znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 274/2015-25

Ústavný súd Slovenskej republiky   na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2015predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.,Advokátska   kancelária   Fridrich   Paľko,   s.   r.   o.,   Grösslingová   4,   Bratislava,   vedenépod spisovými   značkami:   Rvp   12922/2014,   Rvp   12923/2014,   Rvp   12924/2014,Rvp 13358/2014, Rvp 13359/2014, Rvp 13360/2014, Rvp 13361/2014, Rvp 13362/2014,Rvp 13363/2014, Rvp 13364/2014, Rvp 13365/2014, Rvp 13366/2014, Rvp 14153/2014,Rvp 14154/2014, Rvp 14155/2014, Rvp 14156/2014, Rvp 14157/2014, Rvp 14158/2014,Rvp 14159/2014, Rvp 14160/2014, Rvp 14161/2014, Rvp 14162/2014, Rvp 14634/2014,Rvp 14635/2014, Rvp 14884/2014, Rvp 14885/2014, Rvp 14886/2014, Rvp 14887/2014,Rvp 14888/2014, Rvp 14889/2014, Rvp 14890/2014, Rvp 15213/2014, Rvp 15214/2014,Rvp 15215/2014, Rvp 15216/2014, Rvp 16271/2014, Rvp 16272/2014, Rvp 16273/2014,Rvp 16274/2014, Rvp 16275/2014, Rvp 16276/2014, Rvp 16277/2014, Rvp 17402/2014,Rvp 17403/2014, Rvp 17404/2014, Rvp 17405/2014, Rvp 17406/2014, Rvp 17407/2014,Rvp 17408/2014, Rvp 17409/2014, Rvp 17410/2014, Rvp 17411/2014, Rvp 17412/2014,Rvp 17413/2014, Rvp 17414/2014, Rvp 17415/2014, Rvp 17416/2014, Rvp 17466/2014,Rvp 17467/2014, Rvp 17468/2014 a Rvp 17469/2014 vo veci namietaného porušenia jejzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právapodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľačl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, akoaj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoruo ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   a zároveň   namietaného   porušenia   čl.   47Charty   základných   práv   Európskej   únie   postupom   Krajského   súdu   v Košiciach   a   jehouzneseniami   spisových   značiek:   13   CoE   116/2014   z 19.   júna   20014,   14   CoE   62/2014z 30. júna   2014,   14   CoE   139/2014   z 1.   júla   2014,   14   CoE   95/2014   z 25.   júna   2014,12 CoE 29/2014   z 31.   júla   2014,   15   CoE 201/2013   z 10.   júla   2014,   16   CoE 366/2013z 28. júla   2014,   15   CoE   9/2013   z 10.   júla   2014,   1   CoE   23/2014   z 18.   júla   2014,1 CoE 20/2014 z 18. júla 2014, 4 CoE 183/2013 z 12. júna 2014,15 CoE 625/2012 z 10. júla2014, 12 CoE 31/2014 z 30. júna 2014, 1 CoE 30/2014 z 18. júla 2014, 12 CoE 23/2014z 28.   júla   2014,   5   CoE   23/2014   z 29.   júla   2014,5   CoE   20/2014   z 29.   júla   2014,16 CoE 444/2012 z 25. júna 2014, 15 CoE 213/2013 zo 7. augusta 2014, 16 CoE 31/2014zo 16. júla 2014, 16 CoE 392/2012 z 25. júna 2014, 16 CoE 267/2012 z 25. júna 2014,2 CoE 52/2014 zo 4. júla   2014,   5 CoE 72/2014   z 12.   augusta   2014,   16 CoE 75/2014zo 7. augusta 2014, 4 CoE 39/2014 z 9. júla 2014, 1 CoE 152/2013 z 26. marca 2014,4 CoE 19/2014 z 27. februára 2014, 12 CoE 290/2012 z 21. februára 2013, 16 CoE 17/2014zo 7. augusta 2014, 14 CoE 107/2014 z 31. júla 2014, 14 CoE 94/2014 z 31. júla 2014,13 CoE   130/2014   z 28.   augusta   2014,16   CoE   144/2013   zo   17.   decembra   2013,14 CoE 159/2014 z 27. augusta 2014, 4 CoE 62/2014 z 19. augusta 2014, 4 CoE 52/2014z 19. augusta 2014, 11 CoE 54/2014 z 22. augusta 2014, 13 CoE 178/2014 z 27. augusta2014,   11   CoE   72/2014   z 22.   