SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 273/2015-7
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ zastúpeného Advokátskoukanceláriou JUDr. Peter Szárszoi, s. r. o., Štefánikova 8, Michalovce, v mene ktorej konáadvokát a konateľ JUDr. Peter Szárszoi, pre namietané porušenie základného práva podľa čl.12 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 So 79/2013 z 25. júna 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. septembra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušeniezákladného práva podľa čl. 12 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len„najvyšší súd“) sp. zn. 9 So 79/2013 z 25. júna 2014.
Ako zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, sťažovateľ namieta, že najvyšší súd tým, žeoznačeným rozsudkom potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajskýsúd“) č. k. 2 Sd 6/2013-19 z 2. apríla 2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnejpoisťovne, ústredia (ďalej len „Sociálna poisťovňa“) č. 460 113 7280 zo 6. decembra 2012,bez zákonného dôvodu zasiahol do jeho základného práva na slobodu a rovnosťv dôstojnosti a právach (čl. 12 ústavy) a tiež základného práva na primerané hmotnézabezpečenie v starobe (čl. 39 ústavy).
K okolnostiam tvrdeného porušenia uvedených základných práv sťažovateľ uviedol:„V roku 2004 som požiadal o predčasný starobný dôchodok, pričom až neskôr som sa dozvedel, že výpočet tohto dôchodku bol urobený z rozhodujúceho obdobia posledných 10 rokov a dôchodok bol znížený o 25 %. V roku 2005 bola schválená zmena, v dôsledku ktorej sa výpočet dôchodku robil z rozhodujúceho obdobia 20 rokov. Toto pokladám za diskrimináciu oproti ostatným dôchodcom a žiadam, aby dôchodok bol prepočítaný z posledných minimálne 20 rokov tak, ako to bolo vypočítavané ostatným dôchodcom.“Dodal, že pri uplatnení ochrany tohto jeho základného práva využil všetky právneprostriedky, ktoré mu právne predpisy poskytujú.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ upravené v čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky postupom Sociálnej poisťovne a súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 So/79/2013 porušené bolo.
2. Rozhodnutie Najvyššieho súdu č. k. 9 So/79/2013 zo dňa 25. 6. 2014 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.
3. Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ priznáva trovy konania/právneho zastúpenia 284,08 Eur (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov), ktoré je Najvyšší súd (iný orgán verejnej moci) povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoréby mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.
Za zjavne neopodstatnenú možno považovať aj takú sťažnosť, pri predbežnomprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva aleboslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (III. ÚS 175/03).
Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
Podľa čl. 39 ods. 1 ústavy občania majú právo na primerané hmotné zabezpečeniev starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.
Hoci v texte sťažnosti sťažovateľ poukazuje aj na porušenie jeho základného právapodľa čl. 39 ods. 1 ústavy označeným rozsudkom najvyššieho súdu, v petite sťažnostinavrhuje jeho zrušenie už len z dôvodu porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 12ods. 1 ústavy.
Faktický spôsob, akým malo byť uvedené základné právo sťažovateľa porušené,podľa sťažovateľa spočíva v tom, že na základe jeho žiadosti o predčasný starobnýdôchodok od 1. januára 2004 mu bol tento vyrátaný podľa právneho stavu platnéhoa účinného v danom čase, pričom neskôr došlo k takej zmene relevantných právnychpredpisov [zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalejlen,,zákon o sociálnom poistení“)], na základe ktorej by v prípade podania žiadosti ažv roku 2005 viedla k vyššej výške predčasného starobného dôchodku (resp. starobnéhodôchodku, na ktorý vznikol sťažovateľovi nárok v roku 2008) sťažovateľa. Vo svojejpodstate tak namieta nesúlad zákona (zákona č. 244/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňazákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov a o zmenea doplnení niektorých zákonov; ďalej len „zákon č. 244/2005 Z. z.“) s ústavou, ústavnýmizákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná radaSlovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanovenýmzákonom [čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy], na ktoré podanie však nie je kvalifikovanýmsubjektom [§ 18 ods. 1 písm. a) až f) zákona o ústavnom súde].
Ako z príloh sťažnosti vyplýva, sťažovateľovi bol od 1. februára 2004 priznanýpredčasný starobný dôchodok. Keďže sťažovateľ 13. januára 2008 dovŕšil dôchodkovývek, v zmysle § 69 ods. 2 zákona o sociálnom poistení (v znení platnom a účinnomdo 12. júna 2008), jeho predčasný starobný dôchodok sa stal starobným dôchodkom.Rozhodnutím č. 460 113 7280 zo 6. decembra 2012 Sociálna poisťovňa podľa § 82a § 293ce zákona o sociálnom poistení a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecía rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšeniadôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2013, zvýšila od 1. januára2013 starobný dôchodok sťažovateľa na sumu 283,90 eur mesačne.
Rozhodnutím, ktorého zákonnosť bola predmetom súdneho prieskumu v konanípred krajským súdom a najvyšším súdom, nebolo rozhodnutie o určení výšky predčasnéhostarobného dôchodku sťažovateľa, ale až jedno z rozhodnutí o zvýšení už starobnéhodôchodku. Nech by teda najvyšší súd rozhodol akýmkoľvek spôsobom, označenýmrozsudkom nemohol porušiť základné právo sťažovateľa podľa čl. 12 ods. 1 ústavy, dokoncaani základné právo sťažovateľa podľa čl. 39 ods. 1 ústavy, pretože medzi rozsudkomnajvyššieho súdu a základnou výškou starobného dôchodku sťažovateľa neexistuje vecná aniprávna súvislosť.
Sťažovateľ neuvádza iné dôvody, pre ktoré považuje namietaný rozsudok najvyššiehosúdu za ústavne nekomformný, než zmenu právneho stavu – spôsobu výpočtu sumypredčasného starobného dôchodku zákonom č. 244/2005 Z. z. účinným od 1. februára 2005.
Ústavný súd považuje za potrebné dodať, že v danom prípade najvyšší súdrozhodujúc o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu č. k. 2 Sd 6/2013-19z 2. apríla 2013 vyslovil svoj právny názor, vysvetlil dôvody svojho rozhodnutiaa prihliadol tiež na osobitnú povahu veci – spor o výšku predčasného starobného dôchodku,resp. starobného dôchodku. Sociálnu poisťovňu tiež upozornil na nedostatky v jejrozhodovacej činnosti vo veci sťažovateľa, ktorá jeho žiadosť o prepočet starobnéhodôchodku podľa zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 244/2005 Z. z. vybavilalistom z 30. januára 2013 bez vydania rozhodnutia.
Ústavný súd musí konštatovať, že odôvodnenie sťažnosťou napadnutého rozsudkunajvyššieho súdu je dostatočné a zrozumiteľné. Najvyšší súd dostačujúco vysvetlil, prečona základe odvolania sťažovateľa rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdenérozhodnutie Sociálnej poisťovne o zvýšení starobného dôchodku sťažovateľač. 460 113 7280 zo 6. decembra 2012 potvrdil, pričom jeho závery možno považovaťz ústavného hľadiska za akceptovateľné a udržateľné.
Pretože namietané rozhodnutie najvyššieho súdu nevykazuje znaky svojvôle a jedostatočne odôvodnené, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupya hodnotenia nahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04) a v tejto situácii nemádôvod zasiahnuť do právneho názoru najvyššieho súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2druhej vety zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júna 2015