znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 276/2011-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2011 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť G. O., L., zastúpeného A., s. r. o., Ž., v mene ktorej koná JUDr. D. C., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/191/1999 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo G. O. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/191/1999   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Čadca   p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 10 C/191/1999 konal bez zbytočných prieťahov.

3. G. O.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré   j e   Okresný súd Čadca   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Čadca   j e   p o v i n n ý   uhradiť G. O. trovy konania v sume 261,82 € (slovom dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiatdva centov) na účet A., s. r. o., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája 2011 doručená   sťažnosť   G.   O.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/191/1999.

Sťažovateľ, ktorý je v procesnom postavení odporcu účastníkom konania o zrušenie a   vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva,   v   sťažnosti   predovšetkým   namietal,   že okresný   súd   nerešpektoval   pokyny   odvolacieho   súdu   vyslovené   v   uznesení   sp.   zn. 6 Co 1552/01 z 12. decembra 2001 a „po uplynutí 3 rokov rozhodol rozsudkom č. k. 10   C/191/99-206   zo   04.   11.   2004   a   opätovne   prikázal   nehnuteľnosti   do   vlastníctva navrhovateľa.“ Dôvodnosť   podanej   sťažnosti   sťažovateľ   videl   v   tom,   že   okresný   súd „rozhodol   vo   veci   najskôr   rozsudkom   z   21.   11.   2000   a   potom   znova   rozsudkom   zo 04. 11. 2004 pri existencii závažných procesných a skutkových vád, ktoré súd neodstránil napriek   pokynom   uvedeným   v   uzneseniach   Krajského   súdu   v   Žiline,   ktorými   boli   oba prvostupňové   rozsudky   zrušené.  ...   Procesné   vady   spočívajúce   v   neúplnom   vymedzení okruhu   účastníkov   na   strane   odporcov   boli   odstránené   až   uznesením   Okresného   súdu Čadca z 23. 01. 2007, hoci sťažovateľ už vo svojom vyjadrení z 18. 10. 1999 na túto skutočnosť upozorňoval. Teda od podania žalobného návrhu dňa 02. 02. 1999 uplynula doba takmer 8   rokov   do   23.   01.   2007,   kým   prvostupňový   súd   odstránil   procesné   vady   konania.“. Sťažovateľ je toho názoru, že aj keď okresný súd bude riadne konať, vzhľadom na spôsob, akým došlo k porušeniu jeho základného práva, a doterajšie dlhoročné prieťahy v konaní, je tu dôvod na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľ   ústavnému   súdu   navrhol   vysloviť   porušenie   označeného   základného práva postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/191/1999, prikázať okresnému súdu, aby ďalej konal bez zbytočných prieťahov, priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a na účet jeho právneho zástupcu priznať náhradu trov konania.

Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 276/2011-11 z 21. júna 2011 prijal sťažnosť na ďalšie konanie.

Okresný súd sa k doručenej sťažnosti vyjadril podaním sp. zn. Spr. 895/11 z 29. júna 2011, v ktorom skonštatoval prieťahy v konaní spôsobené sudcami JUDr. Š. M. a Mgr. R. G.. K prieťahom mala prispieť aj skutočnosť, že spis bol viackrát zasielaný Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o podaných odvolaniach a postupne bol prideľovaný na konanie rôznym sudcom.

Okresný súd vo svojom vyjadrení ďalej uviedol tento podrobný prehľad vykonaných procesných úkonov:

- 3. 2. 1999 - návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva...

-8. 2. 1999 - referát sudcu - výzva na zaplatenie súdneho poplatku

-24. 2. 1999- zaplatený súdny poriadok

-1. 3. 1999 - referát sudcu - návrh zaslaný na vyjadrenie odporcom

-17. 3. 1999 - vyjadrenie odporcu G. O.

-23. 3. 1999 - vytýčený termín pojednávania na deň 29.4.1999

-29.   4.   1999   -   pojednávanie   (čl.   17   spisu),   odročené   na   neurčito   za   účelom vyžiadania si spisov z archívu

-14. 5. 1999 - sudca žiadal na nahliadnutie spis Nc 2340/98...

-9. 6. 1999 - právny zástupca navrhovateľa žiadal o výsluch svedka Š. O.

