený na vyjadrenie žalobný návrh, ku ktorému doručil svoje vyjadrenie 29.11.2004.

-dňa 1.12.2004 bola zasielaná výzva sťažovateľke, na ktorú reagovala cestou svojej právnej zástupkyne dňa 6.12.2004.

-v marci 2005 určila zákonná sudkyňa termín pojednávania na deň 21.9.2005. - dňa 21.7.2005 požiadal právny zástupca žalovaného o zmenu termínu pojednávania, určeného na 21.9.2005, z dôvodu kolízie termínov vytýčených pojednávaní.

-na základe uvedenej žiadosti bolo pojednávanie odročené na deň 21.10.2005.

-o odročenie tohto pojednávania požiadala právna zástupkyňa sťažovateľky rovnako z dôvodu kolízie vytýčených pojednávaní.

-vytýčené pojednávanie bolo preto odročené na 3.2.2006.

-pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na neurčito.

-prípismi zo dňa 9.2.2006 boli tri realitné kancelárie požiadané o určenie trhovej hodnoty rodinného domu, ktorý je predmetom konania.

-dňa 9.2.2006 predložil žalovaný do spisu písomné podanie, ktoré bolo 21.4.2006 zaslané na zaujatie stanoviska sťažovateľke.

-sťažovateľka doručila svoje stanovisko dňa 26.4.2006.

-dňa   2.6.2006   bolo   vyjadrenie   sťažovateľky   doručované   právnemu   zástupcovi žalovaného.

-dňa 15.2.2007 bol určený termín pojednávania na deň 11.4.2007

-pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania a zabezpečenia ďalších dôkazov potrebných na rozhodnutie vo veci.

-uznesením   zo   dňa   21.6.2007,   ktoré   nadobudlo   právoplatnosť   31.7.2007,   bolo nariadené znalecké dokazovanie.

-v mesiaci máj 2007 boli zasielané výzvy Daňovému úradu Košice IV. a niekoľkým bankám. Odpovede bánk boli súdu doručené v priebehu mesiaca júl 2007.

-dňa 1.8.2007 bolo OO PZ Košice - Staré mesto požiadané o doručenie zásielky ustanovenej znalkyni, keďže si zásielku súdu neprevzala,

-dňa 2.8.2007 bola zasielaná výzva daňovému úradu,

-dňa 6.9.2007 oznámil orgán polície, že zásielku sa adresátke nepodarilo doručiť, preto v uvedený deň bola zisťovaná jej nová adresa,

-dňa 27.9.2007 bol spis odoslaný ustanovenej znalkyni na vyhotovenie znaleckého posudku v lehote 60 dní.

-dňa 30.11.2007 bola ustanovená znalkyňa urgovaná na oznámenie, v akom štádiu sa nachádza   znalecké   dokazovanie,   resp.   oznámenie   dôvodov,   ktoré   bránia vypracovaniu znaleckého posudku,

-dňa 11.12.2007 bol doručený znalecký posudok.

-uznesením zo dňa 12.12.2007 bolo rozhodnuté o znalečnom. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3.1.2008.

-dňa 13.12.2007 bol znalecký posudok zaslaný na vyjadrenie účastníkom konania. Vyjadrenie sťažovateľky bolo súdu doručené 18.12.2007.

-dňa 5.2.2008 bolo určené pojednávanie na deň 5.3.2008.

- pojednávanie   sa   uskutočnilo   a   bolo   odročené   na   deň   26.5.2008   za   účelom predloženia ďalších dôkazov.

-dňa   6.5.2008   požiadal   právny   zástupca   žalovaného   o   odročenie   pojednávania z dôvodu kolízie termínu.

-na základe uvedenej žiadosti bolo pojednávanie preročené na deň 13.6.2008.

-dňa   11.6.2008   požiadal   žalovaný   o   odročenie   pojednávania   z   dôvodu práceneschopnosti. Ešte v uvedený deň bolo pojednávanie odročené na 17.9.2008.

