znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 275/05-40

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   10.   februára   2006 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya prerokoval sťažnosť J. P.,   K.,   zastúpeného advokátom JUDr. J. P.,   K.,   ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom Košice II v konaní sp. zn. 20 C 40/93, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 20 C 40/93 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Košice II   p r i k a z u j e   v konaní sp. zn. 20 C 40/93 konať bez zbytočných prieťahov.

3.   J.   P.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   50   000   Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice II povinný zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   uhradiť   trovy právneho zastúpenia J. P. v sume 5 300 Sk (slovom päťtisíctristo slovenských korún) na bankový   účet právneho zástupcu   JUDr.   J. P. do   pätnástich   dní   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

5.   Okresný   súd   Košice   II j e   p o v i n n ý   uhradiť   Kancelárii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky trovy právneho zastúpenia v sume 5 300 Sk (slovom päťtisíctristo slovenských   korún) na účet Kancelárie Ústavného súdu   Slovenskej republiky do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 26. júla 2005 doručená sťažnosť J. P., K. (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaním právneho zástupcu z 15. novembra 2005, zastúpeného advokátom JUDr. J. P., K., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „dohovor“)   Okresným   súdom   Košice   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   sp.   zn. 20 C 40/93.

Ústavný   súd   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   275/05-14   z   5.   októbra   2005   ustanovil sťažovateľovi za právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom advokáta JUDr. J. P. a uznesením č. k. III. ÚS 275/05-25 z 30. novembra 2005 prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.

Predseda   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu,   ktorá   mu   bola doručená 13. januára 2006, vyjadril, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 17. januára 2006 oznámil, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uvádza,   že   navrhovateľka   (bývalá   manželka sťažovateľa) podala 4. apríla 1990 Mestskému súdu v Košiciach (ďalej len „mestský súd“, v súčasnosti okresný súd) žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) v dôsledku rozvodu manželstva medzi ňou a sťažovateľom, ktorej bola pridelená spisová značka 20 C 492/90. Sťažovateľ (nevediac o žalobe navrhovateľky) podal tiež 24. apríla 1990 na mestskom súde žalobu o vyporiadanie BSM, ktorej bola pridelená sp. zn. 14 C 660/90.

Mestský súd následne konanie o žalobe sťažovateľa zastavil a pokračoval v konaní sp. zn. 20 C 492/90, ktoré bolo v roku 1993 „... z mne neznámych dôvodov prečíslované“ na sp.   zn.   20   C   40/93.   Sťažovateľ   uvádza,   že   predmetné   konanie   nie   je   ku   dňu   podania sťažnosti   ústavnému   súdu   právoplatne   skončené   z dôvodu,   že   do   veci   zasahuje   brat sťažovateľky prostredníctvom svojich známostí.

Sťažovateľ podal viacero sťažností na prieťahy v konaní – predsedovi mestského súdu   22.   mája   1990,   predsedovi   Krajského   súdu   v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“) a predsedovi mestského súdu 17. júla 1990, predsedovi krajského súdu 25. januára 1994, Ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky 18. apríla 1994, predsedovi okresného súdu

17.   apríla   1999   a 11.   mája   2001,   pričom   vo   veci   nebolo   dosiaľ   rozhodnuté   a naďalej dochádza k prieťahom v súdnom konaní.

S prihliadnutím   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ   vo   svojom   návrhu   výroku rozhodnutia (petite) žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a   práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní okresného súdu sp.   zn.   20   C   40/93   a prikázal okresnému   súdu   konať v   uvedenej   veci   bez zbytočných prieťahov. Zároveň sťažovateľ požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 50 000 Sk a náhrady trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd výzvou z 9. januára 2006 požiadal predsedu okresného súdu, aby sa v zmysle ustanovenia § 29 ods. 6 zákona o ústavnom súde vyjadril k sťažnosti sťažovateľa. Predseda okresného súdu v stanovisku doručenom ústavnému súdu 20. januára 2006 uviedol prehľad   úkonov   vykonaných   v danej   veci   a vyjadril   sa,   že „Z  ...   chronológie   vo   veci vykonaných   úkonov   je   zrejmé,   že   v danom   konaní   nie   sú   vykázané   znaky   dlhodobej nečinnosti   súdu   a časové   obdobia,   ktoré   uplynuli   medzi   jednotlivými   úkonmi,   resp. pojednávaniami, zodpovedajú objektívnym možnostiam, ktoré boli v súdnych oddeleniach zákonných sudcov v rôznych časových pásmach vytvorené. Sám sťažovateľ ani obdobie tzv. nečinnosti súdu bližšie nešpecifikuje a nekonkretizuje, jeho sťažnosť je skôr zameraná na napádanie a osočovanie súdu, opisujúc zásahy do konania tretími osobami a ovplyvňovanie súdu týmito osobami. Tieto tvrdenia sú absurdné a ničím nepodložené, preto je zarážajúce, že ich sťažovateľ cestou svojho právneho zástupcu vo svojej sťažnosti uvádza.

Nemožno súhlasiť ani s tvrdením sťažovateľa, že vyporiadanie BSM nie je skutkovo zložitou   vecou.   O skutkovej   zložitosti   veci   svedčí   i   fakt   opakovaných   písomných   podaní sťažovateľa k rozsahu predmetu konania, ako i nutnosť nariadenia viacerých znaleckých dokazovaní v konaní.“

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľa, stanoviska predsedu okresného súdu, ako aj podrobného preštudovania spisu okresného súdu sp. zn. 20 C 40/93 (pôvodne sp. zn. 20 C 492/90) zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Navrhovateľka doručila mestskému súdu (v súčasnosti okresný súd, medzitým aj Obvodný súd Košice 2 – ďalej len „obvodný súd“) 4. apríla 1990 návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov proti odporcovi – sťažovateľovi. Mestský súd vydal   11.   apríla   1990   pokyn   na   doručenie   návrhu   navrhovateľky   sťažovateľovi   na vyjadrenie.   Mestský   súd   vydal   18.   mája   1990   pokyn   na   opätovné   doručenie   návrhu navrhovateľky sťažovateľovi a zároveň vydal pokyn na pripojenie spisu Okresného súdu Košice – vidiek sp. zn. 11 C 546/85.