-10. 6. 1999 - sudca vytýčil termín pojednávania

-6. 7. 1999 - pojednávanie (čl. 36), odročené na neurčito za účelom žiadania listu vlastníctva, zaslania plnej moci od JUDr. C., účastníci boli vyzvaní, aby v lehote 1 mesiaca oznámili ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania

-30. 7. 1999 - doručený výpis z LV

-14.   9.   1999   -   sudca   vytýčil   termín   pojednávania   na   deň   2.   11.   1999, pojednávanie   (čl.   46)   odročené   na   neurčito   8.   11.   1999   -   právny   zástupca navrhovateľa doručil súdu rozšírený návrh, ktorý nariadil doručiť na vyjadrenie

-8. 12. 1999 - doručené súdu vyjadrenie I. P., M. R. a M. V.

-   16. 12. 1999 - žiadaný spis V 457/99 od katastra K.

-28. 1. 2000 - urgencia

-9. 2. 2000 - doručený spis V 457/99

-10.   2.   2000   -   sudca   vytýčil   termín   pojednávania   na   deň   28.   3.   2000, pojednávanie odročené na neurčito za účelom vykonania ohliadky na mieste samom

-5. 4. 2000 - výzva na zloženie zálohy na znalecké dokazovanie

-24. 5. 2000 - sudca vytýčil termín ohliadky na deň 23. 6. 2000, termín zrušený, nový termín 7. 7. 2000 (čl. 73), účastníci boli vyzvaní na oznámenie ďalších návrhov na vykonanie dokazovania, zápisnica z ohliadky opísaná 10. 7. 2000

-8. 8. 2000 - uznesenie o priznaní náhrady cestovných nákladov (T.)

-13. 9. 2000 - navrhovateľ predložil súdu ďalšie dôkazy

-28. 9. 2000 - sudca vytýčil termín pojednávania na deň 16. 11. 2000 (čl. 84), odročené na deň 21. 11. 2000 za účelom vyhlásenia rozsudku

-   12. 11. 2000 - vyhlásený rozsudok (čl. 89)

-23. 1. 2001 - odvolanie odporcu 4/ G. O. proti rozsudku

-20. 2. 2001 - vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu

-26. 2. 2001 - vyjadrenie E. O.

-5. 4. 2001 - referát sudcu - nariadil vyhotoviť predkladaciu správu

-12. 6. 2001 - spis zaslaný na KS Žilina

-12. 2. 2002 - návrat spisu (čl. 115), rozsudok OS zrušený

-15. 3. 2002 - sudca nariadil doručiť rozhodnutie KS,

-17. 4. 2002 - sudca vytýčil termín pojednávania na deň 21. 5. 2002...

-21. 5. 2002 - čl. 131 pojednávanie, odročené na neurčito

-21.   5.   2002   -   uznesenie   -   zloženie   zálohy   na   znalecké   dokazovanie   zaslané odporcovi v 4. rade G. O.,

-8. 7. 2002 - odvolanie proti uzneseniu

-16. 7. 2002 - referát sudcu - výzva na zaslanie riadneho odvolania

-11. 9. 2002 - JUDr. D. C. reagoval na výzvu

-14.   10.   2002   -   záznam   kancelárie   o   tom,   že   nie   je   možné   pripojiť   spis   Nc 2340/98

-17. 10. 2002 - sudca nariadil vyhotoviť predkladaciu správu

-17. 1. 2003 - vyhotovená predkladacia správa, spis zaslaný na KS Žilina

-14. 3. 2003 - návrat spisu z KS, odvolanie odporcu bolo zamietnuté (čl. 146)

-18. 3. 2003 - referát sudcu

-19. 3. 2003 - návrh navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia (čl. 148)

-24. 3. 2003 -referát sudcu

-11. 4. 2003 - vyjadrenie odporcu G. O. k návrh na vydanie PO

-16. 4. 2003 - uznesenie (čl. 152), vydané PO

-12. 5. 2003 - vyjadrenie odporcu G. O. k návrh na vydanie PO

-5. 6. 2003 - výzva pre odporcu (čl. 154)

-20. 8. 2003 - odpoveď na výzvu

-8.   9.   2003   -   referát   sudcu   -   nariadil   zistiť,   či   bola   zložená   záloha   (nebola zložená, vymáhala sa)

-30. 9. 2003 - žiadosť odporcu G. O. o oslobodenie od platenia sup

-2. 12. 2003 - záznam kancelárie (záloha ešte nebola vymožená)

-3. 12. 2003 - úradný záznam o študovaní spisu – P. O.