-dňa   17.9.2008   požiadal   žalovaný   o   odročenie   tohto   pojednávania   pre   svoj   zlý zdravotný stav.

-pojednávanie   sa   napriek   uvedenej   skutočnosti   uskutočnilo   a   bolo   odročené na neurčito, pričom sťažovateľke bola uložená povinnosť predložiť návrhy na ďalší postup v konaní.

-dňa 23.10.2008 bola znalkyňa, ktorá vypracúvala vyššie uvedený znalecký posudok, vyzvaná na doplnenie podaného znaleckého posudku v lehote 30 dní. V uvedený deň bola   tiež   sťažovateľke   zasielaná   urgencia   na   splnenie   povinnosti,   uloženej na pojednávaní dňa 17.9.2008.

-na   urgenciu   reagovala   sťažovateľka   cestou   svojej   právnej   zástupkyne   prípisom, doručeným dňa 29.10.2008.

-dňa 1.12.2008 doručila znalkyňa znalecký posudok v zmysle výzvy súdu zo dňa

23.10.2008. (Dodatok č. 1 k znaleckému posudku),

-dňa 2.12.2008 bol znalecký posudok doručovaný účastníkom konania na vyjadrenie.

-sťažovateľka doručila svoje vyjadrenie 10.12.2008.

-dňa 14.1.2009 bolo rozhodnuté o znalečnom; uznesenie nadobudlo právoplatnosť

21.2.2009.

-v   dôsledku   dlhodobej   práceneschopnosti   zákonnej   sudkyne   bol   spis   v   období od 22.1.2009 do 9.3.2009 pridelený do súdneho oddelenia inej sudkyne.

-dňa 6.5.2009 boli zasielané výzvy ČSOB, a.s. a žalovanému.

-dňa 23.7.2009 bola zasielaná ďalšia výzva ČSOB, a.s. so sídlom v Bratislave.

-uznesením zo dňa 26.8.2009 bolo nariadené ďalšie znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou z odboru ekonómie a manažmentu.

-dňa   29.9.2009   (po   nadobudnutí   právoplatnosti   uznesenia)   bol   spis   odoslaný ustanovenej   znaleckej   organizácii,   ktorá   dňa   10.11.2009   požiadala   o   vyplatenie zálohy na znalecké dokazovanie,

-dňa 12.11.2009 bol žalovaný vyzvaný na zaslanie svojho vyjadrenia k tejto žiadosti. Dňa   26.11.2009   mu   bola   zasielaná   urgencia.   Svoje   vyjadrenie   doručil   súdu

10.12.2009.

-uznesením zo dňa 18.1.2010 bola v konaní zmenená znalkyňa z dôvodu neprimeranej sumy,   ktorú   pôvodne   určená   znalecká   organizácia   žiadala   vyplatiť.   Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 1.2.2010.

-následne bola pôvodná znalecká organizácia vyzvaná na vrátenie spisu, ktorý bol

11.3.2010 doručovaný novej znalkyni.

-dňa 20.5.2010 bola znalkyňa vyzývaná na oznámenie, v akom štádiu sa nachádza znalecké dokazovanie.

-dňa   17.5.2010   požiadala   ustanovená   znalkyňa   o   zabezpečenie   podkladov k znaleckému dokazovaniu, v dôsledku čoho bola spoločnosť Stavomarket, s.r.o. dňa

20.5.2010 vyzývaná na predloženie žiadaných dokladov.

-dňa 31.5.2010 znalkyňa oznámila, že doposiaľ jej žiadané doklady predložené neboli.

-na   základe   uvedeného   oznámenia   bola   14.6.2010   zasielaná   výzva   konateľovi uvedenej   spoločnosti,   ktorý   dňa   24.6.2010   oznámil,   že   požadovanými   dokladmi nedisponuje.

