znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 275/2015-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. marca 2016 v senátezloženom z predsedníčky Jany Baricovej a sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčikav konaní o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátomJUDr. Jánom Vajdom, advokátska kancelária, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo,pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súduNámestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 6/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdomDolný Kubín pod sp. zn. 6 C 329/2002) takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovov konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 6/2008 p o r u š e n é b o l o.

2. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €(slovom päťtisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Námestovop o v i n n ý vyplatiťdo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Námestovo j ep o v i n n ýuhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovykonania v sume 290,26 € (slovom dvestodeväťdesiat eur a dvadsaťšesť centov) na účet jehoprávneho zástupcu JUDr. Jána Vajdu, advokátska kancelária, Hviezdoslavovo námestie 201,Námestovo, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.III. ÚS 275/2015 z 9. júna 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len„zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“, v citáciách aj „odporca“), ktorou namieta porušenie svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresnýsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 6/2008 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva:„Na Okresnom súde Dolný Kubín odo dňa 15.4.2002 do dňa 31.12.2007 pod sp.zn. 6 C 329/2002 prebiehalo konanie o návrhu navrhovateľa:

zast. proti odporcovi:

o zaplatenie sumy 17.227,-Sk s prísl. Odo dňa 1.1.2008 t.j. odo dňa zriadenia Okresného súdu Námestovo do súčasnosti prebieha konanie v tejto veci na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 1 C 6/2008. I napriek skutočnosti, že odo dňa začatia tohto konania už uplynulo viac ako 12 rokov a 9 mesiacov do dnešného dňa nie je toto konanie právoplatne skončené.

Túto moju sťažnosť podávam na Ústavný súd Slovenskej republiky z toho dôvodu, že o ochrane tohto môjho práva nerozhoduje iný súd. Ústavný súd Slovenskej republiky je podľa článku 124 Ústavy Slovenskej republiky nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatnení môjho ústavného práva podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky som využil všetky právne prostriedky, ktoré mi poskytujú právne predpisy na jeho ochranu.

Listom zo dňa 5.8.2014, ktorý bol Okresnému súdu Námestovo osobne doručený dňa 7.8.2014 som ⬛⬛⬛⬛, predsedníčke Okresného súdu Námestovo podal sťažnosť na prieťahy v tomto konaní podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov. Dôkaz: fotokópia mojej sťažnosti zo dňa 5.8.2014

je predsedníčka Okresného súdu Námestovo a zároveň zákonná sudkyňa v tejto veci. Preto o tejto mojej sťažnosti konal Krajský súd v Žiline. Listom Krajského súdu v Žiline č. Spr 11045/14 zo dňa 3.9.2014 mi bolo oznámené, že v období odo dňa 17.9.2003 do dňa 31.12.2007 boli v konaní prieťahy zapríčinené odporcom v 1. rade a v období odo dňa 23.5.2013 do dňa 12.6.2014 boli v konaní prieťahy zapríčinené odporcom v 2. rade (okresný súd, pozn.) “

Na základe uvedeného sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd nálezom taktorozhodol:

„Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 6/2008 a predtým postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 329/2002 porušené bolo.

Okresnému súdu Námestovo sa prikazuje, aby v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 1 C 6/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- EUR, ktoré je Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podanímsp. zn. Spr 533/15 zo 16. decembra 2015, v ktorom okrem iného uvádza:

„Jedná sa o vec, ktorá nie je právne a ani skutková zložitá. Podľa názoru zákonného sudcu došlo k prieťahom zapríčinených aj účastníkmi konania a to tak na strane navrhovateľa ako i odporcu. Na strane navrhovateľa tým, že nereagoval na výzvu súdu, aby predložil prvopisy listín potrebných na vypracovanie znaleckého posudku a na strane odporcu tým, že nereagoval na výzvu súdu, aby predložil návrhy na dokazovanie doručenú právnemu zástupcovi dňa 27.5.2013 ako aj tým, že odporca nesúhlasil s pojednávaním pre neprítomnosť jeho právneho zástupcu, z dôvodu jeho práceneschopnosti, ktorý nereagoval ani na výzvu súdu, aby svoju neúčasť potvrdil vyjadrením ošetrujúceho lekára v zmysle § 119, ods. 3 OSP.