-5. 12. 2003 - referát sudcu - výzva na predloženie vyplneného tlačiva vz. 6, žiadaná správa od OÚ L.

-13. 2. 2004 - správa od OÚ L.

-18.   2.   2004   -   doručené   potvrdenie   o   osobných,   majetkových   a   rodinných pomeroch G. O.,

-15. 3. 2004 - referát sudcu - žiadaná správa od katastra K., D. Č., MUDr. J. B., posledná správa doručená súdu dňa 1. 4. 2004

-14. 5. 2004 - uznesenie čl. 185 - odporcovi 4. G. O. priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v 1/2-vici

-8. 7. 2004 - KS Justičnej pokladnici Bratislava bolo oznámené vyššie uvedené uznesenie

-31. 8. 2004 - sudca vytýčil termín pojednávania na deň 7. 10. 2004  

-7. 10. 2004 - čl. 196 - pojednávanie, odročené na deň 2. 11. 2004

-28. 10. 2004 - späťvzatie návrhu

-2. 11. 2004 - čl. 200 - pojednávanie, odročené na deň 4. 11. 2004

-4. 11. 2004 - čl. 202 - pojednávanie - vyhlásený rozsudok

-5. 11. 2004 - právny zástupca navrhovateľa doručil súdu vyčíslenie trov...

-   24. 2. 2004 - odvolanie G. O. voči rozsudku

-1. 3. 2004 - výzva na zaslanie ďalších exemplárov odvolania (čl. 212)

-1. 4.2005 - výzva pre právneho zástupcu odporcu G. O. 9. 3. 2005 – úradný záznam - spis študoval P. O.

-21. 4. 2005 - odvolania doručené

-29. 4. 2005 - odvolanie bolo doručené ostatným účastníkom konania

-9. 8. 2005 – V. nariadila vyhotoviť predkladaciu správu

-9. 8. 2005 - predkladacia správa na KS Žilina

-9. 8. 2006 - návrat spisu z KS Žilina čl. 227 - rozsudok OS bol zrušený

-4. 1. 2006 - čl. 232 - opatrenie - spis pridelený na ďalšie konanie JUDr. A. P.

-23. 8. 2006 - referát sudkyne (výzva pre právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. M. S., výzva pre právneho zástupcu odporcu G. O.),

-26. 9. 2006 - spis študoval JUDr. S.

-29. 9. 2006 - vyjadrenie k výzve od JUDr. C.

-4. 10. 2006 - vyjadrenie E. O.

-5. 10. 2006 - vyjadrenie JUDr. S. vymedzenie okruhu účastníkov a upresnenie návrhu

-23. 1. 2007 - uznesenie - čl. 252 - okrem iného nariadené znalecké dokazovanie

-27. 2. 2007 - odvolanie odporcov P., R. a O. Ź. proti uzneseniu o pripustení ďalších účastníkov do konania

-14. 3. 2007 - odvolanie E. M. proti uzneseniu z čl. 252

-13. 4. 2007 - žiadaná správa od OÚ L., Registra obyvateľov Banská Bystrica

-19. 4. 2007 - doručený úmrtný list od OÚ L.

-21. 5. 2007 - žiadaný úmrtný list A. O. od OÚ K.

-21. 5. 2007 - OS Žilina požiadaný o oznámenie čísel dedičských konaní po A. O. a L. O.

-2. 7. 2007- čl. 274 - opatrenie predsedu súdu - spis pridelený na ďalšie konanie Mgr. R. G.

-4. 7. 2007 - doručený úmrtný list A. O.

-31. 8. 2007 - OS Žilina reagoval na výzvu (žiadal oznámiť dátum úmrtia A. O., nakoľko bez tohto údaju nebolo možné požiadavke vyhovieť)

-23. 9. 2008 - referát sudcu - požiadal OS Žilina o oznámenie okruhu dedičov po neb. A. O. a P.O...

-5. 11. 2008 - odpoveď OS Žilina

-2. 12. 2008 - referát sudcu - žiadal pripojiť spis po neb. A. O. z dedičskej kancelárie

-16. 2. 2009 - záznam kancelárie o tom, že spis nebolo možné pripojiť

-9. 4. 2009 - sudca opätovne žiadal pripojiť spis...