-oznámenie konateľa spoločnosti bolo 1.7.2010 doručené ustanovenej znalkyni.

-po   tomto   oznámení   doručila   znalkyňa   7.7.2010   znalecký   posudok   spolu s vyúčtovaním odmeny.

-uznesením   zo   dňa   7.7.2010,   ktoré   nadobudlo   právoplatnosť   30.7.2010,   bolo rozhodnuté o znalečnom. Zároveň bol znalecký posudok doručený na vyjadrenie účastníkom konania.

-dňa   13.8.2010   bolo   určené   pojednávanie   na   deň   13.10.2010.   uznesením   zo   dňa

17.9.2010 bolo nariadené doplnenie vypracovaného znaleckého posudku.

-dňa   13.10.2010   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na   neurčito za účelom doplnenia znaleckého posudku.

-dňa 15.10.2010 bola zasielaná výzva VÚB a.s. v Bratislave.

-dňa 20.10.2010 bol spis odoslaný ustanovenej znalkyni na vypracovanie dodatku k znaleckému posudku.

-následne   znalkyňa   opakovane   žiadala   o   zabezpečenie   podkladov   k   znaleckému dokazovaniu a predĺženie lehoty na spracovanie posudku, a to v dňoch 15.11.2010 (z tohto   dôvodu   zasielaná   18.11.2010   výzva   právnemu   zástupcovi   žalovaného) a 1.2.2011 (po výzve súdu zo dňa 19.1.2011).

-uznesením zo dňa 1.2.2011 bol ustanovenej znalkyni udelený súhlas s predĺžením lehoty na vypracovanie znaleckého posudku do 30 dní od predloženia dokladov potrebných   k   vypracovaniu   doplnku   k   znaleckému   posudku.   Spoločnosti STAVOMARKET,   s.r.o.   a   STAVOSERVIS,   s.r.o.   boli   zároveň   požiadané o predloženie   dokladov   znalkyni.   Znalkyňa   bola   požiadaná   o   oznámenie,   či   jej žiadané doklady boli predložené.

-dňa 25.2.2011 znalkyňa oznámila, že žiadané doklady jej predložené neboli.

-dňa 30.3.2011 bola zasielaná výzva právnemu zástupcovi žalovaného na predloženie požadovaných dokladov znalkyni.

-dňa 18.4.2011 bola právnemu zástupcovi žalovaného zasielaná urgencia.

-dňa   16.5.2011   boli   zasielané   výzvy   osobám,   ktoré   by   podľa   oznámenia   právnej zástupkyne sťažovateľky mohli disponovať potrebnými dokladmi.

-dňa   15.6.2011   bol   doručený   znalecký   posudok   spolu   s   vyúčtovaním   znaleckej odmeny. V uvedený deň bolo rozhodnuté o znalečnom.

-dňa 16.6.2011 bol znalecký posudok zaslaný na vyjadrenie účastníkom.

-dňa 4.7.2011 bolo vytýčené pojednávania na deň 5.10.2011.

-dňa   22.9.2011   ospravedlnil   žalovaný   svoju   neúčasť   na   vytýčenom   pojednávaní z dôvodu dovolenky jeho právneho zástupcu.

-na základe uvedenej skutočnosti bolo pojednávanie odročené na deň 4.11.2011.

-dňa   17.10.2011   doručil   žalovaný   ospravedlnenie   a   žiadal   aj   o   odročenie   tohto pojednávania z dôvodu zahraničnej služobnej cesty jeho právneho zástupcu.

-v   decembri   2011   bolo   určené   pojednávanie   na   deň   15.2.2012.   pojednávanie   sa uskutočnilo   a   bolo   odročené   za   účelom   nariadenia   kontrolného   znaleckého dokazovania.

-uznesením zo dňa 20.4.2012 bolo nariadené znalecké dokazovanie a po nadobudnutí jeho právoplatnosti bol spis dňa 21.5.2012 odoslaný ustanovenému znalcovi.

