znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 273/2012-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2012 predbežne prerokoval sťažnosť V. B., N., zastúpeného advokátkou JUDr. I. L., N., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, oboru inšpekčnej služby, v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-2/IS-1-V-2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla 2012 doručená   sťažnosť   V.   B.,   N.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   pre namietané   porušenie   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, oboru inšpekčnej služby (ďalej len „ministerstvo vnútra“), v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-2/IS-1-V-2009.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v priebehu rokov 2008 a 2009 bolo proti nemu ministerstvom vnútra vznesených viacero obvinení pre prečiny a zločiny, ktorých sa mal dopustiť,   pričom   tieto   trestné   veci   boli   neskôr   spojené   na   spoločné   konanie,   ktoré   je v súčasnosti vedené pod sp. zn. ČVS: SKIS-2/IS-1-V-2009. Dňa 28. júna 2010 obhajobu sťažovateľa   prevzala   advokátka   JUDr.   I.   L.,   ktorá   30.   júna   2010   písomne   požiadala vyšetrovateľa   o nazretie   do   vyšetrovacieho   spisu   na   účely   oboznámenia   sa   s vecou a prípravy obhajoby. Nazretie do vyšetrovacieho spisu bolo právnej zástupkyni sťažovateľa umožnené   až   25.   októbra   2010,   a to   po   niekoľkonásobných   urgenciách.   Uznesením z 9. decembra   2010   bolo   trestné   konanie   prerušené   z dôvodu,   že   pre   neprítomnosť sťažovateľa nebolo možné vec náležite objasniť. Dňa 25. februára 2011 právna zástupkyňa sťažovateľa písomne požiadala, aby vyšetrovateľ pokračoval v konaní formou konania proti ušlému. Listom z 11. marca 2011 vyšetrovateľ právnej zástupkyni sťažovateľa oznámil, že jej žiadosti nevyhovel s tým, že je potrebné ponechať určitý časový priestor na realizáciu medzinárodného zatýkacieho rozkazu. Dňa 3. augusta 2011 právna zástupkyňa sťažovateľa opätovne písomne požiadala ministerstvo vnútra o pokračovanie v konaní ako proti ušlému. Listom   z 15.   augusta   2011   vyšetrovateľ   právnej   zástupkyni   sťažovateľa   bez   bližšieho odôvodnenia oznámil, že jej žiadosti nevyhovel. Dňa 31. augusta 2011 právna zástupkyňa sťažovateľa   podala   ministerstvu   vnútra   žiadosť   o preskúmanie   zákonnosti   postupu vyšetrovateľa, ktorá však dosiaľ nebola vybavená.

Porušenie svojich práv vidí sťažovateľ najmä v postupe „polície“, ktorá od začiatku konania nekoná v súlade zo zachovaním jeho práv, najmä práva obvineného na obhajobu a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Obvinenia boli sťažovateľovi   vznášané   so   značným   časovým   odstupom   (v   priemere   po jednom   roku od údajného spáchania trestného činu), pričom je zákonnou povinnosťou „polície“ vybaviť podnet   na   začatie   trestného   stíhania   najneskôr   do   tridsiatich   dní.   Právnej   zástupkyni sťažovateľa bolo umožnené oboznámiť sa s vyšetrovacím spisom až po štyroch mesiacoch od   prevzatia   obhajoby. Ani po   uplynutí viac ako šiestich   mesiacov ministerstvo   vnútra neodpovedalo   na   poslednú   žiadosť   právnej   zástupkyne   sťažovateľa,   aby   sa   v trestnom konaní pokračovalo formou konania proti ušlému. V čase podania sťažnosti ústavnému súdu nečinnosť orgánu verejnej správy stále trvá.

Sťažovateľ v petite sťažnosti žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že postupom ministerstva vnútra v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-2/IS-1-V-2009 bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby ministerstvu   vnútra   prikázal   vo   veci   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1.   Predmetom   sťažnosti   je   námietka   porušenia   základného   práva   sťažovateľa na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy   postupom ministerstva vnútra v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-2/IS-1-V-2009.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti namietajúcej porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd vždy skúma, či sťažovateľ využil v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde všetky právne prostriedky na ochranu týchto práv.

Podľa § 210 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej   len   „Trestný   poriadok“)   obvinený,   poškodený   a   zúčastnená   osoba   majú   právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo   vyšetrovaní   alebo   skrátenom   vyšetrovaní.   Policajt   musí   žiadosť   prokurátorovi   bez meškania   predložiť.   Prokurátor   je   povinný   žiadosť   preskúmať   a   o   výsledku   žiadateľa upovedomiť.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh   alebo   iné   podanie   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   (ďalej   len „podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia   zákonov   a   ostatných   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa   §   6   ods.   1   písm.   a)   a   b)   zákona   o   prokuratúre   nadriadený   prokurátor   je oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh, prípadne vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.

Z   citovaných   ustanovení   Trestného   poriadku   a zákona   o prokuratúre   vyplýva,   že sťažovateľ   mal   v doterajšom   konaní   v jeho   trestnej   veci   k dispozícii   účinné   právne prostriedky nápravy – žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa (podľa § 210 Trestného poriadku),   ako   aj   podnet   a   tiež   opakovaný   podnet   (podľa   §   31   až   §   36   zákona o prokuratúre), ktorými sa mohol domáhať preskúmania zákonnosti postupu vyšetrovateľa, resp. ministerstva vnútra. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh je zrejmé, že sťažovateľ počas celého doterajšieho konania žiadosť ani podnet, resp. opakovaný podnet nepodal.

V zmysle   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   je   sťažovateľ,   ktorý   namietal porušenie   svojich   základných   práv   zbytočnými   prieťahmi   zo   strany   orgánov   činných v trestnom konaní v prípravnom konaní, povinný pred podaním sťažnosti ústavnému súdu využiť všetky dostupné a účinné prostriedky nápravy, teda žiadosť o preskúmanie postupu policajta a o odstránenie prieťahov vo vyšetrovaní podľa § 210 Trestného poriadku, ako aj prostriedky   podľa   §   31   až   §   36   zákona   o   prokuratúre   (m.   m.   III.   ÚS   365/04, III. ÚS 219/2011, III. ÚS 6/2012).

Keďže   sťažovateľ   nevyčerpal   všetky   dostupné   účinné   prostriedky   ochrany základného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov, porušenie ktorého namietal,   ale   obrátil   sa   priamo   na   ústavný   súd,   bola   jeho   sťažnosť   pri   predbežnom prerokovaní odmietnutá podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre neprípustnosť.

2.   Sťažovateľ   v súvislosti   s prieťahmi   v   (prípravnom)   trestnom   konaní   vedenom ministerstvom vnútra namietal aj porušenie svojho práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ako vyplýva už zo znenia citovaného článku dohovoru, tento garantuje fyzickým osobám a právnickým osobám právo na spravodlivé súdne konanie. Podstata tohto práva spočíva   v oprávnení   každého   reálne sa   domáhať ochrany svojich   práv   na   súde,   pričom tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola   označenému   právu   poskytnutá   ochrana   v medziach   zákonov,   ktoré   ustanovenia o súdnej ochrane vykonávajú.

Citovaný článok dohovoru nemožno aplikovať na   postup (nečinnosť) ministerstva vnútra v napádanom konaní.

Ústavný súd konštatuje, že v tejto časti sa sťažnosť sťažovateľa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnená, a z tohto dôvodu ju v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2012