znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 275/2013-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   2.   júla   2013 predbežne prerokoval sťažnosť E. N., V., zastúpenej advokátom Mgr. M. C., T., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Nové   Zámky   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 16 D 1430/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. N. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. mája 2013 doručená sťažnosť E. N., V. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 D 1430/2007 (ďalej len „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka   v sťažnosti   uvádza,   že „na   Okresnom   sude   v   Nových   Zámkoch   je od roku 2007 vedené pod sp. zn. 16D/1430/2007 dedičské konanie po poručiteľke E. I., rod. K., ktorá zomrela dňa 26.09.2007. Dedičské konanie v predmetnej veci bolo vykonané pred notárkou JUDr. J. E. so sídlom v N. pod sp. zn. D not 249/2007. V konaní pred notárom bolo vydané osvedčenie o dedičstve dňa 09.06.2008, ktoré stratilo platnosť včas podanou žiadosťou sťažovateľky o pokračovanie v konaní o dedičstve. V tomto konaní vydal Okresný súd Nové Zámky dňa 07.05.2009 uznesenie, v ktorom určil všeobecnú hodnotu majetku, potvrdil   nadobudnutie   dedičstva   podľa   dedičských   podielov   v   časti   dedičstva   a   v   časti dedičstva   vykonal   vyporiadanie   medzi   dedičmi.   Predmetné   uznesenie   bolo   doručené splnomocnenému zástupcovi sťažovateľky až dňa 26.03.2010. Proti uvedenému uzneseniu podala sťažovateľka odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 5CoD/6/2010-143 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okresný súd Nové Zámky vo veci znovu rozhodol uznesením zo dňa 07.10.2011, pričom uvedené uznesenie bolo sťažovateľke opäť doručené až po takmer jednom roku od jeho   vydania,   konkrétne   dňa   03.09.2012,   pričom   sťažovateľka   voči   predmetnému uznesenie opäť podala dňa 10.09.2012 odvolanie. Sťažovateľka sa opakovane domáhala svojho práva   na prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   prostredníctvom sťažnosti predsedovi Okresného súdu Nové Zámky. V odpovediach predsedu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 16.04.2009, 03.02.2010, 18.03.2010 a 11.05.2010 predseda súdu vyhodnotil uvedené sťažnosti ako neopodstatnené s tým, že konanie prebiehalo promptne a plynulo, pričom   k žiadnym   prieťahom   podľa   jeho   názoru   nedošlo.   Dlhá   doba   konania   bola spôsobená   jednak   veľkým   množstvom   agendy   v príslušnom   súdnom   oddelení   Okresného súdu Nové Zámky a jednak neschopnosťou dedičov dohodnúť sa. V odpovedi na sťažnosť zo dňa   27.08.2012   predseda   súdu   už   pripustil,   že   sťažnosť   je   čiastočne   opodstatnená a v konaní   došlo k určitým prieťahom spôsobeným tým,   že napadnuté uznesenie nebolo doručené všetkým účastníkom dedičského konania. Pochybenie súdu bolo podľa vyjadrenia jeho   predsedu   spôsobené   nepozornosťou   vyššej   súdnej   úradníčky.   Hoci   súd   pripustil pochybenie   a s   tým   súvisiace   prieťahy,   k   náprave   nedošlo   a   v   predmetnej   veci   nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Sťažovateľka sa preto opakovane sťažovala na prieťahy v konaní   podaním   zo   dňa   24.01.2013,   pričom   doposiaľ   jej   nebolo   doručené   žiadne stanovisko predsedu súdu k uvedenej sťažnosti.

Podstata tejto ústavnej sťažnosti spočíva v namietaní postupu Okresného súdu Nové Zámky, ktorý svojim postupom porušil základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote.“.

Skutočnosť, že napadnuté konanie pred okresným súdom ani po približne šiestich rokoch nie je právoplatne rozhodnuté, pociťuje sťažovateľka ako dlhoročný a pretrvávajúci stav právnej neistoty.

