SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 275/2025-13
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného JUDr. Jánom Lemešom, advokátom, Žižkova 19, Košice, proti uzneseniam Mestského súdu Košice č. k. 70Cos/1/2024-37 z 21. marca 2024 a Krajského súdu v Košiciach č. k. 8Co/76/2024-81 z 1. júla 2024 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 11. novembra 2024 domáha vyslovenia porušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 3, čl. 22 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v záhlaví tohto uznesenia označenými uzneseniami mestského súdu a krajského súdu. Navrhuje napadnuté uznesenia mestského súdu a krajského súdu zrušiť a vec vrátiť mestskému súdu na ďalšie konanie. Žiada aj o priznanie finančného zadosťučinenia celkovo 1 600 eur a náhrady trov konania 616,38 eur.
2. Sťažovateľ sa žalobou z 20. februára 2024 domáha ochrany osobnosti v súvislosti s neoprávneným zhromažďovaním, zneužívaním a šírením údajov o svojej osobe. Spolu so žalobou sťažovateľ navrhol aj na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd „žalovanej zakáže používať písomné vyhotovenie trestného rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. 5T/67/07 zo dňa 22.8.2007 s údajmi žalobcu alebo súlade s ním, a to v komunikácii s akoukoľvek osobou, či orgánom verejnej moci. Žalovanej zakáže používať slovom alebo písmom na adresu... alebo v súlade s ním, a to v komunikácii s akoukoľvek osobou, či orgánom verejnej moci, slová ako podvod, úverový podvodník, klamár a podvodník, odsúdený podvodník, podvodník, prešibaný klamár a podvodník, odsúdený podvodník, oklamal banky a vyhotovoval rôzne klamlivé dokumenty a pod. alebo synonymické výrazové prostriedky, a to až do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej.”. Napadnutým uznesením mestského súdu bol zamietnutý návrh sťažovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia. Na podklade sťažovateľom podaného odvolania bolo napadnutým uznesením krajského súdu potvrdené uznesenie prvej inštancie.
II.
Argumentácia sťažovateľa
3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti vecne argumentuje tvrdeniami, podľa ktorých žalovaná neoprávnene získala prístup k písomnému vyhotoveniu trestného rozsudku a bez súhlasu sťažovateľa ho opakovane neoprávnene šírila. Mestský súd mal osvedčenú dôvodnosť a trvanie nároku sťažovateľa. Napriek tomu spolu s krajským súdom lakonicky konštatovali absenciu uvedenej podmienky nariadenia neodkladného opatrenia. Všeobecné súdy sa taktiež nezaoberali relevantnými námietkami a najvýznamnejšími skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Podľa sťažovateľa všeobecné súdy v podstate zaujali názor, že žalovaná mala právo nadobudnúť neanonymizovaný trestný rozsudok, ktorý sa na jej osobu nevzťahuje, má právo šíriť jeho údaje, má právo ho dehonestovať s odvolaním sa na obsah neanonymizovaného trestného rozsudku. Napadnuté uznesenia všeobecných súdov neboli vydané v súlade s pravidlami účinnej ochrany osobných údajov. V prípade získania, používania a šírenia osobných údajov bez súhlasu dotknutej fyzickej osoby a bez iného legitímneho základu je potrebná okamžitá ochrana v zmysle ústavných garancií a medzinárodných dohôd. V tomto prípade všeobecné súdy ako primárni ochrancovia práva zlyhali a sťažovateľovi neposkytli ochranu jeho subjektívnych práv.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
4. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“) a po zistení, že obsahuje zákonom požadované náležitosti, skúmal, či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
III.1. K uzneseniu mestského súdu:
5. Zmysel a účel princípu subsidiarity zakotveného v čl. 127 ods. 1 ústavy (... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd) spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale rovnako je aj úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci výkonu im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
6. Napadnuté uznesenie mestského súdu bolo predmetom súdneho prieskumu realizovaného krajským súdom na podklade sťažovateľom podaného odvolania. Z uvedeného vyplýva, že existoval iný súd rozhodujúci o ochrane práv sťažovateľa (krajský súd), čo vylučuje právomoc ústavného súdu na prieskum ústavnou sťažnosťou prezentovaného porušenia označených práv sťažovateľa napadnutým uznesením mestského súdu. Ústavný súd preto túto časť ústavnej sťažnosti sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde z dôvodu, že nemá právomoc na jej prerokovanie.
III.2. K uzneseniu krajského súdu:
7. Ústavnú sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02), a preto jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 124 zákona o ústavnom súde.
8. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi, začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.
9. Lustráciou ústavného súdu v Registri doložiek právoplatností a vykonateľností súdnych rozhodnutí bolo zistené, že napadnuté uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 9. augusta 2024. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená až 11. novembra 2024, a teda bola zjavne podaná po zákonom ustanovenej lehote, keďže posledný deň na podanie ústavnej sťažnosti bol 9. október 2024 (streda). Ústavný súd dodáva, že v prípade podania ústavnej sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03).
10. Z už uvedených dôvodov preto ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol v tejto časti ako podanú oneskorene podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde.
11. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok už pri jej predbežnom prerokovaní, rozhodovanie o jeho ďalších návrhoch v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. mája 2025
Robert Šorl
predseda senátu