SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 274/2015-25
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2015predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.,Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedenépod spisovými značkami: Rvp 12922/2014, Rvp 12923/2014, Rvp 12924/2014,Rvp 13358/2014, Rvp 13359/2014, Rvp 13360/2014, Rvp 13361/2014, Rvp 13362/2014,Rvp 13363/2014, Rvp 13364/2014, Rvp 13365/2014, Rvp 13366/2014, Rvp 14153/2014,Rvp 14154/2014, Rvp 14155/2014, Rvp 14156/2014, Rvp 14157/2014, Rvp 14158/2014,Rvp 14159/2014, Rvp 14160/2014, Rvp 14161/2014, Rvp 14162/2014, Rvp 14634/2014,Rvp 14635/2014, Rvp 14884/2014, Rvp 14885/2014, Rvp 14886/2014, Rvp 14887/2014,Rvp 14888/2014, Rvp 14889/2014, Rvp 14890/2014, Rvp 15213/2014, Rvp 15214/2014,Rvp 15215/2014, Rvp 15216/2014, Rvp 16271/2014, Rvp 16272/2014, Rvp 16273/2014,Rvp 16274/2014, Rvp 16275/2014, Rvp 16276/2014, Rvp 16277/2014, Rvp 17402/2014,Rvp 17403/2014, Rvp 17404/2014, Rvp 17405/2014, Rvp 17406/2014, Rvp 17407/2014,Rvp 17408/2014, Rvp 17409/2014, Rvp 17410/2014, Rvp 17411/2014, Rvp 17412/2014,Rvp 17413/2014, Rvp 17414/2014, Rvp 17415/2014, Rvp 17416/2014, Rvp 17466/2014,Rvp 17467/2014, Rvp 17468/2014 a Rvp 17469/2014 vo veci namietaného porušenia jejzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právapodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľačl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, akoaj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň namietaného porušenia čl. 47Charty základných práv Európskej únie postupom Krajského súdu v Košiciach a jehouzneseniami spisových značiek: 13 CoE 116/2014 z 19. júna 20014, 14 CoE 62/2014z 30. júna 2014, 14 CoE 139/2014 z 1. júla 2014, 14 CoE 95/2014 z 25. júna 2014,12 CoE 29/2014 z 31. júla 2014, 15 CoE 201/2013 z 10. júla 2014, 16 CoE 366/2013z 28. júla 2014, 15 CoE 9/2013 z 10. júla 2014, 1 CoE 23/2014 z 18. júla 2014,1 CoE 20/2014 z 18. júla 2014, 4 CoE 183/2013 z 12. júna 2014,15 CoE 625/2012 z 10. júla2014, 12 CoE 31/2014 z 30. júna 2014, 1 CoE 30/2014 z 18. júla 2014, 12 CoE 23/2014z 28. júla 2014, 5 CoE 23/2014 z 29. júla 2014,5 CoE 20/2014 z 29. júla 2014,16 CoE 444/2012 z 25. júna 2014, 15 CoE 213/2013 zo 7. augusta 2014, 16 CoE 31/2014zo 16. júla 2014, 16 CoE 392/2012 z 25. júna 2014, 16 CoE 267/2012 z 25. júna 2014,2 CoE 52/2014 zo 4. júla 2014, 5 CoE 72/2014 z 12. augusta 2014, 16 CoE 75/2014zo 7. augusta 2014, 4 CoE 39/2014 z 9. júla 2014, 1 CoE 152/2013 z 26. marca 2014,4 CoE 19/2014 z 27. februára 2014, 12 CoE 290/2012 z 21. februára 2013, 16 CoE 17/2014zo 7. augusta 2014, 14 CoE 107/2014 z 31. júla 2014, 14 CoE 94/2014 z 31. júla 2014,13 CoE 130/2014 z 28. augusta 2014,16 CoE 144/2013 zo 17. decembra 2013,14 CoE 159/2014 z 27. augusta 2014, 4 CoE 62/2014 z 19. augusta 2014, 4 CoE 52/2014z 19. augusta 2014, 11 CoE 54/2014 z 22. augusta 2014, 13 CoE 178/2014 z 27. augusta2014, 11 CoE 72/2014 z 22. augusta 2014, 16 CoE 197/2013 z 17. septembra 2014,16 CoE 3/2013 zo 17. septembra 2014, 11 CoE 9/2014 z 22. augusta 2014,16 CoE 363/2013 zo 17. septembra 2014, 14 CoE 131/2014 z 22. septembra 2014,16 CoE 229/2013 z 27. augusta 