augusta   2014,   16   CoE   197/2013   z 17.   septembra   2014,16 CoE 3/2013   zo 17.   septembra   2014,   11   CoE   9/2014   z 22.   augusta   2014,16 CoE 363/2013   zo   17.   septembra   2014,   14   CoE   131/2014   z 22.   septembra   2014,16 CoE 229/2013 z 27. augusta 2014, 16 CoE 130/2013 z 27. augusta 2014, 5 CoE 52/2014zo 16. septembra 2014, 1 CoE 56/2014 z 1. októbra 2014, 14 CoE 179/2014 z 27. augusta2014,   16   CoE   125/2014   z 18.   septembra   2014,   13   CoE   182/2014   z 27.   augusta   2014,16 CoE   124/2014   zo   17.   septembra   2014,   16   CoE   93/2014   zo   7.   augusta   2014,13 CoE 136/2014 z 28. augusta 2014, 2 CoE 29/2014 z 11. septembra 2014, 1 CoE 39/2014,4 CoE 200/2013 z 30. júna 2014, 13 CoE 229/2013 z 31. júla 2014, 11 CoE 24/2014z 25. septembra 2014 a 14 CoE 161/2014 z 30. septembra 2014, v spojení s uzneseniamiOkresného   súdu   Michalovce   sp.   zn.   4   Er   56/2010   z 25.   apríla   2013   a sp.   zn.19 Er 70/2011   z 29.   októbra   2013;   Okresného   súdu   Spišská   Nová   Ves   sp. zn.10 Er 177/2003 z 21. januára 2014; Okresného súdu Michalovce sp. zn. 10 Er 323/2010z 5. novembra 2013; Okresného súdu Rožňava sp. zn. 4 Er 533/2009 z 25. novembra 2013,sp. zn. 6 Er 287/2006 z 21. decembra 2012, sp. zn. 10 Er 412/2009 z 25. septembra 2013,8 Er 37/2005 z 24. júla 2012, sp. zn. 4 Er 87/2007 z 2. decembra 2013, 4 Er 482/2009z 25. novembra 2013, 10 Er 75/2009 z 25. septembra 2013; Okresného súdu Spišská NováVes   sp.   zn.   6   Er   548/2005   z 23.   októbra   2012;   Okresného   súdu   Rožňava   sp.   zn.12 Er 27/2005 zo 17. marca 2011, sp. zn. 11 Er 16/2009 z 18. septembra 2013, 4 Er 85/2007z 2. decembra 2013, 4 Er 131/2008 z 3. decembra 2013, 4 Er 557/2009 z 25. novembra2013, 12 Er 141/2009 z 30. júla 2012,6 Er 365/2006 z 21. decembra 2012, 5 Er 80/2009z 19.   septembra   2013;   Okresného   súdu   Spišská   Nová   Ves   sp.   zn.   13   Er   253/2006z 25. septembra 2012 a sp. zn. 5 Er 204/2004 z 30. júla 2012; Okresného súdu Michalovcesp. zn. 22 R 245/2011 z 18. novembra 2013; Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.8 Er 421/2007 zo 14. novembra 2013; Okresného súdu Michalovce sp. zn. 20 Er 338/2004zo 17. septembra 2013, 15 Er 310/2011 z 13. novembra 2013; Okresného súdu Rožňavasp. zn.   11   Er   340/2005   z 21.   decembra   2012,   9   Er   402/2007   z 23.   septembra   2013,11 Er 499/2006   z 21.   septembra   2011;   Okresného   súdu   Spišská   Nová   Ves   sp.   zn.2 Er 97/2003 z 15. novembra 2012, 2 Er 204/2007 z 28. februára 2012; Okresného súduMichalovce sp. zn. 19 Er 541/2009 z 19. februára 2014, 18 Er 366/2010 z 29. októbra 2013;Okresného súdu Trebišov sp. zn. 22 Er 694/2006 zo 6. augusta 2012, 6 Er 1434/2008z 30. mája 2013; Okresného súdu Michalovce ps. zn. 19 Er 297/2011 z 29. októbra 2013,sp. zn. 22 Er 287/2010 z 18. novembra 2013, sp. zn. 18 Er 181/2010 z 29. októbra 2013,sp. zn. 20 Er 34/2011 z 12. novembra 2013; Okresného súdu Rožňava sp. zn. 4 Er 258/2009zo   4.   októbra   2013;   Okresného   súdu   Spišská   Nová   Ves   sp.   zn.   2   Er   40/2005zo 16. novembra 2012, sp. zn. 11 Er 390/2006 z 12. októbra 2012; Okresného súdu Rožňavasp. zn. 4 Er 411/2009 zo 14. novembra 2013, sp. zn. 4 Er 303/2009 z 12. septembra 2013,sp. zn. 4 Er 412/2009 zo 14. novembra 2013, sp. zn. 12 Er 18/2009 z 28. novembra 2012,sp.   zn.   11   Er   76/2007   z 24.   