Okresný súd Košice – vidiek doručil mestskému súdu 22. mája 1990 oznámenie, že požadovaný spis   nie je možné pripojiť   z dôvodu   nariadenia   pojednávania. Mestský   súd vydal   4.   júla   1990   pokyn   na   opätovné   doručenie   návrhu   navrhovateľky   sťažovateľovi. Sťažovateľ   doručil   mestskému   súdu   16.   júla   1990   vyjadrenie   k návrhu   sťažovateľky a zároveň vzniesol námietku predpojatosti zákonného sudcu. Zákonný sudca vo vyjadrení z 8. augusta 1990 uviedol, že sa v predmetnej veci necíti byť predpojatý. Krajskému súdu bol spis 13. augusta 1990 predložený na rozhodnutie o námietke predpojatosti.

Krajský   súd   uznesením   č.   k.   19   Nc   25/90-13   z 31.   augusta   1990   rozhodol,   že zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania posudzovanej veci. Uvedené uznesenie bolo mestskému súdu doručené 2. októbra 1990.

Mestský súd nariadil 10. októbra 1990 termín pojednávania na 26. november 1990, vydal pokyn na pripojenie spisu Okresného súdu Košice   – vidiek   sp. zn. 11 C 546/85 a prípisom požiadal navrhovateľku a sťažovateľa o doplnenie návrhu na začatie konania. Sťažovateľ   doručil   mestskému   súdu   13.   augusta   1990   vyjadrenie   k predmetu   konania a 26. novembra 1990 ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní 26. novembra 1990 zo zdravotných dôvodov.

Navrhovateľka doručila mestskému súdu 26. novembra 1990 žiadosť o odročenie pojednávania   z dôvodu   nevyhnutnosti   nadviazania   kontaktu   s povereným   právnym zástupcom.   Sťažovateľ   doručil   mestskému   súdu   26.   novembra   1990   ďalšie   vyjadrenie k predmetu konania s návrhom na prikázanie prejednávanej veci Okresnému súdu Košice – vidiek.

Pojednávanie   26.   novembra   1990   bolo   uznesením   mestského   súdu   odročené   na neurčito   z dôvodu   opätovného   predvolania   účastníkov   konania.   Okresný   súd   nariadil 14. decembra   1990   termín   pojednávania   na   21.   január   1991.   Navrhovateľka   doručila mestskému   súdu   21.   januára   1991   žiadosť   o odročenie   pojednávania   zo   zdravotných dôvodov.

Na   pojednávaní   21.   januára   1991   vypovedal   sťažovateľ   a požiadal   o spojenie navrhovaných   spisových   materiálov,   pričom   pojednávanie   bolo   uznesením   odročené   na 11. február   1991.   Mestský   súd   vydal   22.   januára   1991   pokyn   na   pripojenie   spisov Okresného súdu Košice – vidiek sp. zn. 11 C 546/85 a 5 C 105/86 a spisu mestského súdu sp. zn. 14 C 660/90 k posudzovanému konaniu. Mestskému súdu bola 1. februára 1991 doručená   odpoveď   Okresného   súdu   Košice   –   vidiek   vo   veci   pripojenia   požadovaných spisov.

Pojednávanie   11.   februára   1991   bolo   uznesením   odročené   na   25.   február   1991 z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti navrhovateľky, ktorá predvolanie na predmetné pojednávanie prevzala 29. januára 1991. Mestský súd prípisom z 19. februára 1991 požiadal Stavebné   bytové   družstvo   K.   o poskytnutie   informácií   týkajúcich   sa   predmetu   konania. V zmysle   úradného   záznamu   mestského   súdu   z 15.   februára   1991   rozsudok   o rozvode manželstva navrhovateľky a sťažovateľa nadobudol právoplatnosť 27. marca 1990. Navrhovateľka   doručila   mestskému   súdu   11.   februára   1991   žiadosť   o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov. Pojednávanie 25. februára 1991 bolo uznesením mestského   súdu   odročené   na   25.   apríl   1991   z dôvodu   ospravedlnenej   neprítomnosti navrhovateľky zo zdravotných dôvodov. Stavebné bytové družstvo K. doručilo mestskému súdu 7. marca 1991 vyjadrenie k predmetu konania.

Mestský súd vydal 22. marca 1991 pokyn na pripojenie spisu sp. zn. 14 C 660/90 a spisov Okresného súdu Košice – vidiek sp. zn. 11 C 546/85 a 5 C 105/86. Pojednávanie 23.   mája   1991   bolo   uznesením   mestského   súdu   odročené   z dôvodu   neospravedlnenej neprítomnosti navrhovateľky s tým, že bude zabezpečený jej výsluch. Mestský súd nariadil 19. júna 1991 pokyn na pripojenie spisu sp. zn. 25 C 1375/88 a spisov Okresného súdu Košice – vidiek sp. zn. 11 C 546/85 a 5 C 105/86. Podľa úradného záznamu mestského súdu z 11. septembra 1991 sa všetky požadované spisy nachádzali na krajskom súde, preto ich nebolo možné pripojiť.

Navrhovateľka   doručila   mestskému   súdu   9.   septembra   1991   žiadosť   o zaslanie vyjadrenia   sťažovateľa   k predmetu   konania   a potvrdenie   o zdravotnom   stave,   ktorý   jej neumožňuje zúčastňovať sa pojednávaní. Na pojednávaní 12. septembra 1991 vypovedal sťažovateľ, ktorý predniesol návrh na vydanie jeho osobných vecí od navrhovateľky, ktorý súd uznesením pripustil a pojednávanie bolo uznesením odročené na neurčito za účelom výsluchu   navrhovateľky.   Mestský   súd   prípisom   z 13.   septembra   1991   požiadal navrhovateľku o predloženie lekárskeho potvrdenia o jej zdravotnom stave v určenej lehote a 25.   októbra   1991   nariadil   termín   pojednávania   na   25.   november   1991   s pokynom   na pripojenie predtým uvádzaných spisov.