-9. 4. 2009 - referát sudcu - požiadaná notárka JUDr. V. o súčinnosť (žiadané rozhodnutie o dedičstve po neb. A. O.

-17. 4. 2009 - urgencia právneho zástupcu navrhovateľa

-27. 5. 2009 - odpoveď JUDr. V., súdnej komisárky

-15. 6. 2009 - úradný záznam sudcu (čl. 299)

-10.   7.   2009   -   referát   sudcu   (odpoveď   pre   právneho   zástupcu   navrhovateľa, zaslané odvolania na vyjadrenie účastníkom konania)

- 21. 10. 2009 - spis zaslaný na KS Žilina

-4. 3. 2010 - návrat spisu (čl. 320)

-7.   12.   2009   -   spis   opatrením   predsedu   súdu   pridelený   na   konanie JUDr. M. z dôvodu návratu do výkonu funkcie sudcu

-26. 2. 2010 - žiadosť KS Bratislava, Justičnej pokladnice

-3. 3. 2010 - odpoveď pre KS JP

-11. 3. 2010 - referát sudcu (doručovalo sa rozhodnutie KS)

-12. 4. 2010 - požiadaný KS Žilina o zaslanie rovnopisov rozhodnutia

-21. 4. 2010 - doručené rozhodnutia KS zasielané

-8. 4. 2010 - referát vyššieho súdneho úradníka (výzva pre odporkyňu Ž. O., Ing. M. R.)

-14. 5. 2010 - odpoveď na výzvu

-18. 5. 2010 - spis opatrením predsedu súdu pridelený na konanie JUDr. J. M...

-19. 5. 2010 - spis predložený sudkyni

-31. 5. 2010 - úradný záznam sudkyne, referát sudkyne

-14. 7. 2010 - sľub znalca čl. 349, žiadosť o vypracovanie znaleckého posudku od Ing. K. a Ing. K.,

-20. 7. 2010 oznámila Ing. K., že zo zdravotných dôvodov nemôže vypracovať znalecký posudok (čl. 352)

-2. 8. 2010 - referát sudkyne

-21. 9. 2010 - doručený znalecký posudok od Ing. K.

-12.   10.   2010   -   referát   vyššieho   súdneho   úradníka   (Ing.   K.   požiadaná   o oznámenie,   či   je   z   jej   strany   možné   vypracovať   znalecký   posudok,   zaslaný znalecký   posudok   na   vyjadrenie,   požiadaný   KS   Žilina   o   zaslanie   ďalších   4 exemplárov   ich   rozhodnutia,   Register   obyvateľov   B.   Bystrica   požiadaný   o oznámenie pobytu Ing. M. V., P. O.)

-27. 10. 2010 - odpoveď Registra obyvateľov

-27. 10. 2010 - vyjadrenie navrhovateľa k znaleckému posudku

-29. 10. 2010 - vyjadrenie G. O. z ZP

-4. 11. 2010 - vyjadrenie G. O. k ZP cestou svojho právneho zástupcu

-24. 11. 2010 - vyjadrenie E. M. k ZP

-7. 12. 2010 - uznesenie z čl. 382 - priznaná odmena znalcovi Ing. K.

-22. 12. 2010 - uznesenie na čl. 383 - Ing. K. zbavená povinnosti vypracovať znalecký posudok, nový znalec Ing. J. V.

-26. 5. 2011 - doručený znalecký posudok Ing. V. po urgencii zo strany súdu znalecký posudok zaslaný účastníkom konania na vyjadrenie

-25. 2. 2011 - vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa k vyjadreniam G. O.

-7. 3. 2011 - referát sudkyne - výzva pre Ing. V. a Ing. K.

-28. 3. 2011 - odpoveď Ing. K.

-29. 3. 2011 - zaslaný spisový materiál Ing. V...“.