2014, 16 CoE 130/2013 z 27. augusta 2014, 5 CoE 52/2014zo 16. septembra 2014, 1 CoE 56/2014 z 1. októbra 2014, 14 CoE 179/2014 z 27. augusta2014, 16 CoE 125/2014 z 18. septembra 2014, 13 CoE 182/2014 z 27. augusta 2014,16 CoE 124/2014 zo 17. septembra 2014, 16 CoE 93/2014 zo 7. augusta 2014,13 CoE 136/2014 z 28. augusta 2014, 2 CoE 29/2014 z 11. septembra 2014, 1 CoE 39/2014,4 CoE 200/2013 z 30. júna 2014, 13 CoE 229/2013 z 31. júla 2014, 11 CoE 24/2014z 25. septembra 2014 a 14 CoE 161/2014 z 30. septembra 2014, v spojení s uzneseniamiOkresného súdu Michalovce sp. zn. 4 Er 56/2010 z 25. apríla 2013 a sp. zn.19 Er 70/2011 z 29. októbra 2013; Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.10 Er 177/2003 z 21. januára 2014; Okresného súdu Michalovce sp. zn. 10 Er 323/2010z 5. novembra 2013; Okresného súdu Rožňava sp. zn. 4 Er 533/2009 z 25. novembra 2013,sp. zn. 6 Er 287/2006 z 21. decembra 2012, sp. zn. 10 Er 412/2009 z 25. septembra 2013,8 Er 37/2005 z 24. júla 2012, sp. zn. 4 Er 87/2007 z 2. decembra 2013, 4 Er 482/2009z 25. novembra 2013, 10 Er 75/2009 z 25. septembra 2013; Okresného súdu Spišská NováVes sp. zn. 6 Er 548/2005 z 23. októbra 2012; Okresného súdu Rožňava sp. zn.12 Er 27/2005 zo 17. marca 2011, sp. zn. 11 Er 16/2009 z 18. septembra 2013, 4 Er 85/2007z 2. decembra 2013, 4 Er 131/2008 z 3. decembra 2013, 4 Er 557/2009 z 25. novembra2013, 12 Er 141/2009 z 30. júla 2012,6 Er 365/2006 z 21. decembra 2012, 5 Er 80/2009z 19. septembra 2013; Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 13 Er 253/2006z 25. septembra 2012 a sp. zn. 5 Er 204/2004 z 30. júla 2012; Okresného súdu Michalovcesp. zn. 22 R 245/2011 z 18. novembra 2013; Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.8 Er 421/2007 zo 14. novembra 2013; Okresného súdu Michalovce sp. zn. 20 Er 338/2004zo 17. septembra 2013, 15 Er 310/2011 z 13. novembra 2013; Okresného súdu Rožňavasp. zn. 11 Er 340/2005 z 21. decembra 2012, 9 Er 402/2007 z 23. septembra 2013,11 Er 499/2006 z 21. septembra 2011; Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.2 Er 97/2003 z 15. novembra 2012, 2 Er 204/2007 z 28. februára 2012; Okresného súduMichalovce sp. zn. 19 Er 541/2009 z 19. februára 2014, 18 Er 366/2010 z 29. októbra 2013;Okresného súdu Trebišov sp. zn. 22 Er 694/2006 zo 6. augusta 2012, 6 Er 1434/2008z 30. mája 2013; Okresného súdu Michalovce ps. zn. 19 Er 297/2011 z 29. októbra 2013,sp. zn. 22 Er 287/2010 z 18. novembra 2013, sp. zn. 18 Er 181/2010 z 29. októbra 2013,sp. zn. 20 Er 34/2011 z 12. novembra 2013; Okresného súdu Rožňava sp. zn. 4 Er 258/2009zo 4. októbra 2013; Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2 Er 40/2005zo 16. novembra 2012, sp. zn. 11 Er 390/2006 z 12. októbra 2012; Okresného súdu Rožňavasp. zn. 4 Er 411/2009 zo 14. novembra 2013, sp. zn. 4 Er 303/2009 z 12. septembra 2013,sp. zn. 4 Er 412/2009 zo 14. novembra 2013, sp. zn. 12 Er 18/2009 z 28. novembra 2012,sp. zn. 11 Er 76/2007 z 24. októbra 2012; Okresného súdu Michalovce sp. zn.22 Er 48/2011 z 18. novembra 2013, sp. zn. 18 Er 81/2011 z 29. októbra 2013, sp. zn.20 Er 2/2004 z 30. augusta 2013, sp. zn. 10 Er 366/2012 z 5. novembra 2013, sp. zn.20 