Navrhovateľka   doručila   mestskému   súdu   18.   októbra   1991   lekársku   správu o zdravotnom   stave.   Podľa   úradného   záznamu   mestského   súdu   z 25.   októbra   1991   spis sp. zn. 25 C 1378/88 nebolo možné pripojiť, pretože sa od 21. augusta 1991 nachádzal na krajskom súde.

Sťažovateľ doručil mestskému súdu 25. novembra 1991 ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní 25. novembra 1991 zo zdravotných dôvodov. Pojednávanie 25. novembra 1991 bolo uznesením odročené na neurčito z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania s tým, že bude nariadené ich opätovné predvolanie.

Mestský súd nariadil 27. decembra 1991 termín pojednávania na 20. január 1992, pričom   toto   pojednávanie   bolo   z dôvodu   neprítomnosti   navrhovateľky   (predvolanie   na pojednávanie uložené na pošte 9. januára 1992) odročené na 17. február 1992. Mestský súd nariadil 28. januára 1992 termín pojednávania na 5. marec 1992, pričom navrhovateľka bola predvolaná pod hrozbou predvedenia (uznesenie sp. zn. 20 C 492/90 z 28. januára 1992).

Mestský súd uznesením č. k. 20 C 492/90-63 z 28. januára 1992 uložil navrhovateľke poriadkovú   pokutu.   Proti   tomuto   uzneseniu   navrhovateľka   doručila   súdu   odvolanie 18. februára 1992. Navrhovateľka doručila mestskému súdu 4. marca 1992 ospravedlnenie neúčasti   na   pojednávaní   nariadenom   na   5.   marec   1992   zo   zdravotných   dôvodov. Pojednávanie 5. marca 1992 bolo uznesením odročené na neurčito z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania.

Mestský súd nariadil 10. marca 1992 termín pojednávania na 6. apríl 1992, pričom navrhovateľka   bola   predvolaná   pod   hrozbou   predvedenia.   Navrhovateľka   doručila mestskému súdu 3. apríla 1992 žiadosť o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov. Sťažovateľ doručil mestskému súdu 6. apríla 1992 ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní zo zdravotných dôvodov. Obvodné oddelenie Policajného zboru K. doručilo mestskému súdu 16. marca 1992 oznámenie o nevykonaní predvedenia navrhovateľky na pojednávanie. Pojednávanie 6. apríla 1992 bolo uznesením odročené na neurčito za účelom vypočutia navrhovateľky v jej byte.

Mestský súd pokynom zo 7. apríla 1992 nariadil termín výsluch navrhovateľky v jej byte na 15. máj 1992. Navrhovateľka doručila mestskému súdu 12. mája 1992 oznámenie o svojej účasti na pojednávaní 15. mája 1992 v priestoroch mestského súdu. Sťažovateľ doručil   mestskému   súdu   12.   mája   1992   oznámenie   o svojej   neúčasti   na   výsluchu navrhovateľky v jej byte zo zdravotných dôvodov.

Mestský   súd   nariadil   1.   júna   1992   termín   pojednávania   na   15.   jún   1992. Navrhovateľka doručila mestskému súdu 29. mája 1992 žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov s prílohami. Na pojednávaní 15. júna 1992 vypovedal splnomocnený zástupca navrhovateľky, súd uznesením priznal navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov a pojednávanie bolo uznesením odročené na neurčito za účelom ďalšieho dokazovania.

Mestský súd vydal 3. júla 1992 pokyn na pripojenie spisu Okresného súdu Košice – vidiek sp. zn. 11 C 546/85. Okresný súd Košice - vidiek prípisom doručeným mestskému súdu 15. júla 1992 oznámil, že požadovaný spis sa nachádza na krajskom súde za účelom rozhodnutia o odvolaní (pozri aj úradný záznam mestského súdu z 18. augusta 1992).

Mestský súd uznesením č. k. 20 C 492/90-92 zo 17. augusta 1992 ustanovil troch súdnych   znalcov   za   účelom   vypracovania   znaleckých   posudkov   týkajúcich   sa   vecí patriacich do okruhu BSM a zároveň vyzval sťažovateľa na uhradenie preddavku na trovy znaleckého   dokazovania.   Z   úradného   záznamu   mestského   súdu   zo   16.   októbra   1992 vyplýva,   že   sťažovateľ   dosiaľ   neuhradil   preddavok   na   trovy   znaleckého   dokazovania. Mestský   súd   vydal   19.   októbra   1992   pokyn   na   zaslanie   spisu   jednému   z   poverených znalcov.

Mestský súd vydal 15. januára 1993 pokyn na zaslanie urgencie povereným súdnym znalcom za účelom vypracovania znaleckého posudku. Mestskému súdu bol 16. februára 1993 doručený znalecký posudok od jedného z poverených súdnych znalcov. Obvodný súd uznesením   č.   k.   20   C   40/93-108   zo   17.   februára   1993   priznal   znalečné   poverenému súdnemu znalcovi.

Sťažovateľ doručil obvodnému súdu 8. marca 1993 vyjadrenie k predmetu konania. Navrhovateľka doručila obvodnému súdu 11. marca 1993 vyjadrenie k predmetu konania. Obvodný   súd   vydal   16.   marca   1993   pokyn   na   doručenie   vyjadrenia   sťažovateľa navrhovateľke a urgencie povereným súdnym znalcom za účelom vypracovania znaleckého posudku.