Na dĺžku konania mali vplyv procesné návrhy účastníkov konania, zmena petitu, odvolanie proti uzneseniu o priznaní odmeny súdnej znalkyni, odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd nepriznal náhradu podľa § 147a, ods. 2 OSP, žiadosti o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 24.6.2008, 13.7.2009 podaných právnym zástupcom odporcu, výsluchom svedka dožiadaným súdom.“

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti bol aj tento prehľad procesnýchúkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania:

„- 15.4.2002 bol na Okresný súd Dolný Kubín doručený návrh navrhovateľa

na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 17227,- Sk s prísl.

- výzvou zo dňa 26.6.2002 bol vyzvaný navrhovateľ na uhradenie súdneho poplatku za podaný návrh

- dňa 10.9.2002 bol vo veci vydaný platobný rozkaz, proti ktorému bol zo strany odporcu podaný odpor

- dňa 14.1.2003 bolo nariadené pojednávanie na deň 27.2.2003, ktoré bolo zrušené na žiadosť právneho zástupcu odporcu

- dňa 16.9.2003 bolo nariadené pojednávanie na deň 16.9.2003, ktoré bolo odročené za účelom vykonania ďalšieho dokazovania

V súvislosti s prechodom súdnictva na novozriadený Okresný súd v Námestovo zák. č. 511/2007 Z. z. bola predmetná vec odovzdaná na vybavenie Okresnému súdu Námestovo, kde bola pridelená zákonnému sudcovi a veci bola pridelená nová spisová značka 1 C/6/2008.

Prehľad úkonov Okresného súdu Námestovo:

- dňa 15.4.2008 bol žiadaný navrhovateľ, ako aj právny zástupca odporcu na nahlásenie adresy navrhovaných svedkov a žiadané ďalšie listiny

- dňa 11.6.2008 bolo nariadené pojednávanie na deň 24.6.2008, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom vypočutia navrhovaného svedka dožiadaním

- dožiadaním zo dňa 6.8.2008 bol žiadaný Okresný súd Bratislava o vypočutie svedka, pričom vybavené dožiadanie sa vrátilo súdu 1.12.2008

- dňa 19.2.2009 bolo nariadené pojednávanie na deň 6.4.2009, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom predvolania navrhnutej svedkyne

- dňa 29.5.2009 bolo nariadené pojednávanie na deň 13.7.2009, ktoré bolo na žiadosť žalovaného preložené na deň 20.7.2009

- pojednávanie dňa 20.7.2009 bolo odročené na neurčito za účelom vyhotovenia znaleckého posudku súdnym znalcom z odboru písmoznalectvo

- dňa 21.7.2009 bol navrhovateľ vyzvaný na zloženie zálohy na znalecké dokazovanie a tiež na predloženie prvopisu listín potrebných pre súdneho znalca, pričom táto výzva bola urgovaná 9.9.2009 a opätovne 29.9.2009

- uznesením č. k. 1C/6/2008-156 zo dňa 23.11.2009 bol ustanovený znalec z odboru písmoznalectvo na podanie znaleckého posudku, pričom vyhotovenia znaleckého posudku bolo urgované dňa 22.2.2010, opätovne dňa 26.4.2010 a znalecký posudok bol súdu doručený znalcom až 4.5.2010

- dňa 7.5.2010 bol znalecký posudok doručovaný účastníkom konania spolu s uznesením č. k. 1C/6/2008-187 zo dňa 6.5.2010, ktorým bola priznaná znalcovi odmena za vypracovanie znaleckého posudku, pričom voči predmetnému uzneseniu bolo zo strany odporcu podané odvolanie, spis bol dňa 1.7.2010 predložený Krajskému súdu v Žilina na rozhodnutie o odvolaní, pričom rozhodnutím zo dňa 30.8.2010 uznesenie okresného súdu potvrdil

- dňa 25.11.2010 bolo nariadené pojednávanie na deň 17.1.2011, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom dopracovania znaleckého posudku

- žiadosťou zo dňa 28.1.2011 bola znalkyňa požiadaná o dopracovanie podaného znaleckého posudku, ktoré doplnenie predložila znalkyňa súdu dňa 11.3.2011

- dňa 7.4.2011 bolo nariadené pojednávanie na deň 20.5.2011, ktoré bolo odročené na deň 10.6.2011 za účelom vyhlásenia rozsudku

- na pojednávaní dňa 10.6.2011 bol vo veci vyhlásený rozsudok, proti ktorému podali odvolanie tak navrhovateľ ako aj odporca

