znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 276/06

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2006 predbežne prerokoval sťažnosť M. L., M., vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6, čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom   Okresného   súdu   Michalovce v konaniach vedených pod sp. zn. 12 C 1657/99 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 12 C 382/97 a 12 C 692/98) a 9 E 79/04 a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 6 CoE 65/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. L.   o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. decembra 2005 doručená sťažnosť M. L., M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta, že postupom Okresného   súdu   Michalovce   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaniach   vedených pod sp. zn. 12 C   1657/99 (pôvodne   vedenom   pod   sp. zn.   12   C   382/97   a   12   C   692/98) a 9 E 79/04,   ako   aj postupom   Krajského   súdu   v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“) v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   CoE   65/05   bolo   porušené   jeho   základné   právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6, čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti požaduje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné právo M. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd – Právo na spravodlivý súd čl. 6, Zákaz zneužívania práv čl. 17 a Právo na účinný prostriedok nápravy čl. 13 postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 382/97, 12 C 692/98, 12 C 1657/99 a 9 E 79/04 v spojení 6 CoE 65/05 porušené bolo.

Okresný   súd   Michalovce   zaväzuje   zaplatiť   1695,-USD   so   17,6%-ným   úrokom z omeškania od 30. 5. 1997 až do zaplatenie M. L. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohoto nálezu.

M. L. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 000,- Sk, ktoré je Okresný   súd   Michalovce   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohoto nálezu.“

Sťažovateľ   zároveň   uviedol,   že   „jeho   finančná   situácia   mu   neumožňuje   zaplatiť advokáta“.

II.

Ústavný súd každú sťažnosť predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťuje, či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Dôvodom, pre ktorý môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, je aj zjavná neopodstatnenosť sťažnosti.

V súlade   s uvedeným   ústavný   súd   posudzoval   v rámci   predbežného   prerokovania možnosť porušenia označeného základného práva sťažovateľa ním uvedenými súdmi.V súvislosti   s namietaným   porušením   základného   práva   sťažovateľa   podľa   čl.   48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6, čl. 13 a čl. 17 dohovoru okresným súdom v konaniach vedených   pod   sp. zn. 12   C   1657/99   (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   382/97 a 12 C 692/98) a 9 E 79/04 a krajským súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 6 CoE 65/05 dospel k záveru, že jeho sťažnosť je zjavne neopodstatnená.

Pri svojom rozhodnutí ústavný súd vychádzal z nasledovných skutočností:

a) V konaní vedenom   okresným súdom   pod sp.   zn.   12 C 1657/99   sa   sťažovateľ domáhal   na   žalovanom   zaplatenia   peňažnej   sumy   s príslušenstvom   z   dôvodu   náhrady za stravné voči   bývalému zamestnávateľovi.   O žalobe sťažovateľa okresný   súd 24. júna 2003 rozsudkom sp. zn. 12 C 1657/99-29 rozhodol tak, že žalobe sťažovateľa vyhovel. Rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť 21. júla 2003.

b) Predmetom konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 9 E 79/04 bol návrh sťažovateľa   na   súdny   výkon   rozhodnutia.   Okresný   súd   15.   decembra   2004   uznesením sp. zn.   9   E   79/04   zastavil   konanie,   voči   ktorému   sa   sťažovateľ   odvolal.   Krajský   súd 20. septembra 2005 uznesením 6 CoE 65/05 potvrdil napadnuté uznesenie okresného súdu, čím sa stali rozhodnutia okresného súdu aj krajského súdu právoplatné.

Podľa   svojej   ustálenej   judikatúry   (III.   ÚS   116/01,   I.   ÚS   116/02,   IV. ÚS 61/02, II. ÚS 29/03) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v čase, keď toto porušenie trvalo. Ak preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistí, že tie konania, v ktorých sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa ústavy a práv podľa dohovoru, boli právoplatne skončené ešte pred podaním jeho sťažnosti ústavnému súdu, takúto sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú.

Pretože   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   sťažnosť   sťažovateľa   je   zjavne neopodstatnená, po jej predbežnom prerokovaní ju z toho dôvodu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa k tomuto rozhodnutiu pripája odlišné stanovisko sudcu Juraja Babjaka.