Okresný   súd   Košice   –   vidiek   doručil   obvodnému   súdu   19.   mája   1993   žiadosť o zaslanie informácie, či posudzované konanie už bolo právoplatne skončené. Sťažovateľ doručil 21. júla 1993 vyjadrenie k predmetu konania. Navrhovateľka doručila obvodnému súdu 23. augusta 1993 splnomocnenie pre povereného právneho zástupcu a ospravedlnenie svojej neúčasti na obhliadke nehnuteľnosti nariadenej na 25. júl 1993.

Obvodný súd vydal 3. augusta 1993 pokyn na doručenie výzvy poverenému súdnemu znalcovi,   aby   v určenej   lehote   predložil   znalecký   posudok,   a 31.   augusta   1993   bol posudzovaný   spis   uložený   na   lehotu   1   mesiac.   Požadovaný   znalecký   posudok   bol obvodnému súdu doručený 14. septembra 1993.

Obvodnému súdu bol 17. septembra 1993 doručený znalecký posudok od povereného súdneho znalca. Obvodný súd uznesením č. k. 20 C 40/93-129 z 24. septembra 1993 priznal znalečné   poverenému   súdnemu   znalcovi   a stanovil   termín   pojednávania   na   11.   október 1993. Splnomocnený zástupca navrhovateľky doručil 9. októbra 1993 žiadosť o odročenie pojednávania.

Sťažovateľ doručil 9. októbra 1993 obvodnému súdu   vyjadrenie k vypracovaným znaleckým   posudkom.   Na   pojednávaní   11.   októbra   1993   sa   sťažovateľ   vyjadril k vypracovaným   znaleckým   posudkom   a pojednávanie   bolo   uznesením   odročené   na 14. január 1994. Obvodný súd prípisom z 15. decembra 1993 požiadal Okresný súd Košice – vidiek o zaslanie spisu sp. zn. 11 C 546/85 a Obvodný súd Košice 1 o zaslanie spisov sp. zn. 25 C 1375/88 a 14 C 660/90.

Sťažovateľ doručil obvodnému súdu 20. októbra 1993 odvolanie proti uzneseniu č. k. 20 C 40/93-129 z 24. septembra 1993. Okresný súd Košice – vidiek v prípise doručenom obvodnému súdu 21. decembra 1993 oznámil, že požadovaný spis sa nachádza na krajskom súde na rozhodnutie o odvolaní. Obvodný súd Košice 1 v prípise doručenom obvodnému súdu   17.   decembra   1993   oznámil,   že   požadovaný   spis   nie   je   možné   zaslať   kvôli   jeho pripojeniu k spisu sp. zn. 25 C 402/93.

Podľa úradného záznamu obvodného súdu spis sp. zn. 19 C 1209/93 nebolo možné pripojiť, pretože sa nachádzal na krajskom súde. Navrhovateľka doručila obvodnému súdu 17.   januára   1994   podanie,   v ktorom   vzniesla   námietku   predpojatosti   proti   zákonnému sudcovi. Sťažovateľ doručil obvodnému súdu 17. januára 1994 vyjadrenie k vypracovaným znaleckým posudkom.

Na   pojednávaní   17.   januára   1994   vypovedal   sťažovateľ   a pojednávanie   bolo uznesením odročené na neurčito. Zákonný sudca vo vyjadrení z 18. januára 1994 uviedol, že sa   necíti   byť   predpojatý   vzhľadom   na   pomer   k veci   a účastníkom   konania.   Spis   bol 19. januára   1994   predložený   krajskému   súdu   na   rozhodnutie   o námietke   predpojatosti. Krajský   súd   prípisom   z 21.   marca   1994   vrátil   spis   obvodnému   súdu   z   dôvodu   jeho predčasného predloženia.

Obvodný súd vydal 23. marca 1994 pokyn na zistenie dátumu podania odvolania sťažovateľa,   ktoré   bolo   podľa   úradného   záznamu   z rovnakého   dňa   podané   na   pošte 29. septembra 1993 a 5. apríla 1994 bol spis opätovne predložený krajskému súdu.

Krajský súd uznesením č. k. 13 Co 17/94-166 z 12. apríla 1994 rozhodol, že zákonný sudca   nie   je   vylúčený   z prejednávania   a rozhodovania   predmetnej   veci,   a   odvolanie sťažovateľa z dôvodu jeho oneskoreného podania odmietol. Zákonný sudca sa 23. mája 1994 písomným podaním vyjadril k námietkam sťažovateľa z 18. apríla 1994 týkajúcim sa osoby   povereného   súdneho   znalca.   Sťažovateľ   doručil   krajskému   súdu   26.   mája   1994 podanie, v ktorom vzniesol námietku zaujatosti proti zákonnému sudcovi.

Obvodný súd vydal 10. júna 1994 pokyn na doručenie prípisu poverenému súdnemu znalcovi,   aby   sa   vyjadril   k námietke   predpojatosti   vznesenej   sťažovateľom   v podaní z 19. októbra 1993. Vyjadrenie súdneho znalca bolo obvodnému súdu doručené 23. júna 1994. Obvodný súd uznesením č. k. 20 C 40/93-174 z 29. júna 1994 rozhodol, že namietaný súdny znalec nie je vylúčený z vypracovania znaleckého posudku v predmetnej veci.

Zákonný sudca sa písomne vyjadril k námietke predpojatosti vznesenej sťažovateľom (bez uvedenia dátumu vypracovania uvedeného vyjadrenia) a 2. augusta 1994 vydal pokyn na   predloženie   spisu   krajskému   súdu.   Krajský   súd   uznesením   č.   k.   13   Nc   44/94-177 zo 6. septembra   1994   rozhodol,   že   zákonný   sudca   nie   je   vylúčený   z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

Okresný súd Košice – vidiek doručil obvodnému súdu 11. októbra 1994 žiadosť o zapožičanie   posudzovaného   spisu.   Obvodný   súd   vydal   24.   októbra   1994   pokyn   na zapožičanie spisu Okresného súdu Košice – vidiek sp. zn. 11 C 546/85 na nahliadnutie. Obvodný súd stanovil 16. novembra 1994 termín pojednávania na 26. január 1995.