Er 397/2003 z 11. septembra 2013, sp. zn. 19 Er 60/2006 z 28. októbra 2013, sp. zn.14 Er 297/2011 z 13. novembra 2013, sp. zn. 14 Er 245/2011 z 13. novembra 2013, sp. zn.14 Er 325/2010 z 13. novembra 2013, sp. zn. 15 Er 8/2011 z 13. novembra 2013; Okresnéhosúdu Trebišov sp. zn. 17 Er 858/2005 z 26. septembra 2012; Okresného súdu Spišská Nováves sp. zn. 1 Er 426/2003 z 24. januára 2013; Okresného súdu Michalovce sp. zn.20 Er 225/2003 z 1. júla 2013, sp. zn. 16 Er 596/2008 zo 17. marca 2014 a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovýmiznačkami: Rvp 12922/2014, Rvp 12923/2014, Rvp 12924/2014, Rvp 13358/2014,Rvp 13359/2014, Rvp 13360/2014, Rvp 13361/2014, Rvp 13362/2014, Rvp 13363/2014,Rvp 13364/2014, Rvp 13365/2014, Rvp 13366/2014, Rvp 14153/2014, Rvp 14154/2014,Rvp 14155/2014, Rvp 14156/2014, Rvp 14157/2014, Rvp 14158/2014, Rvp 14159/2014,Rvp 14160/2014, Rvp 14161/2014, Rvp 14162/2014, Rvp 14634/2014, Rvp 14635/2014,Rvp 14884/2014, Rvp 14885/2014, Rvp 14886/2014, Rvp 14887/2014, Rvp 14888/2014,Rvp 14889/2014, Rvp 14890/2014, Rvp 15213/2014, Rvp 15214/2014, Rvp 15215/2014,Rvp 15216/2014, Rvp 16271/2014, Rvp 16272/2014, Rvp 16273/2014, Rvp 16274/2014,Rvp 16275/2014, Rvp 16276/2014, Rvp 16277/2014, Rvp 17402/2014, Rvp 17403/2014,Rvp 17404/2014, Rvp 17405/2014, Rvp 17406/2014, Rvp 17407/2014, Rvp 17408/2014,Rvp 17409/2014, Rvp 17410/2014, Rvp 17411/2014, Rvp 17412/2014, Rvp 17413/2014,Rvp 17414/2014, Rvp 17415/2014, Rvp 17416/2014, Rvp 17466/2014, Rvp 17467/2014,Rvp 17468/2014 a Rvp 17469/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalejvedené pod sp. zn. III. ÚS 274/2015.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boliod 3. októbra 2014, 10. októbra 2014, 24. októbra 2014, 6. novembra 2014, 11. novembra2014, 14. novembra 2014, 3. decembra 2014, 11. decembra 2014 a do 12. decembra 2014doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdnekonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalejlen „dohovor“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, právana ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a zákazu diskrimináciezaručeného čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a zároveň aj porušenie práva na účinnýprostriedok nápravy a spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskejúnie (ďalej len „charta“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)a jeho uzneseniami, tak ako sú označené v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len „napadnutérozhodnutia krajského súdu“), v spojení s uzneseniami prvostupňových súdov, tak ako súoznačené v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len „napadnuté rozhodnutia okresných súdov“).
Sťažovateľka v predostretej argumentácii (už mnohonásobne a pravidelne saopakujúcej, pozn.) atakuje závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti okresných súdova krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiska právneho posúdeniarelevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisov na predmetnúprávnu vec sa vzťahujúcich a zároveň poskytuje ústavnému súdu vlastnú interpretáciuprávnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené konania.