októbra   2012;   Okresného   súdu   Michalovce   sp.   zn.22 Er 48/2011 z 18. novembra 2013, sp. zn. 18 Er 81/2011 z 29. októbra 2013, sp. zn.20 Er 2/2004   z 30.   augusta   2013,   sp.   zn.   10   Er   366/2012   z 5.   novembra   2013,   sp.   zn.20 Er 397/2003 z 11. septembra 2013, sp. zn. 19 Er 60/2006 z 28. októbra 2013, sp. zn.14 Er 297/2011 z 13. novembra 2013, sp. zn. 14 Er 245/2011 z 13. novembra 2013, sp. zn.14 Er 325/2010 z 13. novembra 2013, sp. zn. 15 Er 8/2011 z 13. novembra 2013; Okresnéhosúdu Trebišov sp. zn. 17 Er 858/2005 z 26. septembra 2012; Okresného súdu Spišská Nováves   sp.   zn.   1   Er   426/2003   z 24.   januára   2013;   Okresného   súdu   Michalovce   sp.   zn.20 Er 225/2003 z 1. júla 2013, sp. zn. 16 Er 596/2008 zo 17. marca 2014 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovýmiznačkami:   Rvp   12922/2014,   Rvp   12923/2014,   Rvp   12924/2014,   Rvp   13358/2014,Rvp 13359/2014, Rvp 13360/2014, Rvp 13361/2014, Rvp 13362/2014, Rvp 13363/2014,Rvp 13364/2014, Rvp 13365/2014, Rvp 13366/2014, Rvp 14153/2014, Rvp 14154/2014,Rvp 14155/2014, Rvp 14156/2014, Rvp 14157/2014, Rvp 14158/2014, Rvp 14159/2014,Rvp 14160/2014, Rvp 14161/2014, Rvp 14162/2014, Rvp 14634/2014, Rvp 14635/2014,Rvp 14884/2014, Rvp 14885/2014, Rvp 14886/2014, Rvp 14887/2014, Rvp 14888/2014,Rvp 14889/2014, Rvp 14890/2014, Rvp 15213/2014, Rvp 15214/2014, Rvp 15215/2014,Rvp 15216/2014, Rvp 16271/2014, Rvp 16272/2014, Rvp 16273/2014, Rvp 16274/2014,Rvp 16275/2014, Rvp 16276/2014, Rvp 16277/2014, Rvp 17402/2014, Rvp 17403/2014,Rvp 17404/2014, Rvp 17405/2014, Rvp 17406/2014, Rvp 17407/2014, Rvp 17408/2014,Rvp 17409/2014, Rvp 17410/2014, Rvp 17411/2014, Rvp 17412/2014, Rvp 17413/2014,Rvp 17414/2014, Rvp 17415/2014, Rvp 17416/2014, Rvp 17466/2014, Rvp 17467/2014,Rvp 17468/2014 a Rvp 17469/2014   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalejvedené pod sp. zn. III. ÚS 274/2015.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boliod 3. októbra 2014, 10. októbra 2014, 24. októbra 2014, 6. novembra 2014, 11. novembra2014, 14. novembra 2014, 3. decembra 2014, 11. decembra 2014 a do 12. decembra 2014doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.   (ďalej   len„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   práva   na   spravodlivé   súdnekonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalejlen   „dohovor“),   základného   práva   vlastniť   majetok   podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy,   právana ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   a   zákazu   diskrimináciezaručeného čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a zároveň aj porušenie práva na účinnýprostriedok nápravy a spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskejúnie (ďalej len „charta“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)a jeho uzneseniami, tak ako sú označené v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len „napadnutérozhodnutia krajského súdu“), v spojení s uzneseniami prvostupňových súdov, tak ako súoznačené v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len „napadnuté rozhodnutia okresných súdov“).