Sťažovateľ   doručil   obvodnému   súdu   24.   januára   1995   doplňujúce   vyjadrenie týkajúce sa predmetnej veci. Navrhovateľka doručila obvodnému súdu 25. januára 1995 žiadosť o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov. Na pojednávaní 26. januára 1995   sťažovateľ   vzhľadom   na   neprítomnosť   poverených   súdnych   znalcov   požiadal o odročenie pojednávania, ktoré bolo uznesením odročené na 13. február 1995.

Obvodný   súd   vydal   1.   februára   1995   pokyn   na   doručenie   prípisu   Stavebnému bytovému družstvu K. Sťažovateľ doručil obvodnému súdu 13. februára 1995 návrh na vypočutie svedkov v predmetnom konaní. Pojednávanie 13. februára 1995 bolo uznesením odročené   na   neurčito   z dôvodu   neprítomnosti   navrhovateľky   a predvolaných   súdnych znalcov. Obvodný súd stanovil 24. februára 1995 termín pojednávania na 24. apríl 1995 a 29. apríla 1995 vydal pokyn na doručenie uznesenia č. k. 20 C 40/93-129 z 24. septembra 1993 učtárni obvodného súdu.

Navrhovateľka   doručila   obvodnému   súdu   24.   apríla   1995   žiadosť   o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov. Stavebné bytové družstvo K. doručilo obvodnému súdu   16.   februára   1995   odpoveď   na   prípis.   Na   pojednávaní 24.   apríla   1995   vypovedal predvolaný svedok a súdny znalec a pojednávanie bolo uznesením odročené na neurčito.

Obvodný   súd   vydal   25.   apríla   1995   pokyn   na   pripojenie   spisu   Okresného   súdu Košice   –   vidiek   zp.   zn.   11   C   546/85.   Obvodný   súd   nariadil   3.   augusta   1995   termín pojednávania   na   16.   október   1995.   Navrhovateľka   oznámila obvodnému   súdu   prípisom z 15. októbra 1995, že sa nemôže zúčastniť pojednávania zo zdravotných dôvodov.

Na pojednávaní 16. októbra 1995 vypovedal splnomocnený zástupca navrhovateľky a pojednávanie   bolo   uznesením   odročené   na   8.   november   1995.   Sťažovateľ   doručil obvodnému súdu 13. októbra 1995 a 3. novembra 1995 vyjadrenia k predmetu konania. Navrhovateľka doručila obvodnému súdu 16. októbra 1995 vyjadrenie k predmetu konania.

Na pojednávaní 8. novembra 1995 vypovedal predvolaný súdny znalec a obvodný súd rozsudkom č. k. 20 C 40/93-206 rozhodol o vyporiadaní BSM medzi navrhovateľkou a sťažovateľom. Sťažovateľ doručil obvodnému súdu 14. decembra 1995 odvolanie proti rozsudku a obvodný súd ho prípisom z 19. decembra 1995 vyzval na úhradu poplatku za podané odvolanie. Navrhovateľka doručila obvodnému súdu 21. decembra 1995 odvolanie proti predmetnému rozsudku.

Obvodný   súd   vydal   6.   januára   1996   pokyn   na   doručenie   odvolaní   podaných účastníkmi konania navrhovateľke a sťažovateľovi.   Sťažovateľ doručil   obvodnému   súdu 11. januára 1996   odvolanie   proti   uzneseniu   č.   k.   20   C 40/93-212   z 19.   decembra 1995 a požiadal   o oslobodenie   od   súdneho   poplatku   za   podanie   odvolania.   Navrhovateľka doručila   obvodnému   súdu   17.   januára   1996   vyjadrenie   k   odvolaniu   podanému sťažovateľom. Obvodný súd vydal 31. januára 1996 pokyn na doručenie prípisov týkajúcich sa predmetu konania navrhovateľke a sťažovateľovi. Posudzovaný spis bol 12. marca 1996 daný na lehotu 10 dní a 1. apríla 1996 bol obvodným súdom vydaný pokyn na doručenie prípisu   navrhovateľke vo veci nehnuteľnosti patriacej do   BSM. Navrhovateľka doručila obvodnému súdu 18. apríla 1996 odpoveď na prípis.

Obvodný súd vydal 20. mája 1996 pokyn na doručenie prípisu súdnemu znalcovi a 10. júna 1996 vydal pokyn na uloženie spisu na lehotu 20 dní. Obvodný súd vydal 22. júla 1996 pokyn na doručenie urgencie poverenému súdnemu znalcovi. Navrhovateľka doručila obvodnému   súdu   30.   júla 1996   vyjadrenie   k predmetu   konania.   Poverený   súdny   znalec doručil obvodnému súdu 20. augusta 1996 odpoveď na prípis.

Obvodnému súdu bola 2. septembra 1996 doručená žiadosť krajského súdu o zaslanie posudzovaného spisu. Obvodný súd vydal 15. októbra 1996 pokyn na doručenie prípisu poverenému súdnemu znalcovi, ktorý doručil súdu odpoveď na prípis 12. novembra 1996. Podľa   úradného   záznamu   okresného   súdu   z   2.   decembra   1996   bol   predmetný   spis predložený   podpredsedníčke   okresného   súdu   spolu   s vyjadrením   zákonného   sudcu z 3. decembra 1996. Okresný súd vydal 20. decembra 1996 pokyn na predloženie spisu krajskému súdu, ktorý mu bol predložený 31. decembra 1996.

Navrhovateľka   doručila   krajskému   súdu   21.   mája   1997   vyjadrenie   k predmetu konania. Sťažovateľ doručil krajskému súdu 28. novembra 1997 doplnenie svojho odvolania z 11. januára 1996 a 2. decembra 1997 vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky. Krajský súd nariadil 2. októbra 1997 termín pojednávania na 4. december 1997.