-dňa 9.7.2012 oznámil ustanovený znalec, že bez predloženia potrebných dokladov nie je   možné   vypracovať   znalecký   posudok   tak,   ako   to   vyžaduje   vyššie   uvedené uznesenie.

-dňa   4.10.2012   požiadal   ustanovený   znalec   o   udelenie   súhlasu   na   použitie motorového vozidla za účelom zabezpečenia podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku.

-dňa 5.10.2012 bol znalcovi požadovaný súhlas udelený.

-dňa   11.10.2012   bol   ustanovený   znalec   vyzvaný   na   doručenie   vypracovaného znaleckého posudku, resp. oznámenie dôvodov, ktoré jeho vypracovaniu bránia.

-na výzvu reagoval znalec podaním, doručeným dňa 5.11.2012.

-dňa 30.11.2012 boli právnym zástupcom účastníkov konania zaslané výzvy, ktorých obsahom bola žiadosť o vyjadrenie sa k podaniu znalca.

-žiadané stanoviská boli súdu doručené dňa 15.1.2013 a 28.1.2013.

-stanovisko   účastníkov   bolo   znalcovi   doručené   14.2.2013   a zároveň   bolo   vydané uznesenie, ktorým bolo doplnené pôvodné uznesenie o povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

-dňa 5.3.2013 podal žalovaný proti predmetnému uzneseniu odvolanie.

-prípismi   zo   dňa   8.4.2013   boli   zisťované   majetkové   pomery   žalovaného   cestou dožiadaní na príslušné orgány.

-odpovede boli doručené v mesiaci apríl 2013.

-uznesením zo dňa 14.5.2013 bolo zmenené uznesenie o výške preddavku na trovy znaleckého dokazovania.

-dňa 21.5.2013 boli zisťované majetkové pomery sťažovateľky.

-dňa   3.6.2013   bol   doručený   vypracovaný   znalecký   posudok,   ktorý   bol   4.6.2013 zaslaný na vyjadrenie účastníkom konania.

-dňa 7.6.2013 bol nariadený termín pojednávania na deň 20.9.2013.

-uznesením zo dňa 10.7.2013 bolo rozhodnuté o znalečnom.

-proti uvedenému uzneseniu sa žalovaný dňa 12.8.2013 odvolal.

-odvolanie   bolo   predložené   ustanovenému   znalcovi,   ktorý   sa   k   nemu   vyjadril podaním, doručeným súdu 16.9.2013.

-dňa 20.9.2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že   účastníkom   bola   poskytnutá   lehota   do   31.10.2013   za   účelom   mimosúdneho vysporiadania rodinného domu, ktorý je predmetom konania.

-dňa 10.10.2013 doručil žalovaný svoje vyjadrenie k znaleckému posudku, ktoré bolo zaslané   znalcovi   i   sťažovateľke,   ktorí   svoje   stanoviská   doručili   súdu   25.10.2013 a 5.11.2013.

-tieto vyjadrenia boli doručované žalovanému 12.11.2013, ku ktorým sa tento vyjadril

17.12.2013.

-dňa   7.1.2014   bolo   toto   stanovisko   doručované   sťažovateľke,   ktorá   sa   k   nemu vyjadrila 13.1.2014.

-dňa   20.2.2014   bol   spis   predložený   Krajskému   súdu   v   Košiciach   za   účelom rozhodnutia o odvolaní žalovaného proti uzneseniu zo dňa 12.8.2013.

-spis bol z odvolacieho súdu vrátený dňa 10.11.2014 s potvrdzujúcim uznesením. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.12.2014.

-dňa 8.1.2015 bolo určené pojednávanie na deň 11.2.2015.

-podaním zo dňa 23.1.2015 oznámil žalovaný cestou svojho právneho zástupcu, že trvá na vykonaní kontrolného znaleckého posudku.