Sťažovateľka   v predostretej   argumentácii   (už   mnohonásobne   a   pravidelne   saopakujúcej, pozn.) atakuje závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti okresných súdova krajského   súdu,   ktorým   vytýka   ich   nesprávnosť   z hľadiska   právneho   posúdeniarelevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisov na predmetnúprávnu   vec   sa   vzťahujúcich   a zároveň   poskytuje   ústavnému   súdu   vlastnú   interpretáciuprávnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené konania.

V petite sťažností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vyslovíporušenie   jej   v   záhlaví   tohto   rozhodnutia   označených   základných   práv   podľa   ústavya charty,   práv   podľa   dohovoru   a dodatkového   protokolu   postupom   a napadnutýmirozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu, ktoré ďalej zruší a predmetné veci vráti naďalšie konanie, prizná jej primerané finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Podľačl.   127   ods.   1   ústavy   ústavný   súd   rozhoduje   o   sťažnostiach   fyzických   osôb   aleboprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, aleboľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcovustanoví zákon.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len,,OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujmehospodárnosti   konania môže súd spojiť   na spoločné konanie veci, ktoré   sa uňho začalia skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súdenemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   avšak   v   súlade   s citovaným   §   31a   zákonao ústavnom   súde   možno   v   konaní   o   sťažnosti   podľa   čl. 127   ústavy   použiť   na   prípadnéspojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím na obsah sťažností, ktoré sú predmetom tohto prerokovania ústavnýmsúdom a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností ataktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tietosťažnosti okrem iného smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak,ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.B K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými rozhodnutiami okresných súdov

V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súdmôže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami ibavtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   automatickynezakladá   aj   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o   nich.   Pokiaľ   ústavný   súd   pripredbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochranytohto   základného   práva   alebo   slobody,   porušenie   ktorých   namieta,   sa   sťažovateľ   môžedomôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadneiným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom,musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie(napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05,II. ÚS 90/06).   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratio   inštitucionálnymechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v   prípade   nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánovverejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochrane   ústavnosti   podieľajú.   Opačný   záver   by   znamenalpopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutia okresných súdov, ústavný súd vzhľadom na užuvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto bolo možné podať odvolanie ako riadnyopravný prostriedok (čo sťažovateľka aj využila), a preto ňou podané sťažnosti v tejto ichčasti bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde.

II.C K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými rozhodnutiami krajského súdu

Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností a v kontexte aj svojich zistenídospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožnás jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými   saústavný   súd   už   zaoberal   v uplynulom   období   a v ktorých   atakovala   právne   záveryvšeobecných   súdov   vo   vzťahu   k právnemu   posudzovaniu   notárskych   zápisníc,   ako   ajrozsudkov   rozhodcovského   súdu   ako   exekučných   titulov   koncipovaných   na   podkladeneprijateľných   podmienok   v úverových   zmluvách   vrátane   posúdenia   zmlúv   o úverekoncipovaných   formulárovou   formou   ako   spotrebiteľských   zmlúv   v nadväznostina podmienky v nich uvedené vrátane záverov vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvoraEurópskej únie (ďalej len,,Súdny dvor“) vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipania spol. sp. zn. C-472/11 z 21. februára 2013, ako aj postup všeobecných súdov v rozpores § 57 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 233/1995 Z. z. o súdnychexekútoroch   a exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok)   a o zmene   a   doplnení   ďalšíchzákonov   v znení   neskorších   predpisov a krajského   súdu   v odvolacom   konaní   v rozpores § 214 ods. 1 OSP a v neposlednom rade vo vzťahu k prejudiciálnemu konaniu. Vzhľadomna totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnej argumentáciia skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov ajv prípadoch predošlých, dospel ústavný súd k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke súnotoricky   známe   dôvody   odmietnutia   sťažností   v   úplne rovnakých   prípadoch   a ustálenýprávny   názor   ústavného   súdu   na   danú   právnu   problematiku   v závislosti   od   predmetunapadnutých rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantnýchzmien, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchtosťažností.   Vzhľadom   na   uvedené   sa   preto   ústavný   súd   plne   stotožňuje   s odôvodnenímsvojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 220/2011 z 9. júna 2011, sp. zn.I. ÚS 227/2012   zo   16.   mája   2012,   sp. zn. I. ÚS 379/2012   z 22. augusta   2012,sp. zn. I. ÚS 381/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 382/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn.I.   ÚS   409/2012   z 22.   augusta   2012,   sp. zn. I. ÚS 410/2012   z 22. augusta   2012, sp.   zn.I. ÚS 3/2013   zo 16. januára   2013,   sp. zn. I. ÚS 110/2013   z 20.   februára   2013,   sp.   zn.I. ÚS 146/2013   z 13. marca   2013,   sp. zn. I. ÚS 157/2013   z 13. marca   2013,   sp.   zn.I. ÚS 745/2013   z 11.   decembra   2013,   sp. zn.   I. ÚS 99/2014   z 5. marca   2014,   sp.   zn.I. ÚS 100/2014   z 5.   marca   2014,   sp. zn. I. ÚS 212/2014   zo 7. mája   2014,   sp.   zn.II. ÚS 473/2011   z   20.   októbra   2011,   sp. zn. II.   ÚS   303/2011   z 24.   augusta   2012,sp. zn. II. ÚS 337/2012 z 13. septembra 2012, sp. zn. II. ÚS 62/2013 z 30. januára 2013,sp. zn.   II.   ÚS   79/2013   zo   7.   februára   2013, sp. zn. II.   ÚS   365/2013   z 26. júna   2013,sp. zn. II.   ÚS   344/2013   z 19.   júna   2013,   sp. zn. II. ÚS   562/2013   z 30.   októbra   2013,sp. zn. III.   ÚS   178/2014   zo 4. marca   2011,   sp. zn.   III.   ÚS   242/2011   z   31.   mája   2011,sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27. septembra 2011, sp. zn. III. ÚS 488/2012 z 2. októbra 2012,sp. zn. III. ÚS 7/2013 z 15. januára 2013, sp. zn. III. ÚS 453/2013 z 26. septembra 2013,sp. zn. III. ÚS 173/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 176/2014 zo 4. marca 2014,sp. zn. III. ÚS 178/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 214/2014 z 25. marca 2014,sp. zn.   III.   ÚS   297/2014   z 24.   apríla   2014,   sp. zn. IV.   ÚS   299/2012   zo   7.   júna   2012,sp. zn. IV. ÚS 467/2012 z 18. septembra 2012, sp. zn. IV. ÚS 50/2013 z 31. januára 2013,sp. zn. IV. ÚS 51/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. IV. ÚS 52/2013 z 31. januára 2013,sp. zn. IV. ÚS 181/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 182/2014 z 20. marca 2014,sp. zn. IV. ÚS 183/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 186/2014 z 20. marca 2014,sp. zn.   IV.   ÚS   187/2014   z 20.   marca   2014...),   ktoré   skončili   odmietnutím   podobnýcha opakujúcich sa sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchtoa obdobných   prípadoch   nemá   dôvod   meniť   svoje   už   ustálené   právne   názory,   a pretov podrobnostiach odkazuje na svoje už citované svoje rozhodnutia.

Na   podporu   svojej   argumentácie   iba   upriamuje   pozornosť   sťažovateľkyaj na rozhodnutie   Súdneho   dvora   sp. zn. C-76/10   zo 16. novembra   2010   vydanévo veci iniciovanej sťažovateľkou, ako aj na ďalšiu početnú judikatúru Súdneho dvora (napr.C-240/98   až   C-244/98,   C-473/00,   C-168/05,   C-243/08,   C-40/08,   C-227/08   a C-76/10)dotýkajúcu   sa   problematiky   spotrebiteľského   práva,   ktoré   podporujú   právne   záveryústavným súdom predostreté v jeho predošlých rozhodnutiach a ktoré sú aj sťažovateľkenotoricky známe. V ostatnom poukazuje na najnovší rozsudok Súdneho dvora z 27. februára2014 vo veci sp. zn. C-470/12, bod 41 (v rámci sporu, ktorého účastníkom je sťažovateľka,pozn.), v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky   aj   bez   návrhu   predstavuje   vhodný   prostriedok   na   dosiahnutie   výsledku stanoveného   v článku   6   smernice   93/13,   teda   zabránenie   tomu,   aby   bol   jednotlivý spotrebiteľ   viazaný   nekalou   podmienkou,   a zároveň   na   dosiahnutie   cieľa   stanoveného v článku   7   tejto   smernice,   pretože   takéto   preskúmanie   môže   mať   odradzujúci   účinok smerujúci   k ukončeniu   používania   nekalých   podmienok   v zmluvách   uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25)“.

