znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 274/04-30

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti Márie Semančíkovej, bytom D., zastúpenej advokátkou JUDr. M. K., Advokátska kancelária, K., namietajúcej porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 287/99 na neverejnom zasadnutí 8. decembra 2004 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 287/99   p o r u š i l základné   právo   Márie   Semančíkovej   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Košice   -   okolie   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7   C   287/99 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Márii Semančíkovej   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice - okolie p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice - okolie   j e   p o v i n n ý   zaplatiť náhradu trov konania Márie   Semančíkovej   v sume   9   360   Sk   (slovom   deväťtisíctristošesťdesiat   slovenských korún)   jej   právnej   zástupkyni   advokátke   JUDr. M.   K.,   Advokátska   kancelária,   K., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti Márie Semančíkovej vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 274/04-8 zo 16. septembra 2004 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   konanie   sťažnosť   Márie   Semančíkovej,   bytom   D.   (ďalej   len „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   M.   K.,   Advokátska   kancelária,   K., namietajúcej   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice - okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 287/99.

Sťažovateľka uvádza, že 16. marca 1999 podala na okresnom súde žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti evidovanej ako parcela č. 487/4, orná pôda, o výmere 1 108 m2 v katastrálnom území M. V. z titulu vydržania proti žalovaným A. C., rod. T. (ďalej len „žalovaná v I. rade“), J. Š., rod. T. (ďalej len „žalovaná v II. rade“), a J. T. (ďalej len „žalovaný v III. rade“, spolu ďalej len „žalovaní“) (vec vedená pod sp. zn. 7 C 287/99).V ten istý deň podala sťažovateľka návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa   domáhala   dočasnej   úpravy   vzťahov   medzi   sporovými   stranami   (vedený   pod   sp.   zn. Nc 181/99). V konaní vo veci samej sťažovateľka prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne aktívne reagovala na požiadavky súdu a v stanovených lehotách sa vyjadrovala k stanoviskám žalovaných. Podaním z 26. marca 2001 zmenila petit žaloby žiadajúc určiť, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohom J. T., zomrelom 17. marca 1967, naposledy bytom v M. V. Posledné pojednávanie v konaní sa uskutočnilo 29. marca 2001. Okresný súd výzvou zo 17. marca 2004 žiadal sťažovateľku o oznámenie, či trvá na vydaní predbežného opatrenia. Nerešpektujúc tak procesné lehoty upravené v Občianskom súdnom poriadku sa teda návrhom na vydanie predbežného opatrenia zaoberal až po piatich rokoch od   jeho   podania.   Pretože   ani   vo   veci   samej   sa   od roku   2001   neuskutočnilo   žiadne pojednávanie,   podala   sťažovateľka   23.   marca   2004   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní predsedovi   okresného   súdu,   ktorý   v odpovedi   sp.   zn.   Spr. 2070/04   z 11.   júna   2004 konštatoval   odôvodnenosť   sťažnosti „z   objektívnych   príčin“. Napriek   záveru   predsedu okresného súdu bolo následne pojednávanie vo veci nariadené pôvodne na 27. júl 2004 odročené na neurčito tak, „že asi 15 min pred začatím pojednávania zavolala sudkyňa svojej   asistentke,   ktorá   to   oznámila   účastníkom   konania,   že   sudkyňa   má   zdravotné problémy, a preto pojednávanie sa odročuje na neurčito“.

Na základe   uvedených   skutkových   tvrdení   sťažovateľka   namieta, že okresný   súd svojím postupom v označenom konaní porušil jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručené   v čl.   48   ods.   2   ústavy.   Žiada,   aby   ústavný   súd   okrem vyslovenia porušenia uvedeného základného práva v označenom konaní prikázal okresnému súdu   vo   veci   konať   bez   zbytočných   prieťahov,   priznal   sťažovateľke   finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk, ako aj náhradu trov konania pred ústavným súdom vo výške 14 010 Sk.

V prílohe sťažnosti predložila sťažovateľka ústavnému súdu fotokópiu sťažnosti na prieťahy v označenom konaní z 23. marca 2004 adresovanej predsedovi okresného súdu, ako aj kópiu odpovede predsedu okresného súdu na uvedenú sťažnosť sp. zn. Spr. 2070/04 z 11. júna 2004.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   listom   z 11.   októbra   2004   ústavnému   súdu   na základe jeho výzvy oznámila, že súhlasí s upustením od verejného ústneho pojednávania v predmetnej veci.