Na pojednávaní 4. decembra 1997 krajský súd uznesením sp. zn. 13 Co 403/97 zrušil rozsudok   súdu   prvého   stupňa   a vec   vrátil   na   ďalšie   konanie,   pričom   zároveň   zrušil uznesenie   č.   k.   20   C   40/93-212   z 19.   decembra   1995   a vec   vrátil   na   ďalšie   konanie. Predmetný spis bol okresnému súdu vrátený 16. januára 1998.

Opatrením predsedu okresného súdu z 20. januára 1998 bol predmetný spis pridelený do   oddelenia   inej   zákonnej   sudkyne.   Okresný   súd   vydal   4.   februára   1998   pokyn   na doručenie uznesenia krajského súdu účastníkom konania. Opatrením predsedu okresného súdu z 22. mája 1998 bol predmetný spis pridelený do oddelenia ďalšieho zákonného sudcu.

Okresný súd pokynom z 20. augusta 1998 vyzval účastníkov konania, aby v určenej lehote   upresnili   okruh   vecí   patriacich   do   BSM.   Sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu

11. septembra 1998 odpoveď na prípis okresného súdu. Okresný súd vydal 14. apríla 1999 pokyn na doručenie vyjadrenia sťažovateľa navrhovateľke a 12. mája 1999 nariadil termín pojednávania na 27. september 1999, pričom zároveň vydal pokyn na doručenie prípisov navrhovateľke a sťažovateľovi, aby v určenej lehote predniesli súdu návrhy na doplnenie dokazovania.

Navrhovateľka   doručila   okresnému   súdu   14.   mája   1999   vyjadrenie   k predmetu konania, stanovisko sťažovateľa z 11. septembra 1998 a návrhy na doplnenie dokazovania. Sťažovateľ doručil okresnému súdu 24. júna 1999 návrhy na doplnenie dokazovania. Podľa úradného   záznamu   okresného   súdu   z 20.   júla   1999   bol   termín   pojednávania   určený na 27. september   1999   odročený   na   11.   október   1999.   Termín   pojednávania   určený na 11. október   1999   bol   pre   účasť   zákonného   sudcu   na   odbornom   seminári   odročený na 8. november 1999.

Sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   7.   októbra   1999   doplňujúce   vyjadrenie k predmetu   konania.   Na   pojednávaní   8.   novembra   1999   účastníci   konania   žiadali o odročenie   pojednávania   za   účelom   preštudovania   vzájomných   vyjadrení.   Sťažovateľ doručil okresnému súdu 15. novembra 1999 vyjadrenie k predmetu konania. Navrhovateľka v podaní doručenom okresnému súdu 23. novembra 1999 požiadala o zaslanie čitateľnej fotokópie vyjadrenia sťažovateľa z 15. septembra 1999.

Okresný   súd   vydal   17.   júla   2000   pokyn   na   doručenie   fotokópie   vyjadrenia sťažovateľa navrhovateľke, aby k nemu v určenej lehote zaujala stanovisko. Okresný súd vydal   13.   októbra   2000   pokyn   na   doručenie   urgencie   navrhovateľke   vo   veci   podania stanoviska. Okresný súd nariadil 22. marca 2001 termín pojednávania na 21. máj 2001. Na pojednávaní   21.   mája   2001   okresný   súd   vykonal   ďalšie   dokazovanie   vo   veci a pojednávanie   bolo   uznesením   odročené   na   6.   august   2001   za   účelom   ďalšieho dokazovania.   Sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   21.   mája   2001   a 31.   mája   2001 špecifikáciu hnuteľných vecí patriacich do BSM. Navrhovateľka doručila okresnému súdu 2. augusta 2001 špecifikáciu hnuteľných vecí patriacich do BSM.

Na pojednávaní 6. augusta 2001 bolo vykonané ďalšie dokazovanie a pojednávanie bolo uznesením odročené na neurčito s tým, že účastníci konania v určenej lehote predložia ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Splnomocnený zástupca navrhovateľky doručil okresnému súdu 15. augusta 2001 písomnosti týkajúce sa predmetu konania. Sťažovateľ doručil okresnému súdu 30. augusta 2001 vyjadrenie k predmetu konania.

Okresný   súd   nariadil   22.   júla   2002   termín   pojednávania   na   16.   október   2002. Na pojednávaní 16. októbra 2002 okresný súd vykonal ďalšie dokazovanie a pojednávanie bolo   uznesením   odročené   na   9.   december   2002   na   žiadosť   splnomocneného   zástupcu sťažovateľky.   Okresný   súd   vydal   23.   októbra   2002   pokyn   na   preloženie   nariadeného termínu   pojednávania   na   11.   december   2002.   Sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu 20. novembra   2002   písomnosti   týkajúce   sa   predmetu   konania.   Splnomocnený   zástupca navrhovateľky doručil okresnému súdu 10. decembra 2002 vyjadrenie k predmetu konania.

Na   pojednávaní   11.   decembra   2002   účastníci   konania   zotrvali   na   svojich predchádzajúcich vyjadreniach a požiadali o odročenie pojednávania za účelom ustanovenia súdneho znalca pre ocenenie nehnuteľnosti patriacej do BSM. Podľa úradného záznamu okresného súdu zo 16. decembra 2002 sťažovateľ nahliadol v uvedený deň do predmetného spisu a 15. januára 2003 doručil súdu vyjadrenie k predmetu konania.

Okresný   súd   vydal 15.   októbra 2003 pokyn na doručenie vyjadrenia sťažovateľa zo 14.   januára   2003   navrhovateľke,   aby   k nemu   v určenej   lehote   zaujala   stanovisko. Okresný súd uznesením č. k. 20 C 40/93-369 zo 4. augusta 2004 ustanovil súdneho znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku vo veci ocenenia nehnuteľnosti.

