znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 276/03-82

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2005 bez návrhu prerokoval vydanie doplňujúceho uznesenia týkajúceho sa trov konania vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. III. ÚS 276/03 a takto

r o z h o d o l :

Slovenská republika - Ústavný súd Slovenskej republiky n e m á   nárok na náhradu trov právneho zastúpenia uhradených advokátovi JUDr. M. V., CSc., vo výške 22 042 Sk (slovom dvadsaťdvatisícštyridsaťdva slovenských korún).

O d ô v o d n e n i e :

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. III. ÚS 276/03-59   z 11.   januára   2005   rozhodol   okrem   iného   o úhrade   trov   právneho zastúpenia   sťažovateľa   J.   R.   jeho   ustanovenému   právnemu   zástupcovi   advokátovi JUDr. M. V., CSc.,   B.,   ústavným   súdom   vo výške 22 042   Sk.   Právny   zástupca   bol sťažovateľovi ustanovený uznesením č. k. III. ÚS 276/03-17 zo 17. decembra 2003.

Ústavný súd uvedeným uznesením č. k. III. ÚS 276/03-59 sťažnosť odmietol ako zjavne   neopodstatnenú.   Preto   nebolo   možné   nikomu   uložiť   povinnosť   nahradiť   trovy právneho zastúpenia a povinnosť náhrady trov právneho zastúpenia musí znášať štát (§ 148 ods. 1 Občiansky súdny poriadok). Bolo teda potrebné výslovne v uznesení rozhodnúť, že Slovenská republika v danom prípade nemá nárok na náhradu trov právneho zastúpenia sťažovateľa.   Uznesenie   č.   k.   III.   ÚS   276/03-59   z 11.   januára   2005   však   takýto   výrok neobsahuje.

Podľa   §   31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku. Zákon o ústavnom súde neobsahuje úpravu situácie, keď je po prijatí rozhodnutia potrebné doplniť do neho ďalší výrok.

Ústavný súd v konaní pred ústavným súdom na riešenie uvedenej situácie použil primerane ustanovenie § 166 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2005