Okresný súd sa k sťažnosti sťažovateľky vyjadril prostredníctvom svojho predsedu podaním sp. zn. Spr. 946/04 z 25. októbra 2004, v ktorom okrem iného uviedol:

«Vec napadla na tunajší súd dňa 16. 3. 1999. Tak ako je to uvedené v písomnej odpovedi na sťažnosť sťažovateľky zo dňa 11. 6. 2004 pod sp. zn. Spr. 2070/04 zo strany tunajšieho súdu, zodpovedá to skutočnému stavu spisu. Je   potrebné   doplniť,   že   prejednávajúca   sudkyňa,   ktorej   vec   bola   pridelená   dňa 22. 10. 2003 má v senáte „C“ 339 vecí, v senáte „E“ 758 vecí a zostatok vecí v senáte „P“ 12 vecí.

Oznamujeme Vám, že netrváme na ústnom pojednávaní. Zároveň Vám dávame do pozornosti, že vo veci je vytýčený termín pojednávania na deň 11. 11. 2004.»

II.

Prehľad úkonov v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 7 C 287/99

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Žalobou   z 15.   marca   1999   podanou   na   okresnom   súde   16.   marca   1999   sa sťažovateľka   domáhala   proti   žalovaným   v I.,   II.   a III.   rade   určenia,   že   nehnuteľnosť   – pozemok evidovaný   ako parcela   KN   č.   487/4   v katastrálnom   území M.   V. patrí   do   jej vlastníctva na základe vydržania.

Na základe pokynu vo veci konajúcej sudkyne súdnej kancelárii zo 7. apríla 1999 vyzval   okresný   súd   sťažovateľku   na   upresnenie   petitu   žaloby   a predloženie   dokladu o pôdnej bonite predmetnej nehnuteľnosti (pre účely ocenenia predmetu sporu). Zároveň požiadal   Krajský   súd   v Košiciach   o zapožičanie   spisu   sp.   zn.   5   S 10/98,   Okresný   súd Košice I o zapožičanie   podkladov   pod   č.   d.   4722/37,   Okresný   úrad   Košice   -   okolie, katastrálny odbor (ďalej aj „katastrálny úrad“), o zapožičanie spisového materiálu k sp. zn. ROEP 65/98 (všetko v lehote 10 dní). Súdna kancelária taktiež pripojila spis okresného súdu vo veci sp. zn. D 665/95. Odpovede na uvedené žiadosti boli okresnému súdu doručené do konca apríla 1999.

Dňa 21.   apríla   1999 bolo okresnému   súdu   doručené   podanie   právnej   zástupkyne sťažovateľky, ktorým predložila okresnému súdu žiadané podklady a upravila petit žaloby žiadajúc,   aby   okresný   súd   vyslovil,   že   pozemok   evidovaný   katastrálnym   úradom   ako parcela KN č. 487/4, orná pôda, o výmere 1 108 m2 v katastrálnom území M. V. patrí do výlučného vlastníctva sťažovateľky.

Vo veci konajúca sudkyňa nariadila 21. marca 2000 pojednávanie na 17. apríl 2000. Súdnej   kancelárii   nariadila   predvolať   účastníkov   konania   a právnu   zástupkyňu sťažovateľky, zaslať kópiu žaloby (vrátane doplňujúceho podania) žalovaným s výzvou na vyjadrenie, predvolať svedka a vyžiadať určené podklady od katastrálneho úradu.

Dňa 29. marca 2000 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie k žalobe žalovaných v I. a v II. rade. Okresný súd pojednával vo veci 17. apríla 2000. Po vykonanom dokazovaní na návrh právnej zástupkyne sťažovateľky rozhodol o pripustení pristúpenia A. T., bytom v D., do konania na strane žalovaných (ďalej len „žalovaná v IV. rade“). Pojednávanie bolo odročené na 12. jún 2000.

Podaním   doručeným   okresnému   súdu   25.   apríla   2000   sa   k predmetu   konania vyjadrila žalovaná v I. rade.

Dňa   2.   júna 2000   boli   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   katastrálneho úradu a žiadané podklady.

Právna zástupkyňa sťažovateľky predložila 2. júna 2000 okresnému súdu lekársku správu o zdravotnom stave sťažovateľky obsahujúcu tvrdenie o obmedzenej možnosti jej osobnej účasti na pojednávaní a 7. júna 2000 písomné stanovisko k vyjadreniu žalovaných v I. a v II. rade k žalobe z 29. marca 2003.

Na pojednávaní konanom 12. júna 2000 okresný súd vykonával dokazovanie. Okrem iného   vypočul   žalovanú   v IV.   rade   a ďalšieho   svedka.   Žalovaným   bolo   krátkou   cestou doručené stanovisko právnej zástupkyne sťažovateľky predložené okresnému súdu 7. júna 2000. Pojednávanie bolo odročené na 7. september 2000, neskôr (4. septembra 2000) bol termín pojednávania zmenený na 2. október 2000.