Okresný súd vydal 9. augusta 2004 pokyn na doručenie výziev vybraným realitným kanceláriám   za   účelom   uvedenia   trhovej   hodnoty   nehnuteľnosti   patriacej   do   BSM. Sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   27.   augusta   2004   úhradu   preddavku   na   trovy znaleckého   dokazovania   a požiadal   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov.   Okresný   súd pokynom   zo   17.   septembra   2004   vyzval   sťažovateľa   na   predloženie   písomností preukazujúcich   jeho   majetkové   a finančné   pomery   v určenej   lehote.   Sťažovateľ   doručil okresnému súdu 29. septembra 2004 požadované písomnosti.

Navrhovateľka   uhradila   17.   septembra   2004   preddavok   na   trovy   znaleckého dokazovania. Okresný súd vydal 14. októbra 2004 pokyn na predloženie spisu súdnemu znalcovi za účelom vypracovania znaleckého posudku. Okresný súd vydal 26. novembra 2004 pokyn na doručenie výzvy poverenému súdnemu znalcovi. Odpoveď súdneho znalca bola okresnému súdu doručená 7. decembra 2004. Okresný súd vydal 9. decembra 2004 pokyn na doručenie prípisu poverenému súdnemu znalcovi.

Poverený   súdny   znalec   doručil   okresnému   súdu   9.   decembra   2004   žiadosť o predĺženie   lehoty   na   vypracovanie   znaleckého   posudku   do   15.   februára   2005 a 20. decembra   2004   upovedomenie   o nevypracovaní   znaleckého   posudku   v stanovenej lehote z objektívnych dôvodov.

Zákonný sudca vydal 4. januára 2005 pokyn na predloženie posudzovaného spisu 10. februára   2005.   Okresný   súd   vydal   10.   februára   2005   pokyn   na   doručenie   urgencie poverenému súdnemu znalcovi za účelom predloženia znaleckého posudku. Súdny znalec doručil   okresnému   súdu   24.   februára   2005   oznámenie   o termíne   doručenia   znaleckého posudku. Okresný súd vydal 28. februára 2005 pokyn na predloženie posudzovaného spisu 7.   marca   2005.   Okresný   súd   vydal   10.   marca   2005   pokyn   na   doručenie   urgencie poverenému   súdnemu   znalcovi   za   účelom   predloženia   znaleckého   posudku.   Znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 14. marca 2005.

Okresný   súd   vydal   24.   marca   2005   pokyn   na   doručenie   znaleckého   posudku účastníkom   konania.   Sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   20.   apríla   2005   stanovisko k znaleckému posudku, pričom okresný súd vydal 26. mája pokyn na opätovné doručenie znaleckého posudku splnomocnenému zástupcovi navrhovateľky.

Okresný   súd   vydal   1.   júla   2005   pokyn   na   doručenie   znaleckého   posudku splnomocnenému zástupcovi navrhovateľky prostredníctvom Mestskej polície K. Mestská polícia   K.   vrátila   okresnému   súdu   15.   júla   2005   zásielku,   ktorú   sa   nepodarilo splnomocnenému   zástupcovi   navrhovateľky   doručiť.   Okresný   súd   vydal   28.   júla   2005 pokyn na doručenie výzvy navrhovateľke, aby v určenej lehote oznámila, či ju naďalej zastupuje   splnomocnený   zástupca.   V   zmysle   poverenia   podpredsedu   ústavného   súdu zo 14. septembra   2005   poverená   poradkyňa   ústavného   súdu   nahliadla   v uvedený   deň do posudzovaného   spisu.   Navrhovateľka   doručila   okresnému   súdu   21.   septembra   2005 odpoveď na výzvu.

Okresný   súd   vydal 26. septembra 2005 pokyn na doručenie znaleckého posudku splnomocnenému   zástupcovi   navrhovateľky   na   vyjadrenie   v určenej   lehote.   Okresnému súdu bola 18. novembra 2005 doručená urgencia súdneho znalca týkajúca sa neuhradenia znalečného.   Okresný   súd   uznesením   č.   k.   20   C   40/93-458   z 19.   decembra   2005   určil znalečné za vypracovanie znaleckého posudku poverenému súdnemu znalcovi.

Okresný súd pokynom z 20. decembra 2005 vyzval navrhovateľku, aby v určenej lehote podala stanovisko k vyjadreniu sťažovateľa z 18. apríla 2005. Sťažovateľ doručil okresnému   súdu   9.   januára   2006   odvolanie   proti   uzneseniu   č.   k.   20   C   40/93-458 z 19. decembra 2005. Okresný súd uznesením č. k. 20 C 40/93-464 z 11. januára 2006 priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovil mu právneho zástupcu v predmetnom konaní, pričom zároveň vydal pokyn na doručenie predmetného uznesenia sťažovateľovi a ustanovenému advokátovi. Uvedeným záznamom (č. l. 464) predmetný spis končí.

Ústavný súd neskúmal postup krajského súdu, lebo sťažovateľ namietal porušenie svojich práv len okresným súdom.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v zmysle   ktorého   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   v   primeranej   lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu, pričom nestačí, že štátny orgán vo veci koná (napr. rozhodnutia II. ÚS 157/02, I. ÚS 76/03). Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99, III. ÚS 127/03 a ďalšie).

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).

Ústavný   súd   zároveň   v okolnostiach   posudzovanej   veci   uvádza,   že   predmetné konanie z hľadiska zbytočných prieťahov neposudzoval v období pred 17. marcom 1993 s prihliadnutím   na   nedostatok   právomoci   a   ustálenú   judikatúru   ústavného   súdu   (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 26/95, III. ÚS 92/01, III. ÚS 299/04), pretože Ústava Slovenskej republiky   nadobudla   účinnosť   1.   októbra   1992,   Dohovor   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   nadobudol   pre   bývalú   Českú   a   Slovenskú   Federatívnu   Republiku platnosť   18.   marca   1992,   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   vznikol   17.   marca   1993. Ústavný súd poskytuje ochranu iba pred porušeniami základných práv a slobôd, ku ktorým došlo na území Slovenskej republiky po nadobudnutí účinnosti dokumentov, ktoré tieto práva zakotvujú, a po jeho vzniku pokračujú, pričom nedostatok právomoci ústavného súdu v tejto veci nie je možné odstrániť.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, II. ÚS 32/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že predmetom sporu je návrh na vyporiadanie BSM, ide teda o vec,   ktorá patrí po právnej stránke   do   štandardnej   rozhodovacej   agendy   všeobecného   súdnictva   s   rozsiahlou judikatúrou v tejto oblasti.