- uznesením č. k. 1C/6/2008-276 zo dňa 15.7.2011 bol zaviazaný navrhovateľ na úhradu súdneho poplatku za podané odvolanie

- uznesením č. k. 1C/6/2008-277 zo dňa 15.7.2011 bol zaviazaný odporca na úhradu súdneho poplatku za podané odvolanie

- uznesením č. k. 1C/6/2008-280 zo dňa 11.8.2011 bol navrhovateľ zaviazaný uhradiť odporcovi trovy konania a tiež trovy štátu, proti ktorému bolo taktiež podané odvolanie tak zo strany odporcu ako aj navrhovateľa

- spis bol dňa 30.9.2011 predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o predmetných odvolaniach

- uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/348/2011-302, 5Co/349/2011 zo dňa 28.11.2011 boli rozsudok a uznesenie okresného súdu zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie, pričom spis bol vrátený späť okresnému súdu 8.2.2012 a následne bolo 15.2.2012 uznesenie KS doručované právnym zástupcom účastníkov konania

- dňa 17.5.2012 bolo nariadené pojednávanie na deň 20.7.2012, ktoré bolo odročené na deň 7.9.2012 za účelom doplnenia dokazovania

- pojednávanie dňa 7.9.2012 bolo odročené na deň 28.9.2012 za účelom vyhlásenia rozsudku

- na pojednávaní dňa 28.9.2012 bol vyhlásený rozsudok, proti ktorému bolo podané odvolanie zo strany odporcu a zároveň navrhovateľ podal žiadosť o doplnenie rozsudku

- uznesením č. k. 1C/6/2008-381 zo dňa 21.11.2012 súd návrh na doplnenie rozsudku zamietol, proti ktorému uzneseniu navrhovateľ podal odvolanie

- dňa 15.1.2013 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o odvolaniach

- uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/19/2013-393 zo dňa 26.3.2013 bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, pričom spis bol vrátený späť okresnému súdu dňa 23.4.2013

- uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/20/2013-397 zo dňa 26.3.2013 bolo potvrdené uznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku

- dňa 23.5.2013 boli uznesenia KS doručované účastníkom konania spolu s výzvou, aby súdu predložili návrhy na dokazovanie

- dňa 12.6.2014 bolo nariadené pojednávanie na deň 1.8.2014, ktoré bolo odročené na deň 24.10.2014 za účelom predvolania navrhnutých svedkov

- pojednávanie dňa 24.10.2014 bolo odročené na neurčito stým, že zástupca navrhovateľa v lehote 2 týždňov oznámi, kedy je možné vytýčiť pojednávanie vzhľadom na chorobu právneho zástupcu

- uznesením zo dňa 1.8.2014 súd pripustil zmenu návrhu, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24.11.2014

- uznesením zo dňa 24.10.2010 súd nepriznal navrhovateľovi náhradu v sume 100 Eur

- dňa 24.10.2014 žiadosť právnemu zástupcovi navrhovateľa, aby súdu predložil vyjadrenie ošetrujúceho lekára v zmysle ust. § 119 ods. 3 OSP

- dňa 2.12.2014 bolo nariadené pojednávanie na deň 19.1.2015, ktoré bolo odročené na deň 27.2.2015 za účelom predvolania právneho zástupcu navrhovateľa a svedka

- pojednávanie dňa 27.2.2015 bolo odročené na deň 20.3.2013 za účelom vyhlásenia rozsudku

- na pojednávaní dňa 20.3.2015 bol vyhlásený rozsudok, proti ktorému bolo podané odvolanie zo strany odporcu a spis bol dňa 14.5.2015 predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o predmetnom odvolaní

- rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/222/2015-512 zo dňa 28.7.2015 bol rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých častiach potvrdený, ktorý nadobudol právoplatnosť 9.9.2015.“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ stanovisko nezaujal.

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedeného v jehovyjadrení zo 16. decembra 2015, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od nehonemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného právapodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorouúčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sarozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnomkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konaniaobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vetyOSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sazabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významnápovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môžeodročiť len z dôležitých dôvodov, a z § 119 ods. 4 OSP, ak súd zistí, že existuje dôležitýdôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí bolipredvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy bude konať novépojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súladeso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňujetri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvéhokritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,že spory týkajúce sa uplatňovania finančných nárokov patria do bežnej rozhodovacejagendy všeobecných súdov a po právnej stránke ich nemožno považovať za zložité. Aniv okolnostiach danej veci podľa názoru ústavného súdu nejde o takú mieru skutkovejzložitosti, ktorou by bolo možné ospravedlniť skutočnosť, že napadnuté konanie boloprávoplatne skončené 9. septembra 2015, teda takmer po 14 rokoch od jeho začatia a navyšeaž po uplatnení sťažnosti na ústavnom súde.