Dňa   28.   septembra   2000   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   žalovaných v I. rade   a II.   rade   k   stanovisku   právnej   zástupkyne   sťažovateľky   doručenému   im   na pojednávaní 12. júna 2000.

Na   pojednávaní   konanom   2.   októbra   2000   okresný   súd   doplnil   dokazovanie výsluchom svedkov.   Pojednávanie bolo odročené na 4. december 2000. V uvedený deň pokračoval   okresný   súd   v dokazovaní   výsluchom   ďalšieho   svedka.   Pojednávanie   bolo odročené na 8. február 2001.

Okresnému   súdu   bolo   17.   januára   2001   doručené   podanie   právnej   zástupkyne sťažovateľky, ktorým navrhla vypočutie ďalšieho svedka a predložila súdu lekársku správu, z ktorej vyplývala nevhodnosť výsluchu sťažovateľky vzhľadom na jej zdravotný stav.

Podaním   urobeným   faxom   8.   februára   2001   ospravedlnila   právna   zástupkyňa sťažovateľky   neúčasť   na   pojednávaní   z dôvodu   náhlej   nevoľnosti   a požiadala   o jeho odročenie.   Z uvedeného   dôvodu   odročil   okresný   súd   pojednávanie   na   15.   marec   2001. Z dôvodu   práceneschopnosti   zákonnej   sudkyne   bol   13.   marca   2001   preložený   termín pojednávania na 29. marec 2001.

Podaním z 26. marca 2001 urobeným faxom 28. marca 2001 a následne písomne doplneným na pojednávaní 29. marca 2001 zmenila sťažovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne petit žaloby domáhajúc sa výroku okresného súdu: „Určuje sa, že pozemok vedený   ako   parcela   487/4   –   orná   pôda   nachádzajúca   sa   v kat.   úz.   M.   V.   o výmere 1 108 m2patrí do dedičstva po J. T., zomrelom 17. 3. 1967, naposledy bytom v M. V.“ Na pojednávaní   konanom   29.   marca   2001   okresný   súd   zmenu   žalobného   návrhu   pripustil a pokračoval v dokazovaní výsluchom predvolaných svedkov. Pojednávanie bolo odročené na neurčito. Sťažovateľke okresný súd uložil predložiť prostredníctvom právnej zástupkyne úplný výpis príslušnej pozemnoknižnej zápisnice a kópiu príslušnej časti katastrálnej mapy v lehote 30 dní. Zároveň zákonná sudkyňa uložila súdnej kancelárii vyžiadať viacero spisov vzťahujúcich sa na dedičské konania týkajúce sa spornej nehnuteľnosti.

Podaním doručeným okresnému súdu 23. apríla 2001 sa k predmetu sporu vyjadrili žalované v I. rade a II. rade.

V prílohe   podania   doručeného   okresnému   súdu   9.   mája   2001   predložila   právna zástupkyňa   sťažovateľky   časť   podkladov   v zmysle   uznesenia   okresného   súdu   na pojednávaní   29.   marca   2001.   Zároveň   oznámila,   že   úplné   zápisy   požadovaných pozemnoknižných zápisníc predložiť nemôže z dôvodu, že „po ukončení ROEP tieto sú vydávané iba súdom na ich požiadanie“.

Zákonná   sudkyňa   uložila   11.   marca   2004   vyzvať   sťažovateľku   prostredníctvom právnej zástupkyne na oznámenie, či trvá na návrhu na vydanie predbežného opatrenia evidovaného   pod   sp.   zn.   Nc   181/99,   a ak áno,   aby odstránila   nedostatky   petitu   návrhu v lehote 5 dní. Výzva bola doručená 22. marca 2004.

Uznesením č. k. 7 C 287/99-135 z 24. mája 2004 uložil okresný súd žalovaným, aby sa   v lehote   30   dní   k žalobe   vyjadrili   a pripojili   alebo   označili   dôkazy,   na   ktoré   sa odvolávajú, pokiaľ nárok v celom rozsahu neuznávajú. Zákonná sudkyňa taktiež uložila súdnej kancelárii pripojiť spis okresného súdu sp. zn. D 1713/1934 a vyžiadať od Správy katastra   Košice   –   okolie   úplné   výpisy   pozemnoknižných   vložiek   týkajúcich   sa   spornej nehnuteľnosti.