Skutkovú   stránku   vecí   týkajúcich   sa   vyporiadania   BSM   ústavný   súd   obvykle posudzuje ako zložitú s prihliadnutím na predmet konania, pretože pri vyporiadaní BSM je potrebné   zohľadniť   časté   protikladné   stanoviská   a   úkony   účastníkov   konania   (napr. rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 298/04, III. ÚS 97/05, III. ÚS 192/05). V danom prípade však prípadná   skutková   náročnosť   nemôže   ospravedlniť   dĺžku   konania,   ktoré   trvá   takmer 16 rokov, pričom masu BSM zahŕňajú dve nehnuteľnosti a bežné hnuteľné veci.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie veci   v primeranej lehote   podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru. Ústavný   súd   v tejto súvislosti nezistil žiadnu okolnosť v správaní sťažovateľa, ktorou by prispel k zbytočným prieťahom   v konaní.   Sťažovateľ   podal   viacero   sťažností   na   prieťahy   v konaní   (napr. 22. mája   1990,   25.   januára   1994,   17.   apríla   1999,   11.   mája   2001),   čím   dal   najavo nespokojnosť s rýchlosťou priebehu predmetného konania.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol   postup   samotného   okresného   súdu.   Pri   skúmaní   skutočnosti,   či   v dôsledku   postupu okresného súdu došlo k porušeniu vyššie uvedených práv, ústavný súd zistil, že tomu tak je, a to bez existencie zákonnej prekážky (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 3/00).

Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku   vyhodnotil   postup   okresného   súdu   v obdobiach   od   11.   septembra   1998 do 14. apríla 1999 (7 mesiacov), od 23. novembra 1999 do 17. júla 2000 (8 mesiacov), od 27. októbra 2000 do 22. marca 2001 (4,5 mesiacov), od 30. augusta 2001 do 22. júla 2002 (10,5 mesiacov), od 11. decembra 2002 do 15. októbra 2003 (10 mesiacov) a od 15. októbra   2003   do   4.   augusta   2004   (9,5   mesiacov)   ako   obdobia,   v ktorých   došlo nečinnosťou okresného súdu k zbytočným prieťahom v posudzovanom konaní v celkovej dĺžke 49,5 mesiacov, t. j. viac ako 4 roky.

Predseda okresného súdu v stanovisku doručenom ústavnému súdu 20. januára 2006 okrem prehľadu úkonov vykonaných v danej veci ďalej uviedol, že v konaní došlo dvakrát k zmene zákonného sudcu, pričom súd nebol nikdy dlhodobo nečinný a časové úseky medzi jednotlivými   úkonmi   súdu   zodpovedajú   objektívnym   možnostiam,   ktoré   boli   v súdnych oddeleniach vytvorené, navyše predmetné konanie považuje za skutkovo zložité.

Podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu   vyjadreného   v rozhodnutí   sp.   zn. III. ÚS 14/00   „Otázky   množstva   vecí,   personálne   a organizačné   problémy   súdu   nie   sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní“ (mutatis mutandis I. ÚS 55/02, IV. ÚS 84/02).

Na   základe   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   bolo   porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v uvedenom období,   tak   ako   mu   ho   zaručuje   čl.   48   ods.   2   ústavy,   a právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   ak   porušenie   základných   práv   a   slobôd   vzniklo nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľ v petite svojej sťažnosti žiadal, aby ústavný súd po vyslovení porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   prikázal okresnému súdu konať v uvedenej veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedeného dôvodu ústavný   súd   vo   výroku   tohto   rozhodnutia   prikázal   okresnému   súdu   postupovať v posudzovanom konaní bez zbytočných prieťahov.

IV.

Pretože   ústavný   súd   rozhodol   o porušení   práva   sťažovateľa,   zaoberal   sa   aj   jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.“

Ústavný súd pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vzal do úvahy obdobie nečinnosti okresného súdu, ako aj okolnosť, že sťažovateľ svojím správaním neprispel k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní. Ústavný súd v okolnostiach tejto veci považuje sumu 50 000 Sk pre sťažovateľa za primeranú so zreteľom na ustanovenie § 20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde,   konkrétne   okolnosti   posudzovanej   veci   a   dĺžku samotného konania (takmer 16 rokov).

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vychádzal   ústavný   súd zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru aplikovaného na   konkrétne   okolnosti   prípadu.   Súčasne   sa   ústavný   súd   riadil   úvahou,   že   cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody.

V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu   trov   právneho   zastúpenia,   pretože   ústavný   súd   rozhodol,   že   základné   právo sťažovateľa bolo porušené, a teda mal vo veci úspech.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom, a podľa ktorého ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna šestina výpočtového základu. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Vzhľadom na skutočnosť, že dva úkony právnej služby boli realizované v roku 2005, ústavný   súd   vychádzal   pri   týchto   úkonoch   z oznámenia   Štatistického   úradu   Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk, preto ústavný súd priznal náhradu trov za dva úkony   právnej   pomoci   každý   v hodnote 2 501 Sk. Ústavný súd rozhodol   aj o priznaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., t. j. dvakrát 150 Sk.

Právny zástupca sťažovateľa požadoval náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 5 300 Sk. Vzhľadom na to, že požadovaná suma neprekračuje sumu trov priznanú podľa predmetnej vyhlášky, ústavný súd priznal trovy právneho zastúpenia v sume 5 300 Sk,   ktorú   Kancelária   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   uhradí   na   účet   právneho zástupcu sťažovateľa, pričom zároveň zaviazal okresný súd uhradiť uvedenú sumu na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ustanovenie § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2006