2. Čo sa týka kritéria správania sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súdkonštatuje, že sťažovateľ v jednom prípade nesúhlasil s uskutočnením pojednávania preneprítomnosť jeho právneho zástupcu z dôvodu práceneschopnosti a tiež nereagoval navýzvu okresného súdu, aby predložil návrhy na dokazovanie, no podľa názoru ústavnéhosúdu tieto skutočnosti zásadným spôsobom neovplyvnili dĺžku napadnutého konania.

3. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutomkonaní. Napadnuté konanie začalo na Okresnom súde Dolný Kubín 15. apríla 2002 podanímnávrhu na vydanie platobného rozkazu. Do 31. decembra 2007 bol na prerokovaniea rozhodovanie vo veci miestne a vecne príslušným Okresný súd Dolný Kubína od 1. januára 2008 po reorganizácii súdnictva bol na prerokovanie a rozhodovanie veci aždo jej právoplatného skončenia miestne a vecne príslušný okresný súd.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na to, že podľa príslušnýchustanovení zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z.o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb.Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskejnárodnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestovv znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 2008 prešiel výkon súdnictvav danej veci z Okresného súdu Dolný Kubín (odovzdávajúci súd) na okresný súd(nadobúdajúci súd).

Neoddeliteľnou súčasťou prechodu súdnictva v danej veci je aj preneseniezodpovednosti za prieťahy v konaní z odovzdávajúceho súdu na nadobúdajúci súd.Z uvedeného dôvodu zodpovednosť za doterajší priebeh celého napadnutého konania nesieokresný súd.

Ústavný súd v priebehu napadnutého konania zistil obdobie úplnej a ničímneospravedlniteľnej nečinnosť okresného súdu od 17. septembra 2003 do 31. decembra2007.

Ústavný súd konštatuje, že priebeh napadnutého konania bol poznačenýneefektívnym postupom okresného súdu. Uvedené vyplýva predovšetkým zo skutočnosti, žeprvostupňové rozsudky okresného súdu boli v priebehu napadnutého konania po podaníodvolaní dvakrát uzneseniami Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) zrušenéa vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie, v dôsledku čoho nepochybne došlok spomaleniu jeho priebehu.

V prvom prípade rozsudok okresného súdu sp. zn. 1 C 6/2008 z 10. júna 2011 boluznesením krajského súdu sp. zn. 5 Co 348/2011 z 28. novembra 2011 zrušený a vec bolaokresnému súdu vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení uznesenia okreminého uviedol:

«V podmienkach Právneho poriadku SR je právo účastníka na spravodlivý proces zakotvené v ust. § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., v čl. 46 Ústavy SR a v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj Ústavného súdu SR treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho práva odôvodnenia súdneho rozhodnutia... Súd sa musí v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia je predovšetkým preukázať správnosť rozhodnutia. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd sa vyššie uvedenými zásadami neriadil. Prvostupňový súd odmietol pri formulovaní rozhodnutia vziať do úvahy niektoré skutočnosti, pričom sa s niektorými dôkazmi vôbec nezaoberal, resp. ich nevyhodnotil a navzájom odporujúce dôkazy neodôvodnil, najmä prečo niektoré pokladal za vierohodné a niektoré za nevierohodné. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo navrhovateľovi priznal len 1/5-inu z uplatnenej sumy 11.600,- Sk, keď tento právny záver vyvodil z listiny označenej ako „Rozhodnutie ⬛⬛⬛⬛ “, z ktorej listiny zistil, ako uvádza v odôvodnení rozhodnutia, že osoby podpísané v ľavom dolnom rohu sa zaviazali vrátiť sumu 11.600,- Sk. Podľa záveru prvostupňového súdu túto pohľadávku uznali všetci piati v tejto výške. Uvedené zistenie súdu prvého stupňa je v rozpore s ďalším obsahom textu, kde je uvedené „dolu podpísaní a zúčastnení“ sa zaviazali vrátiť 11.600,- Sk každý z nich. Prvostupňový súd nevysvetlil, prečo uvedenú skutočnosť odmietol vziať do úvahy. Takýto nedostatok odôvodnenia zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Bude preto povinnosťou prvostupňového súdu doplniť dokazovanie v naznačenom smere a vo veci opäť rozhodnúť. S poukazom na uvedené odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozsudok okresného súdu vo veci samej a následne aj rozhodnutie o trovách konania zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.»