Taktiež už len dodáva, že v súčasnom období platná právna úprava formulovanáv § 58 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá bola zavedená zákonom č. 335/2012 Z. z. a jeúčinná od 1. januára 2013, počíta s možnosťou nariadenia pojednávania pred rozhodnutímexekučného súdu o zastavení vedeného exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j)len ako s fakultatívnou možnosťou, a to len v prípade, že je to nevyhnutné pre objasnenieveci. K sťažovateľkou namietanému postupu všeobecných súdov podľa § 57 ods. 1 písm. g)v spojení s § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, právna úprava ktorá bola účinná v čase od 9.augusta 2012 do 31. decembra 2012, ústavný súd konštatuje, že aj v prípade, ak by tentopostup   nebol   zo   strany   všeobecných   súdov   dodržaný   (nariadenie   pojednávania   predvyhlásením   exekúcie   za   neprípustnú   a jej   zastavenie,   pozn.),   nepredstavoval   by   taképorušenie   označených   práv   sťažovateľky,   ktoré   by   svojou   intenzitou   bolo   spôsobilézasiahnuť do ňou onačených práv v takom smere, aby   ústavný súd mohol vysloviť ichporušenie (napr. I. ÚS 367/2014).

Ústavný súd vo svojej judikatúre stabilne uprednostňuje materiálne poňatie právnehoštátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska ich účelua zmyslu,   pričom   pri   riešení   (rozhodovaní)   konkrétnych   prípadov   sa   nesmie   opomínať,že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanejspravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07, I. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07,II. ÚS 410/2010). Priorizovanie formálnych požiadaviek vyplývajúcich z noriem bežnéhozákonodarstva   (formálne   poňatie   právneho   štátu)   môže   totiž   v konkrétnych   súdnychkonaniach (alebo iných právom upravených konaniach pred orgánom verejnej moci) viesť krozhodnutiam,   ktoré   budú   v   zjavnom   rozpore   s   účelom   a zmyslom   príslušnej   právnejúpravy. Inými slovami, ústavný súd predstavuje súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124ústavy), z čoho vyplýva, že nie je však súčasťou všeobecných súdov, ktorým preto ani nie jeinštančne   nadriadený.   Úlohou   ústavného   súdu   je   kontrola   rozhodovacej   činnostivšeobecných súdov, avšak len za situácie, keď svojimi rozhodnutiami zasahujú do ústavnezaručených   základných   práv   a   slobôd   jednotlivca.   To   znamená,   že ústavný   súd   nie   jeoprávnený zasahovať do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v prípade, keď dochádzak porušeniu   bežnej   zákonnosti   alebo   iným   nesprávnostiam,   ktoré   svojou   podstatouspočívajú v rovine podústavného práva (m. m. I. ÚS 242/07).

V kontexte uvedeného ústavný súd odmietol sťažovateľkou podané sťažnosti týkajúcesa   postupu   a rozhodnutí   krajského   súdu   z dôvodu   ich   zjavnej   neopodstatnenostia nedostatku   právomoci   ústavného   súdu   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde.Ústavný súd prihliadajúc na zásadu procesnej hospodárnosti konania sťažovateľkou podanésťažnosti odmietol bez podrobnejšieho odôvodnenia (§ 25 ods. 2 posledná veta zákonao ústavnom súde).

Keďže   boli   sťažnosti   ako   celok   odmietnuté,   ústavný   súd   o   ďalších   návrhochsťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

Záverom ústavný súd už iba dodáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmtospôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý,že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom buď na rovnaký spôsob ich vybaveniav predošlom období, alebo na dôvod namietania neexistujúcich porušení základných práva slobôd úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného bráni ústavnémusúdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýtopostup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie materiálnychprostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je to porušenímbuď zákonných, alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2015