Ústavný   súd   po   preskúmaní zapožičaného   spisu   vedeného   v   sťažovateľovej   veci okresným súdom zistil, že chronológia procesných úkonov uvedená vo vyjadrení okresného súdu   k   sťažnosti   zodpovedá   skutočnosti,   a   s   prihliadnutím   na   to   upustil   pre   účely odôvodnenia   tohto   nálezu   od   ďalšieho   opisu   procesných   úkonov   okresného   súdu v sťažovateľovej veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom súde“) upustil v danej veci aj od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou je účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Ústavný súd pripomína, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu pre   subjekty   práva.   Základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zákonodarca   zabezpečuje   prostredníctvom   procesno-právnych   inštitútov,   ktoré   sú   štátne orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne a vecne správne využívať. Občiansky súdny   poriadok   (ďalej   len   „OSP“)   obsahuje   viaceré   účinné   prostriedky   zabezpečujúce plynulosť a optimálnu dĺžku súdneho konania, ktorej výsledkom je právoplatné rozhodnutie a stav právnej istoty.

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť súdu   a   sudcu   vychádza   z §   6   OSP,   ktorý   súdom   prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, a ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje   v   ňom   súd   zásadne   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   V   súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd prihliada v rámci prvého kritéria aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. II. ÚS 32/02, IV. ÚS 202/05, III. ÚS 81/07).

1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť veci vedenej pred okresným súdom, ústavný súd bral do úvahy skutkový stav a platnú právnu úpravu relevantnú pre rozhodnutie, ako aj charakter veci. Predmetom sporu je návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podaný proti sťažovateľovi ako jednému z odporcov. V okolnostiach prípadu ústavný súd predmetný spor po právnej stránke hodnotí ako bežnú občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej   agendy   všeobecného   súdnictva,   a   preto   namietané   konanie   nemožno považovať   za   právne   zložité.   Takéto   návrhy   sú   dlhodobo   štandardnou   súčasťou rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v tomto ohľade nemožno pripustiť ani názor o nedostatku skúsenosti súdov pri prerokovaní takéhoto druhu vecí. Vo vzťahu k faktickej zložitosti veci ústavný súd na základe skutočností zistených zo spisu pripúšťa, že predmetná vec   môže   vykazovať   znaky   faktickej   zložitosti   pri   skúmaní   predpokladov,   ktorý   zo spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa § 142 Občianskeho zákonníka je zo strany súdu   na mieste   realizovať,   ako aj z toho vyvstávajúcej   potreby realizovať znalecké dokazovanie vo veci. Ústavný súd však zároveň poukazuje na skutočnosť, že ani zložitosť sporu nezbavuje sudcu ústavnej zodpovednosti za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou   organizáciou   práce,   dokazovaním   skutočností   nemajúcich   význam   pre   vec samú, prípadne nečinnosťou bez relevantného právneho dôvodu alebo inými nedostatkami v činnosti súdu (mutatis mutandis I. ÚS 47/96, III. ÚS 173/03). V danej veci sťažovateľ v priebehu   sporu   deklaroval   potrebu   usporiadania   právnych   vzťahov   medzi   ním   a navrhovateľom aj s ohľadom na potrebu zabezpečiť prístupovú cestu k iným pozemkom, ktoré mu vlastnícky patria, a s prihliadnutím na túto skutočnosť možno považovať predmet sporu za dôležitý pre sťažovateľa.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Pri hodnotení tohto kritéria ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v zásade reagoval na   výzvy   okresného   súdu,   k   návrhom   protistrany   sa   vyjadroval   a   zúčastňoval   sa   aj nariadených   pojednávaní.   V posudzovanom   prípade   sťažovateľ   dvakrát   podal   odvolanie proti meritórnym rozsudkom okresného súdu (z 21. novembra 2000 a zo 4. novembra 2004), pričom v obidvoch prípadoch boli tieto rozsudky okresného súdu uznesením krajského súdu zrušené a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.

Ústavný súd pri hodnotení postupu sťažovateľa bral do úvahy to, že ako účastník konania má nesporne právo na procesné úkony, ktoré urobil. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu ak v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania dochádza k predĺženiu konania, zodpovednosť za tento stav neznáša oprávnená osoba, ale nemožno ju pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04).