Sťažovateľka na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„1. Okresný súd Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 16D/1430/2007 porušil základné právo E. N., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   veci   v   primeranej   lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Nové   Zámky   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   16D/1430/2007 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. E. N. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- € (slovom desaťtisíc eur), ktoré jej je Okresný súd Nové Zámky povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   E.   N.   priznáva   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v   sume   275,94   €   (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov), ktoré je Okresný súd Nové Zámky povinný   vyplatiť   k   rukám   jej   právneho   zástupcu   Mgr.   M.   C.,   advokáta   so sídlom   T. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namieta porušenie svojich označených práv postupom okresného súdu v   napadnutom konaní,   pričom   v sťažnosti   uvádza,   že   okresný   súd   vo   veci   rozhodol uznesením zo 7. októbra 2011, proti ktorému sťažovateľka podala odvolanie s tvrdením, že napadnuté konanie ešte stále nie je právoplatne skončené.

Ústavný   súd   na   základe   uvedených   informácií   v súčinnosti   s okresným   súdom overoval   skutočnosti   uvádzané   sťažovateľkou   a zistil,   že   sťažovateľka   skutočne   podala odvolanie proti už uvedenému uzneseniu okresného súdu, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 5 CoD 9/2012 z 31. októbra 2012, ktoré nadobudlo   právoplatnosť   12.   marca   2013.   Z uvedeného   vyplýva,   že   napadnuté   konanie právoplatne   skončilo   v deň   právoplatnosti   uvedeného   uznesenia   krajského   súdu,   t.   j. 12. marca 2013.

Sťažovateľka svoju sťažnosť ústavnému súdu doručila 27. mája 2013 (sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 23. mája 2013). Sťažnosť smeruje proti postupu okresného súdu v napadnutom konaní, ktoré však bolo právoplatne skončené už 12. marca 2013.

Ústavný   súd   poukazuje   na   svoju   ustálenú   judikatúru,   podľa   ktorej   jednou zo základných   pojmových   náležitostí   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   je   požiadavka smerovania   sťažnosti   proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci do základných   práv   sťažovateľa.   Uvedený   názor   vychádza   z princípu,   podľa   ktorého sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa   predišlo   zásahu do   základných práv,   a v prípade,   že už k zásahu došlo,   aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z   názoru,   že účelom   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu   právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr. II. ÚS 26/95).

Nadväzne   na   to   ústavný   súd   v rámci   svojej   rozhodovacej   činnosti   (napr. IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 41/07, II. ÚS 46/07, I. ÚS 96/07, II. ÚS 214/08) prezentuje už ustálený záver, že základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   poskytuje   ochranu   len   vtedy,   ak   bola   sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného základného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavne neopodstatnenú   vtedy,   ak   preskúmanie   namietaného   postupu,   resp.   rozhodnutia všeobecného   súdu   v rámci   predbežného   prerokovania   vôbec   nesignalizuje   možnosť porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať   po   prijatí   sťažnosti   na ďalšie   konanie   (I.   ÚS   66/98,   II.   ÚS   101/03, II. ÚS 104/04).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti vychádzajúc z podstaty a účelu základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd sťažnosť posúdil ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní odmietol (obdobne napr. II. ÚS 24/06, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 300/08).

Nad rámec tohto odôvodnenia ústavný súd poukazuje na znenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom   súde,   podľa   ktorého   sťažnosť   možno   podať   v   lehote   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. V okolnostiach tejto veci je zrejmé, že o tvrdených prieťahoch v konaní pred okresným súdom (t. j. o inom zásahu) sťažovateľka vedela alebo sa mohla dozvedieť najneskôr do okamihu, keď napadnuté konanie ešte trvalo, čo znamená, že aj v prípade absencie vyššie uvedených dôvodov   by bolo nutné sťažnosť odmietnuť pre oneskorenosť.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2013