znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 275/04-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. septembra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Vladimíra Hajduka, bytom M., pre namietané porušenie základného práva zaručeného čl. 12 ods. 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sudcami Okresného súdu Michalovce v jeho konaniach na tomto súde a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   JUDr.   Vladimíra   Hajduka   o d   m   i e   t   a   pre   nedostatok   právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. augusta 2004 doručená sťažnosť JUDr. Vladimíra Hajduka, bytom M. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie základného práva zaručeného čl. 12 ods. 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) sudcami Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) v jeho konaniach na tomto súde.

Sťažovateľ uviedol, že z uznesenia Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 12 NcC 50/04-9 z 28. júna 2004 zistil, že iným zásahom sa sudcovia okresného súdu vymyslenými tvrdeniami, ohováraním, osobnými pocitmi a postojmi dopustili voči nemu porušenia základných práv zaručených čl. 12 ods. 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy.

Sťažovateľ žiada ústavný súd:„1. Prikázať Okresnému súdu Michalovce vo veciach sťažovateľa od prijatia nálezu Ústavným súdom SR konať bez prieťahov citovaných v tejto sťažnosti.

2.   Zakázať   Okresnému   súdu   Michalovce   a všetkým   sudcom   tohoto   súdu   podľa uznesenia   nadriadeného   súdu,   aby   po   prijatí   nálezu   Ústavným   súdom   SR,   pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd sťažovateľa citovaných v tejto sťažnosti postupom, ktorý im vytýka.

3. Priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 150 000,- Sk ako náhradu nemajetkovej ujmy za citované porušenia jeho základných práv a slobôd v rozsahu finančnej   náhrady   z dôvodu   naplnenia   skutkovej   podstaty   trestného   činu   podľa   §   206 trestného zákona.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) bez prítomnosti navrhovateľa.

Ústavný súd skúmal, či má na prerokovanie návrhu právomoc, či tento obsahuje náležitosti predpísané zákonom, či nie je neprípustný, podaný niekým zjavne neoprávneným alebo podaný oneskorene, ako aj to, či nie je zjavne neopodstatnený.

V zmysle   čl.   127   ods.   1   ústavy   ústavný   súd   má   právomoc   konať   a rozhodnúť o sťažnosti   len   vtedy,   ak   sa   sťažovateľ   nemôže   ochrany   tých   práv,   ktorých   porušenie namieta pred ústavným súdom, domáhať pred iným súdom.

Ústavný   súd   vo   viacerých   svojich   rozhodnutiach   uviedol,   že   zásadne   nie   je oprávnený prijať sťažnosť na ďalšie konanie, ak existuje všeobecný súd, ktorý v súlade so všeobecnou právomocou podľa čl. 142 ods. 1 ústavy má aj zákonom vymedzenú právomoc konať   o ochrane   konkrétneho   základného   práva   alebo   slobody.   Prijatie   takej   sťažnosti vylučuje   nedostatok   právomoci   ústavného   súdu   vyjadrenú   v čl.   127   ods.   1   ústavy   ako princíp subsidiarity (napr. II. ÚS 130/02).

Predmetom konania pred ústavným súdom je tvrdenie sťažovateľa, že tým, že sa sudcovia okresného súdu vylúčili z konaní v jeho veciach, o čom sa dozvedel z uznesenia krajského súdu č. k. 12 NcC 50/04-9 z 28. júna 2004, mali sa tam citovanými výrokmi dopustiť porušenia jeho ústavných práv zaručených čl. 12 ods. 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Problematikou trestného stíhania a občianskoprávneho konania sa v zmysle čl. 142 ods. 1 ústavy zaoberajú všeobecné súdy (napr. I. ÚS 5/98).

Zároveň   ústavný   súd   v zmysle   svojej   ustálenej   judikatúry   upozorňuje,   že   ak   má sťažovateľ   možnosť   domáhať   sa   ochrany   svojich   práv   pred   všeobecným   súdom   podľa čl. 127 ods. 1 in fine ústavy, je vylúčená právomoc ústavného súdu. Nedostatok právomoci ústavného súdu na konanie o sťažnosti nemožno odstrániť.

Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou   povolané   chrániť   nielen   zákonnosť,   ale   aj   ústavnosť.   Z uvedeného   dôvodu   je ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, keď nie je daná právomoc všeobecných súdov (napr. II. ÚS 13/01).

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci.

Sťažovateľ sa zároveň dožadoval aj ustanovenia obhajcu v konaní pred ústavným súdom.   Svoju   žiadosť   odôvodnil   svojimi   majetkovými   pomermi,   ako   aj   skutočnosťou, že advokáti v Košiciach žiadajú neprimerané zálohy v konaní pred ústavným súdom.Podľa ustanovenia § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 30 a § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku môže ústavný súd ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe   právneho   zástupcu,   advokáta,   ak   taká   osoba   o to   požiada,   ak   to   odôvodňujú   jej pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom vyhovieť.

Neprípustnosť   sťažnosti   znamená,   že   v danom   prípade   ide   o zjavne   bezúspešné uplatňovanie   nároku   na   ochranu   ústavnosti.   Preto   nebolo   možné   konať   o   žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. septembra 2004