V okolnostiach veci je podstatné, že v meritórnych rozhodnutiach okresného súdu boli krajským súdom zistené významné procesné a skutkové pochybenia, a aj preto, pokiaľ ide o vplyv využívania opravných prostriedkov sťažovateľom, predlžovanie konania ním iniciovaných   odvolacích   prieskumov   nemožno   v   žiadnom   prípade   pripisovať   na   jeho ťarchu. Pri priznaní finančného zadosťučinenia za zistené prieťahy ako argument svedčiaci proti   sťažovateľovi   možno   vziať   do   úvahy   iba   podanie   odvolania   proti   procesnému uzneseniu okresného súdu z 21. mája 2002 o uložení povinnosti zložiť preddavky na trovy dôkazu, ktoré bolo krajským súdom odmietnuté uznesením sp. zn. 6 Co 23/03 z 31. januára 2003 ako podané oneskorene. Spis okresného súdu sa však spolu s uvedeným odvolaním sťažovateľa nachádzal na krajskom súde len od 22. januára 2003 do 14. marca 2003, čo nemohlo mať podstatný vplyv na dĺžku konania. Vzhľadom na uvedené ústavný súd usúdil, že správanie sťažovateľa nemalo zásadný vplyv na vznik zbytočných prieťahov.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní a vzniknuté prieťahy   posudzoval   ako   celok   s   prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   prípadu.   Je nespochybniteľné,   že   konanie   okresného   súdu   sa   vyznačovalo   značnou   neefektivitou a dlhodobo neviedlo k nastoleniu právnej istoty. Okresný súd nepostupoval dôsledne, keď napriek   zjavným   nedostatkom   návrhu   na   začatie   konania   v   otázke   ustálenia   okruhu účastníkov konania, ako aj napriek nedostatkom procesnej a skutkovej povahy opísaných v zrušujúcom uznesení krajského súdu sp. zn. 6 Co 1552/01 z 12. decembra 2001, resp. v uznesení sp. zn. 6 Co/377/2005 z 26. apríla 2006 vydal vo veci meritórne rozhodnutia. Neefektívny postup okresného súdu nachádza ústavný súd aj v tom, že niekoľko mesiacov (konkrétne od 30. septembra 2003 do 8. júla 2004) sa okresný súd na základe žiadosti sťažovateľa   zaoberal   len   otázkou   posudzovania   podmienok   pre   jeho   oslobodenie   od súdnych   poplatkov,   hoci   sťažovateľovi   v   tom   čase   povinnosť   zaplatiť   súdny   poplatok nevznikla a o povinnosti zaplatiť zálohu na znalecké dokazovanie (v súvislosti s ktorou sťažovateľ   uvedenú   žiadosť   podal)   bolo   v   tom   čase   už   okresným   súdom   právoplatne rozhodnuté.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   bolo   pritom   znalecké   dokazovanie   možné realizovať aj bez čakania na výsledok vymáhania zálohy na znalecké dokazovanie, keďže podľa § 141 ods. 2 OSP by trovy dôkazu (vrátane trov znaleckého dokazovania), ktoré neboli kryté preddavkom,   platil   štát,   pričom   štátu   by bolo za podmienok ustanovených v § 148   OSP   zachované   proti   účastníkom   konania   právo   na   ich   náhradu.   Navyše, z vyžiadaného spisu bolo zistené, že okresný súd po rozhodnutí o žiadosti sťažovateľa vo veci   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov   znalecké   dokazovanie   vôbec   nevykonal,   ale 4. novembra 2004 vydal rozsudok, ktorý na základe odvolania sťažovateľa krajský súd pre pochybenia okresného súdu zrušil a vec opätovne vrátil na ďalšie konanie.

Okrem už spomínaného neefektívneho postupu, ktorého následky nie je prípustné prenášať na účastníkov konania, ústavný súd zistil aj niekoľko období úplnej nečinnosti súdu, z ktorých najdlhším obdobím je obdobie od 21. mája 2007 do 23. septembra 2008 v trvaní   1   roka   a   4   mesiacov,   keď   zo   strany   súdu   nebol   vykonaný   žiaden   úkon,   okrem opatrenia   predsedu   okresného   súdu   z   2.   júla   2007   o   pridelení   spisu   inému   sudcovi okresného   súdu   z   dôvodu   dočasného   pozastavenia   výkonu   funkcie   sudcu   JUDr.   Š.   M. Okrem uvedeného obdobia nečinnosti ústavný súd zistil aj viacero kratších období v trvaní niekoľkých mesiacov, napríklad od 17. októbra 2002 (sudca vydal pokyn na vyhotovenie predkladacej správy krajskému súdu) do 17. januára 2003 (bola vyhotovená predkladacia správa)   alebo   od   29.   apríla   2005   (vydanie   pokynu   na   doručenie   odvolania   ostatným účastníkom na vyjadrenie) do 9. augusta 2005 (vyhotovenie predkladacej správy krajskému súdu). Rovnako bolo zistené aj nedodržanie 30-dňovej lehoty podľa § 158 ods. 4 OSP na vyhotovenie   a   odoslanie   rozsudku   okresného   súdu   zo   4.   novembra   2004,   ktorý   bol v skutočnosti expedovaný až 19. januára 2005.

