znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 273/2013-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   2.   júla   2013 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ž.,   a. s.,   B.,   a Ž.,   a.   s.,   B.,   zastúpených   Advokátskou kanceláriou R., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. A. K., vo veci namietaného porušenia ich základného na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   postupom   a   uznesením   Okresného   súdu   Bratislava   III sp. zn. 20 Cb 49/2010 z 11. marca 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ž., a. s., a sťažnosť Ž., a. s.,   o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája 2013 doručená spoločná sťažnosť Ž., a. s., B., a Ž., a. s., B. (ďalej spolu len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 20 Cb 49/2010 z 11. marca 2013 (ďalej len „napadnutý postup“ a „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd v konaní o náhradu škody v sume 82 775 592,50 € s príslušenstvom, v ktorom sťažovatelia vystupujú ako žalovaní, rozhodol o ich návrhu na zloženie preddavku na trovy konania navrhovateľom podľa § 141a zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) tak, že ich návrh napadnutým uznesením zamietol.

Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že nesúhlasiac s postupom a právnym záverom okresného súdu uvedeným v napadnutom uznesení podali proti nemu odvolanie aj napriek uvedenému   poučeniu   v napadnutom   uznesení,   o ktorom   zatiaľ   nebolo   rozhodnuté. Sťažovatelia sa v sťažnosti domnievajú, že z dôvodov, ktoré v sťažnosti uvádzajú, došlo napadnutým   postupom   okresného   súdu   a jeho   napadnutým   uznesením   k porušeniu   ich označených práv, a navrhujú, aby ústavný súd meritórne takto rozhodol:

„1. Základné   právo   Ž.,   a.s.   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy, na spravodlivý   súdny   proces   podľa   čl.   6   ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd a na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy postupom a uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 20 Cb 49/2010-2502 z 11.3.2013 porušené bolo.

2. Základné   právo   Ž.,   a.s.   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods. 1 Ústavy, na spravodlivý   súdny   proces   podľa   čl.   6   ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd a na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy postupom a uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 20 Cb 49/2010-2502 z 11.3.2013 porušené bolo.

3. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 20 Cb 49/2010-2502 z 11.3.2013 sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

4. Okresný   súd   Bratislava   III   je   povinný   nahradiť   sťažovateľovi   Ž.,   a.s.   trovy právneho   zastúpenia   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   Advokátska   kancelária   R.,   s.r.o., v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný   súd   Bratislava III je   povinný   nahradiť   sťažovateľovi   Ž.,   a.s,   trovy právneho   zastúpenia   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   Advokátska   kancelária   R.,   s.r.o., v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom overil informáciu o podanom odvolaní a zistil,   že   sťažovatelia   podali   proti   napadnutému   uzneseniu   okresného   súdu   odvolanie, o ktorom ku dňu rozhodovania o sťažnosti nebolo rozhodnuté.

Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom nemožno   využiť súčasne alebo pred   inými prostriedkami nápravy,   ktoré   má sťažovateľ k dispozícii,   ale   že   sťažnosť   je   prípustná   iba   vtedy,   ak   napriek   vyčerpaniu   všetkých prípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv alebo slobôd sťažovateľa (m. m. IV. ÚS 21/02).

Súčasťou   doterajšej   judikatúry   ústavného   súdu   je   aj   právny   názor, podľa ktorého vyčerpanie   všetkých   opravných   prostriedkov   alebo   iných   právnych prostriedkov,   ktoré zákon   sťažovateľovi na ochranu jeho základných   práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych predpisov,   neznamená samotné   podanie   oprávnenou   osobou,   ale až   rozhodnutie   o   ňom príslušným orgánom (IV. ÚS 177/05).

Zistená skutočnosť podania odvolania proti napadnutému uzneseniu okresného súdu sťažovateľmi vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy vylučuje právomoc   ústavného   súdu   meritórne   konať   a   rozhodovať   o   uplatnených   námietkach porušenia označených   základných   práv,   ak je zrejmé, že   sťažovatelia   podali   odvolanie, pričom v čase rozhodovania ústavného súdu nie je odvolacie konanie skončené. Sťažnosť musela   byť   preto   odmietnutá   pre   jej   predčasnosť,   pretože   o   ochrane   označených   práv, ktorých porušenie namietajú, bude vo vzťahu k okresnému súdu rozhodovať krajský súd ako súd odvolací.

Súbežné   podanie   odvolania   a   sťažnosti   na ústavnom   súde   navodzuje   situáciu, keď uvedený princíp subsidiarity síce vylučuje právomoc ústavného súdu, ale iba v čase do rozhodnutia krajského súdu o odvolaní. Tejto situácii zodpovedá aplikácia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné   prostriedky   alebo   iné   právne   prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje...

Ústavný   súd   preto   zaujal   názor,   že   v   prípade   podania   opravného   prostriedku a súbežne   podanej   sťažnosti   na   ústavnom   súde   je   sťažnosť   považovaná   za   prípustnú až po rozhodnutí o opravnom prostriedku.

Ústavný súd sa však v daných okolnostiach musel zaoberať aj úvahou, aké dôsledky bude mať pre sťažovateľov prípadné posúdenie ich odvolania vzhľadom na ustanovenie § 202 ods. 3 písm. q) OSP krajským súdom ako odvolania neprípustného. Pre tento prípad ústavný súd majúc na zreteli účel základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy konštatuje, že v prípade procesného rozhodnutia krajského súdu o odvolaní bude sťažovateľom lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu okresného súdu.

A contrario potom platí, že v prípade vecného posúdenia a rozhodnutia krajským súdom o odvolaní budú mať sťažovatelia k dispozícii už iba podanie sťažnosti ústavnému súdu týkajúcej sa tohto rozhodnutia za obvyklých podmienok.

Vzhľadom   na   tieto   skutočnosti   sa   ústavný   súd   podanou   sťažnosťou   meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

O ďalších   návrhoch   sťažovateľov   formulovaných   v sťažnostnom   petite   (zrušenie napadnutého   uznesenia   okresného   súdu,   náhrada   trov   konania)   z dôvodu   odmietnutia sťažnosti nebolo potrebné rozhodnúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2013