Aj rozsudok okresného súdu sp. zn. 1 C 6/2008 z 28. septembra 2012 bol uznesenímkrajského súdu sp. zn. 5 Co 19/2013 z 26. marca 2013 zrušený a vec bola okresnému súduvrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení uznesenia okrem iného uviedol:«Navrhovateľ predložením písomnosti označenej ako „Rozhodnutie

“ preukazoval, že k premlčaniu nedošlo, nakoľko odporca svoj záväzok písomne uznal. Z obsahu „Rozhodnutia ⬛⬛⬛⬛ “ vyplýva, že podpísaní zúčastnení sa zaväzujú vrátiť 11.600,- Sk čiastku vyplatenú z predaja uhoľne z augusta 1999. Následne sú podpísaní prijímatelia vyplatenej čiastky z uhoľne 11.600,- Sk. Dátum napísania uvedeného Rozhodnutia ⬛⬛⬛⬛ je uvedený: „V dňa 16.2.2001“. Sporným v priebehu konania ostal dátum podpísania tejto listiny. Na pojednávaní pred okresným súdom dňa 7.9.2002 odporca namietal dodatočné podpísanie dátumu 16.2.2001. S touto námietkou sa súd prvého stupňa nevysporiadal. Súd prvého stupňa iba konštatuje, že námietka odporcu, že takéto uznanie nie je platné, pretože dátum je napísaný na spodnej časti uznania, pritom dátum sa píše hore, je irelevantná, nakoľko zo žiadneho zákonného predpisu nevyplýva povinnosť písať dátum hore na listinu pod následkom neplatnosti uznania dlhu. Prvostupňový súd sa opomenul zaoberať námietkou odporcu o možnosti dodatočného dopísania dátumu. Preto až po odstránení tejto nejasnosti bude možné vo veci zákonne a spravodlivo rozhodnúť.»

Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už poukázal na to, že nielennečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť štátneho orgánu (všeobecnéhosúdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnejneistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, abyo jeho veci rozhodol (obdobne napr. IV. ÚS 22/02, IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09,I. ÚS 7/2011).

Ústavný súd napokon konštatuje, že je neakceptovateľné, že napadnuté konanie boloprávoplatne skončené až 9. septembra 2015, teda takmer po 14 rokoch od jeho začatia a ažpo uplatnení sťažnosti na ústavnom súde.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 6/2008 došlo k zbytočným prieťahom,a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklonečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,vo veci konal.

Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konanídošlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bezzbytočných prieťahov, vzhľadom na to, že napadnuté konanie bolo právoplatne skončené9. septembra 2015, keď rozsudok okresného súdu z 20. marca 2015 bol v napadnutýchčastiach potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5 Co 222/2015 z 28. júla2015.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume10 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Sťažovateľ poukázal na to, že v časepodania sťažnosti ústavnému súdu stav jeho neistoty pretrvával už viac ako 12 rokov.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základnéhopráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžadujenielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúcehoporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomtoprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančnéhozadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskymsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnostiprípadu.

S prihliadnutím na to, že napadnuté konanie bolo po uplatnení sťažnosti na ústavnomsúde 19. januára 2015 právoplatne skončené 9. septembra 2015, teda po viac ako 13 rokochod jeho začatia, ústavný súd považoval priznanie sumy 5 000 € za primerané finančnézadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesenímuložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovikonania jeho trovy (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré muvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. JánomVajdom. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal pri prvom úkoneprávnej služby z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskejrepubliky za I. polrok 2013, ktorá bola 804 €, a pri druhom úkone právnej službyz priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok2014, ktorá je 839 €.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpeniaa podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhláškyMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradáchadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len„vyhláška“). Úhrada za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2014 a za jeden úkonprávnej služby vykonaný v roku 2015 spolu s režijným paušálom (1 x 8,04 € a 1 x 8,39 €)predstavuje sumu 290,26 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnehozástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohtorozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2016