Výzvou   z 27.   mája   2004   požiadal   okresný   súd   právnu   zástupkyňu   sťažovateľky oznámiť   v lehote   10   dní,   či   zdravotný   stav   sťažovateľky   umožňuje   jej   vypočutie   na pojednávaní,   prípadne   mimo   neho.   Právna   zástupkyňa   reagovala   podaním   doručeným okresnému súdu 9. júna 2004.

Zákonná sudkyňa nariadila 15. júna 2004 pojednávanie vo veci na 27. júl 2004. Zároveň uložila opätovne vyzvať Správu katastra Košice - okolie na zaslanie príslušných podkladov.

Dňa 23. júna 2004 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaných v I. rade a II. rade k predmetu konania (žalovaný v III. rade a žalovaná v IV. rade zomreli, čo bolo okresnému   súdu   avizované   v súvislosti   s vrátením   zásielky   pri   doručovaní   uznesenia z 24. mája 2004). Po nahliadnutí do spisu 21. júla 2004 sa k obsahu uvedeného podania písomne vyjadrila právna zástupkyňa sťažovateľky, a to podaním doručeným okresnému súdu 26. júla 2004.

Pojednávanie   27.   júla   2004   okresný   súd   odročil   pre   neprítomnosť   žalovaných v I. rade a II. rade, pre nemožnosť vypočutia sťažovateľky ako žalobkyne v konaní (kvôli zlému   zdravotnému   stavu)   a pre   oneskorené   doručenie   žiadaných   podkladov   Správou katastra Košice – okolie (26. júla 2004). Pojednávanie bolo odročené na 7. október 2004.

Na   pojednávaní   konanom   7.   októbra   2004   okresný   súd   opätovne   rozhodoval o pripustení   zmeny   žalobného   návrhu   z 26.   marca   2001   a pokračoval   v dokazovaní. Pojednávanie bolo odročené na 11. november 2004.

Okresný   súd   zaslal   8.   októbra   2004   Správe   katastra   Košice   -   okolie   listiny zadovážené   v súvislosti   s posudzovaným   konaním   na   vykonanie   záznamu,   resp.   opravy nesprávnych údajov v katastri nehnuteľností.

Prehľad úkonov v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. Nc 181/99

Návrhom   z 15.   marca   1999   podaným   na   okresnom   súde   16.   marca   1999   sa sťažovateľka domáhala proti žalovaným v I., II. a III. rade vydania predbežného opatrenia vo vzťahu k nehnuteľnosti – pozemku evidovanom ako parcela KN č. 487/4 v katastrálnom území M. V. v súvislosti so žalobou podanou v ten deň na okresnom súde, evidovanou pod sp. zn. 7 C 287/99.

Na základe pokynu zákonnej sudkyne súdnej kancelárii z 21. marca 2000 vyzval okresný súd sťažovateľku na doplnenie podkladov v uvedenej veci.

Výzva z 22. marca 2000 bola okresnému súdu vrátená 11. apríla 2000 s poznámkou, že adresát (právna zástupkyňa sťažovateľky je dlhodobo práceneschopná). Dňa 12. apríla 2000 preto zákonná sudkyňa uložila súdnej kancelárii zaslať výzvu priamo sťažovateľke. Geometrický plán bol zrejme doručený priamo do spisu vo veci sp. zn. 7 C 287/99.

III.

1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na splnenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva   (III.   ÚS   111/02, III. ÚS 29/03).

A) Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je návrh na plnenie v občianskoprávnej veci. Z obsahu súdneho spisu, z vyjadrení sťažovateľky a okresného súdu ani z nimi predložených na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť   svedčiacu   o právnej   zložitosti   veci.   Po   skutkovej   stránke   však   možno konštatovať,   že   v danom   prípade   ide   o vec   skutkovo   zložitú,   vyžadujúcu   si   vykonanie rozsiahlejšieho   dokazovania,   ktoré   môže   spôsobiť   predĺženie   konania   (zabezpečenie viacerých listinných dôkazov, výsluchu svedkov a pod.). Ústavný súd túto skutočnosť pri svojom rozhodovaní zohľadnil.

B)   Správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania   ústavný   súd   hodnotí   ako súčinnostné, sťažovateľka bola v konaní zastúpená kvalifikovanou právnou zástupkyňou, reagovala na výzvy okresného súdu a na ochranu svojich práv využila účinný prostriedok nápravy,   ktorý   jej   zákon   na   ochranu   jej   práv   poskytuje.   V správaní   sťažovateľky   teda ústavný   súd   nezistil   žiadne   okolnosti,   v   dôsledku   ktorých   by   mohlo   dôjsť k závažnejšiemu spomaleniu postupu súdu v predmetnom konaní.

C) Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný   súd   v preskúmavanom   konaní   zistil   dlhé   obdobie   nečinnosti   v postupe okresného súdu, ktoré malo výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku konania. Uvedené obdobie nečinnosti   okresného   súdu   začalo   9.   mája   2001,   keď   boli   okresnému   súdu   právnou zástupkyňou sťažovateľky doručené vyžiadané podklady, a trvalo tridsaťštyri mesiacov, t. j. až do 11. marca 2004, keď okresný súd na základe pokynu vo veci konajúceho sudcu zaslal sťažovateľke výzvu. Nečinnosť okresného súdu vo vyššie označenom období bez toho, aby jeho   postupu   bránila   zákonná   prekážka,   je   potrebné   považovať   za   zbytočné   prieťahy v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

V rámci svojej doterajšej judikatúry už ústavný súd vyslovil, že ak súd neurobí úkon v zákonom stanovenej lehote, svojou nečinnosťou alebo nedostatočne urýchlenou činnosťou sa dopustí zbytočného prieťahu, ktorý má povahu porušovania práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 33/99).

Ústavný súd preto pri svojom rozhodovaní v predmetnej veci skutočnosť, že okresný súd o sťažovateľkou podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia doručenom mu 16. marca 1999 nerozhodol v zákonom stanovenej lehote, zohľadnil na ťarchu okresného súdu.

Ústavný súd konštatuje, že konanie, ktoré je predmetom posúdenia, trvá už viac ako päť rokov a osem mesiacov. Z uvedenej doby podstatnú časť (takmer tridsaťštyri mesiacov, teda   dva   roky   a desať   mesiacov)   tvoria   obdobia,   v ktorých   dochádzalo   k zbytočným prieťahom v konaní v dôsledku nečinnosti okresného súdu.

S ohľadom   na vyššie   uvedené   nemožno   dobu   predmetného   konania vedeného   na okresnom súde považovať vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy za ústavne akceptovateľnú. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené právo sťažovateľky bolo porušené.

2. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Pretože   ústavný   súd   zistil,   že   nečinnosťou   okresného   súdu   došlo   k   porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy,   prikázal   okresnému   súdu,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov a odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   sťažovateľka   domáhajúca   sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

3. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 50 000 Sk z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú zdôvodnila tým, že „okrem právnej neistoty vedenie tohto sporu spôsobuje aj zhoršovanie zdravotného stavu sťažovateľky“.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľky, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie   nemožno   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   považovať   za   dostatočnú   a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľke sumu 30 000 Sk. Táto suma zohľadňuje s prihliadnutím na predmet konania okresného súdu dĺžku zbytočných prieťahov v tomto konaní (dva roky a desať mesiacov) a s nimi spojenú ujmu sťažovateľky.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ústavný súd vo zvyšnej časti uplatnenému primeranému finančnému zadosťučineniu v návrhu sťažovateľky nevyhovel.

4. Sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadala priznať náhradu trov   konania   pred   ústavným súdom   vo   výške   14   010   Sk   za   tri   úkony   právnej   pomoci (prijatie a prípravu zastupovania, písomnú sťažnosť a účasť na pojednávaní vo výške 1/3 výpočtového základu, t. j. 4 534 Sk a režijný paušál vo výške 136 Sk).

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety v spojení s § 16, § 1 ods. 3, § 19 ods. 3 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“) s tým, že predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred ústavným súdom, ktorým sú základné práva a slobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, v zásade nie je oceniteľný peniazmi.   Základná   sadzba   tarifnej   odmeny   za   jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený v období   od   1.   januára   2004   v konaní   pred   ústavným   súdom   predstavuje   4   540   Sk (základom pre výpočet je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2003 vo výške 13 602 Sk) a hodnota režijného paušálu 136 Sk.

Ústavný súd v tomto prípade uložil okresnému súdu povinnosť uhradiť sťažovateľke trovy   konania   vo   výške   9   360   Sk   pozostávajúce   z trov   za   dva   úkony   právnej   služby v uvedenom konaní (prevzatie a prípravu zastúpenia, písomné podanie súdu) vyčíslených ako jedna tretina výpočtového základu za dva úkony právnej služby 2 x 4 540 Sk, spolu vo výške 9 080 Sk, a paušálnej náhrady hotových výdavkov 2 x 136 Sk, spolu vo výške 272 Sk, v súlade s vyhláškou č. 163/2002 Z. z.

Vzhľadom   na to,   že   ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   upustil od verejného   ústneho   pojednávania   v predmetnej   veci,   nárok   na   úhradu   tretieho   úkonu právnej služby (účasť na pojednávaní) ústavný súd nepriznal.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2004