V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre konštatoval, že je   z   ústavnoprávneho   hľadiska   neprijateľné,   aby   právna   neistota   v   napadnutom   konaní nebola odstránená ani po uplynutí viac ako 12 rokoch od jeho začatia (obdobne. IV. ÚS 260/04, IV. ÚS 127/08, III. ÚS 152/08, IV. ÚS 251/08). Systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti nemožno pripisovať ani na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (ako to vyplýva z vyjadrení konajúcej sudkyne   pripojených   k   stanovisku   okresného   súdu).   Ústava   v   čl.   48   ods.   2   zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov, aj keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu (pozri napr. I. ÚS 119/03, I. ÚS 150/06).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na celkovú dĺžku súdneho   konania,   ktoré   sa   vyznačovalo   značnou   neefektívnosťou,   ako   aj   na   uvedené obdobia reálnej nečinnosti súdu vo veci bolo postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/191/1999 porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby   alebo   právnickej   osoby   vysloví,   že   k   porušeniu   práva   došlo   právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný súd preto v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva sťažovateľa v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy, ako aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu vo veci koná, aby ďalej konal bez zbytočných prieťahov. Ústavným súdom vyslovený príkaz konať vo veci bez   zbytočných   prieťahov   je   povinný   rešpektovať   okresný   súd,   aj   pokiaľ   tento   bude v zmysle   rozhodnutia   odvolacieho   súdu   povinný   v   budúcnosti   vykonať   ďalšie   úkony vo veci, prípadne aj len pri doručovaní rozhodnutí odvolacieho súdu účastníkom konania.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   žiadal   priznať   od   okresného   súdu   finančné   zadosťučinenie   v   sume 10 000 € najmä s ohľadom na dlhoročné prieťahy a na spôsob, akým došlo k porušeniu jeho základného práva.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti,   z ktorých   vychádza aj ESĽP, ktorý   spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil zásadou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je reparácia nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa po splnení zákonných podmienok mohla uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi (m. m. IV. ÚS 84/02).

Vzhľadom   na   zistenú   nečinnosť   okresného   súdu   v   danom   prípade   podľa   názoru ústavného   súdu   prichádza   do   úvahy   priznanie   finančného   zadosťučinenia.   Pri   určení finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   prihliadal   na   dĺžku   konania,   ako   aj   podiel sťažovateľa na vzniku prekážok brániacich okresnému súdu rozhodnúť vo veci. Na základe uvedeného   ústavný   súd   považoval   za   primerané   priznať   sťažovateľovi   finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € a na jeho zaplatenie zaviazal okresný súd v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré vznikli z dôvodu   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   v   konaní   pred   ústavným   súdom   A.,   s.   r.   o. Sťažovateľ si uplatnili trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 392,73 € za tri úkony právnej služby.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   priznaní   trov   konania   vychádzal   z   priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2010, ktorá bola 741 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov (ďalej len „vyhláška“).   Základná sadzba tarifnej   odmeny za jeden   úkon právnej služby predstavuje sumu 123,50 € a náhrada paušálnych výdavkov za jeden úkon právnej služby sumu 7,41 €.

Nárok   právneho   zástupcu   na   úhradu   tretieho   úkonu   právnej   služby   ústavný   súd nepriznal, pretože jeho vyjadrenie k stanovisku okresného súdu neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, ktoré by slúžili ako podklad pre rozhodnutie ústavného súdu (obdobne napr. IV. ÚS 3/05, III. ÚS 283/09).

Z uvedených dôvodov preto ústavný súd zaviazal okresný súd, aby zaplatil právnemu zástupcovi   sťažovateľa   úhradu   trov   konania   v   sume   261,82   €.   Úhradu   trov   konania   je okresný súd zaviazaný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2011