V petite sťažností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vyslovíporušenie jej v záhlaví tohto rozhodnutia označených základných práv podľa ústavya charty, práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu postupom a napadnutýmirozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu, ktoré ďalej zruší a predmetné veci vráti naďalšie konanie, prizná jej primerané finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Podľačl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb aleboprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcovustanoví zákon.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.A K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len,,OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujmehospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začalia skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súdenemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákonao ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadnéspojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností, ktoré sú predmetom tohto prerokovania ústavnýmsúdom a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností ataktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tietosťažnosti okrem iného smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak,ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
II.B K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými rozhodnutiami okresných súdov
V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súdmôže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami ibavtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automatickynezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pripredbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochranytohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môžedomôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadneiným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom,musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie(napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05,II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálnymechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánovverejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenalpopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutia okresných súdov, ústavný súd vzhľadom na užuvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto bolo možné podať odvolanie ako riadnyopravný prostriedok (čo sťažovateľka aj využila), a preto ňou podané sťažnosti v tejto ichčasti bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde.
II.C K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými rozhodnutiami krajského súdu
Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností a v kontexte aj svojich zistenídospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožnás jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými saústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne záveryvšeobecných súdov vo vzťahu k právnemu posudzovaniu notárskych zápisníc, ako ajrozsudkov rozhodcovského súdu ako exekučných titulov koncipovaných na podkladeneprijateľných podmienok v úverových zmluvách vrátane posúdenia zmlúv o úverekoncipovaných formulárovou formou ako spotrebiteľských zmlúv v nadväznostina podmienky v nich uvedené vrátane záverov vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvoraEurópskej únie (ďalej len,,Súdny dvor“) vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipania spol. sp. zn. C-472/11 z 21. februára 2013, ako aj postup všeobecných súdov v rozpores § 57 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnychexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalšíchzákonov v znení neskorších predpisov a krajského súdu v odvolacom konaní v rozpores § 214 ods. 1 OSP a v neposlednom rade vo vzťahu k prejudiciálnemu konaniu. Vzhľadomna totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnej argumentáciia skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov ajv prípadoch predošlých, dospel ústavný súd k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke súnotoricky známe dôvody odmietnutia sťažností v úplne rovnakých prípadoch a ustálenýprávny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti od predmetunapadnutých rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantnýchzmien, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchtosťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s odôvodnenímsvojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 220/2011 z 9. júna 2011, sp. zn.I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012, sp. zn. I. ÚS 379/2012 z 22. augusta 2012,sp. zn. I. ÚS 381/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 382/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn.I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 410/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn.I. ÚS 3/2013 zo 16. januára 2013, sp. zn. I. ÚS 110/2013 z 20. februára 2013, sp. zn.I. ÚS 146/2013 z 13. marca 2013, sp. zn. I. ÚS 157/2013 z 13. marca 2013, sp. zn.I. ÚS 745/2013 z 11. decembra 2013, sp. zn. I. ÚS 99/2014 z 5. marca 2014, sp. zn.I. ÚS 100/2014 z 5. marca 2014, sp. zn. I. ÚS 212/2014 zo 7. mája 2014, sp. zn.II. ÚS 473/2011 z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012,sp. zn. II. ÚS 337/2012 z 13. septembra 2012, sp. zn. II. ÚS 62/2013 z 30. januára 2013,sp. zn. II. ÚS 79/2013 zo 7. februára 2013, sp. zn. II. ÚS 365/2013 z 26. júna 2013,sp. zn. II. ÚS 344/2013 z 19. júna 2013, sp. zn. II. ÚS 562/2013 z 30. októbra 2013,sp. zn. III. ÚS 178/2014 zo 4. marca 2011, sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011,sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27. septembra 2011, sp. zn. III. ÚS 488/2012 z 2. októbra 2012,sp. zn. III. ÚS 7/2013 z 15. januára 2013, sp. zn. III. ÚS 453/2013 z 26. septembra 2013,sp. zn. III. ÚS 173/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 176/2014 zo 4. marca 2014,sp. zn. III. ÚS 178/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 214/2014 z 25. marca 2014,sp. zn. III. ÚS 297/2014 z 24. apríla 2014, sp. zn. IV. ÚS 299/2012 zo 7. júna 2012,sp. zn. IV. ÚS 467/2012 z 18. septembra 2012, sp. zn. IV. ÚS 50/2013 z 31. januára 2013,sp. zn. IV. ÚS 51/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. IV. ÚS 52/2013 z 31. januára 2013,sp. zn. IV. ÚS 181/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 182/2014 z 20. marca 2014,sp. zn. IV. ÚS 183/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 186/2014 z 20. marca 2014,sp. zn. IV. ÚS 187/2014 z 20. marca 2014...), ktoré skončili odmietnutím podobnýcha opakujúcich sa sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchtoa obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a pretov podrobnostiach odkazuje na svoje už citované svoje rozhodnutia.