-z   vyššie   uvedeného   dôvodu   bolo   dňa   29.1.2015   pojednávanie   zo   dňa   11.2.2015 odročené na neurčito.

-uznesením   zo   dňa   9.2.2015   bolo   nariadené   kontrolné   znalecké   dokazovanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24.2.2015.

-dňa 25.6.2015 ustanovená znalecká organizácia vrátila spis na výzvu súdu s tým, že v súčasnosti dopracováva žiadaný znalecký posudok.“

K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti doručenému ústavnému súdu 30. júna 2015sťažovateľka zaujala v podaní doručenom ústavnému súdu 7. júla 2015 takéto stanovisko:„Čo   sa   týka   vyjadrenia   OS   Košice   II.,   zo   dňa   30.   6.   2015   máme   zato,   že   súd objektívne skonštatoval ako súd konal avšak je treba podľa nášho názoru znovu zdôrazniť, že máme zato, že súd pochybil pokiaľ pripustil ďalšie znalecké dokazovanie na zistenie hodnoty obchodného podielu, ktorý je predmetom vyporiadania BSM, pretože ustanovený súdny znalec uviedol, že bez listín, ktoré požaduje zapracovať do znaleckého posudku nie je možné doplniť znalecké dokazovanie a v podstate bol to práve žalovaný, ktorý s týmito listinami   disponoval   a   ak   ich   požaduje   zapracovať   do   znaleckého   posudku   mal   ich zabezpečiť.   Ak   takto   neurobil   ani   na   opakované   výzvy   súdu,   súd   má   možnosť   podľa ustanovení OSP návrh na takéto dokazovanie odmietnuť.“

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadreníz 29. júna 2015, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od nehonemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného právapodľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorouúčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sarozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnomkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konaniaobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   vyplýva   z   §   6   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len,,OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so všetkými   účastníkmi   konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vetyOSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sazabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významnápovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môžeodročiť len z dôležitých dôvodov, a z § 119 ods. 4 OSP, ak súd zistí, že existuje dôležitýdôvod   na   odročenie   pojednávania,   bez   zbytočného   odkladu   informuje   tých,   ktorí   bolipredvolaní   alebo   upovedomení.   Súd   spravidla   uvedie   deň,   kedy   sa   bude   konať   novépojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súladeso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňujetri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvéhokritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je vyporiadanie BSM. Ústavný súduznáva,   že   takéto   spory   môžu   byť   skutkovo   zložitejšie   a   svojou   povahou   náročnéna dokazovanie,   pretože   treba   nielen   zistiť   okruh   vecí   patriacich   do   zaniknutého   BSMúčastníkov konania, ale aj ich hodnotu ku dňu jeho zániku a zároveň zohľadniť aj viaceroskutočností,   ktoré   vyplývajú   z   § 150   Občianskeho   zákonníka,   najmä   pokiaľ   ideo komplexnosť vyporiadania tohto majetkového spoločenstva. Faktická zložitosť veci bolav tomto   konaní   vyvolaná   najmä   nutnosťou   nariadenia   znaleckého   dokazovania   na   účelurčenia   všeobecnej   hodnoty   nehnuteľností,   vecí   hnuteľných   patriacich   do   BSM,   akoaj určenia   trhovej   hodnoty   obchodných   podielov   odporcu   v obchodných   spoločnostiach.Podľa názoru ústavného súdu preskúmavané konanie nie je právne zložité, pričom existujedostatočné   množstvo   stabilizovanej   judikatúry   všeobecných   súdov,   ktorá   obsahujeaj jednoznačnú metodiku postupu a prerokovania uvedených majetkových sporov, takžepri efektívnejšom   a   sústredenejšom   postupe   mohol   okresný   súd   v napadnutom   konanípostupovať plynulejšie.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konanídošlo k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako účastníka súdneho konaniav procesnom postavení navrhovateľky. Ústavný súd konštatuje, že nezistil také skutočnosti,ktoré by v súvislosti s prieťahmi v napadnutom konaní bolo potrebné pripísať na ťarchusťažovateľky.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konanía konštatuje,   že   napriek   veľkému   počtu   vykonaných   procesných   úkonov   v doterajšompriebehu je napadnuté konanie poznačené neefektívnosťou a nesústredenosťou.