Na podporu svojej argumentácie iba upriamuje pozornosť sťažovateľkyaj na rozhodnutie Súdneho dvora sp. zn. C-76/10 zo 16. novembra 2010 vydanévo veci iniciovanej sťažovateľkou, ako aj na ďalšiu početnú judikatúru Súdneho dvora (napr.C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08 a C-76/10)dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľského práva, ktoré podporujú právne záveryústavným súdom predostreté v jeho predošlých rozhodnutiach a ktoré sú aj sťažovateľkenotoricky známe. V ostatnom poukazuje na najnovší rozsudok Súdneho dvora z 27. februára2014 vo veci sp. zn. C-470/12, bod 41 (v rámci sporu, ktorého účastníkom je sťažovateľka,pozn.), v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25)“.
Taktiež už len dodáva, že v súčasnom období platná právna úprava formulovanáv § 58 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá bola zavedená zákonom č. 335/2012 Z. z. a jeúčinná od 1. januára 2013, počíta s možnosťou nariadenia pojednávania pred rozhodnutímexekučného súdu o zastavení vedeného exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j)len ako s fakultatívnou možnosťou, a to len v prípade, že je to nevyhnutné pre objasnenieveci. K sťažovateľkou namietanému postupu všeobecných súdov podľa § 57 ods. 1 písm. g)v spojení s § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, právna úprava ktorá bola účinná v čase od 9.augusta 2012 do 31. decembra 2012, ústavný súd konštatuje, že aj v prípade, ak by tentopostup nebol zo strany všeobecných súdov dodržaný (nariadenie pojednávania predvyhlásením exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie, pozn.), nepredstavoval by taképorušenie označených práv sťažovateľky, ktoré by svojou intenzitou bolo spôsobilézasiahnuť do ňou onačených práv v takom smere, aby ústavný súd mohol vysloviť ichporušenie (napr. I. ÚS 367/2014).
Ústavný súd vo svojej judikatúre stabilne uprednostňuje materiálne poňatie právnehoštátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska ich účelua zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie opomínať,že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanejspravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07, I. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07,II. ÚS 410/2010). Priorizovanie formálnych požiadaviek vyplývajúcich z noriem bežnéhozákonodarstva (formálne poňatie právneho štátu) môže totiž v konkrétnych súdnychkonaniach (alebo iných právom upravených konaniach pred orgánom verejnej moci) viesť krozhodnutiam, ktoré budú v zjavnom rozpore s účelom a zmyslom príslušnej právnejúpravy. Inými slovami, ústavný súd predstavuje súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124ústavy), z čoho vyplýva, že nie je však súčasťou všeobecných súdov, ktorým preto ani nie jeinštančne nadriadený. Úlohou ústavného súdu je kontrola rozhodovacej činnostivšeobecných súdov, avšak len za situácie, keď svojimi rozhodnutiami zasahujú do ústavnezaručených základných práv a slobôd jednotlivca. To znamená, že ústavný súd nie jeoprávnený zasahovať do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v prípade, keď dochádzak porušeniu bežnej zákonnosti alebo iným nesprávnostiam, ktoré svojou podstatouspočívajú v rovine podústavného práva (m. m. I. ÚS 242/07).
V kontexte uvedeného ústavný súd odmietol sťažovateľkou podané sťažnosti týkajúcesa postupu a rozhodnutí krajského súdu z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenostia nedostatku právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.Ústavný súd prihliadajúc na zásadu procesnej hospodárnosti konania sťažovateľkou podanésťažnosti odmietol bez podrobnejšieho odôvodnenia (§ 25 ods. 2 posledná veta zákonao ústavnom súde).
Keďže boli sťažnosti ako celok odmietnuté, ústavný súd o ďalších návrhochsťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.
Záverom ústavný súd už iba dodáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmtospôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý,že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom buď na rovnaký spôsob ich vybaveniav predošlom období, alebo na dôvod namietania neexistujúcich porušení základných práva slobôd úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného bráni ústavnémusúdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýtopostup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie materiálnychprostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je to porušenímbuď zákonných, alebo etických povinností advokáta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júna 2015