Za   neefektívnu   činnosť   okresného   súdu   v napadnutom   konaní   je   podľa   názoruústavného   súdu   potrebné   vyhodnotiť   predovšetkým   jeho   postup   v súvislostiso zabezpečením znaleckého dokazovania. Ústavný súd pripúšťa, že v okolnostiach danejveci   bolo   náročné   zabezpečiť   podklady   pre   vypracovanie   znaleckých   posudkov,   čo   alena druhej strane nemôže ospravedlniť stav, v ktorom sa napadnuté konanie nachádza v časerozhodovania o sťažnosti ústavným súdom.

Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním efektivity napadnutého konania upriamujepozornosť na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj neefektívna(nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručenéhopráva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   a to   v prípade,   ak   nesmerovalak odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátilna všeobecný súd, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07,I. ÚS 7/2011). Ústavný súd poukazuje aj na svoju ďalšiu štandardnú judikatúru, podľa ktorejvšeobecný súd vzhľadom na jeho povinnosť organizovať procesný postup v súdnom konanítak, aby čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila sožiadosťou   o rozhodnutie,   zodpovedá   za   adekvátne   a účelné   využitie   procesnýchprostriedkov, ktoré mu na tento účel zveruje (vrátane poriadkových opatrení v zmysle § 53OSP) aj vo vzťahu k súdnemu znalcovi. Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesiezodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca pri vypracovaní znaleckéhoposudku (napr. III. ÚS 56/02, IV. ÚS 327/2013).

Ústavný   súd   pri   vyhodnocovaní   postupu   okresného   súdu   v napadnutom   konaníokrem   už   uvedeného   prihliadol   predovšetkým   na   to,   že   z   ústavnoprávneho   hľadiskanemožno akceptovať, aby konanie pred všeobecným súdom nebolo ani po 12 rokoch od jehozačatia právoplatne skončené (napr. IV. ÚS 327/2013, IV. ÚS 67/2014).

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   doterajším   postupomokresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15   C   225/2003   došlo   k zbytočnýmprieťahom,   a tým   aj   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľky   na   prerokovanie   vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklonečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,vo veci konal.

Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd rozhodol,   že základné   právo   sťažovateľkyna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo postupomokresného   súdu porušené,   prikázal   mu,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov,a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádza.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Sťažovateľka   sa   domáha   priznania finančného   zadosťučinenia   v sume   3 500   €z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, keď poukázala na právnu neistotu v súvislostis doterajšou dĺžkou napadnutého konania.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základnéhopráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžadujenielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúcehoporušovania   základného   práva   (IV. ÚS 210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   tomtoprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančnéhozadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskymsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoruo   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (dohovoru)   priznáva   so   zreteľomna konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   vedenéhopod sp. zn. 15 C 225/2003, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu a najmäskutočnosť,   že   posudzované   konanie   vo   veci   nebolo   do   rozhodnutia   ústavného   súduprávoplatne   skončené,   považoval   ústavný   súd   priznanie   sumy   3   000   €   za   primeranéfinančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jejvznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní o jej sťažnosti advokátkou JUDr. ĽubicouVišňovskou. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   priznaní   trov   konania   vychádzal   z   priemernejmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorábola 839,83 €.

Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   prípravu   zastúpeniaa podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhláškyMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradáchadvokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len„vyhláška“), a to každý úkon po 139,83 €, t. j. spolu 279,66 €, čo spolu s režijným paušálom2 x 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 296,44 €.

Priznanú   úhradu   trov   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnejzástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehoteuvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohtorozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2015