znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 273/07-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. R. V., P., zastúpeného advokátom JUDr. Ing. P. H., K., pre namietané   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Prešov   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 17 C 88/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. R. V.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. septembra 2007 doručená sťažnosť Ing. R. V., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Ing. P. H., K., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a práva   na prejednanie   jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Prešov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 17 C 88/2005.

Sťažovateľ   uviedol,   že   24.   mája   2005   podal   okresnému   súdu   proti   odporkyni „žalobu o zrušenie   podielového   spoluvlastníctva,   oplotenia   a vysporiadania   platieb za vypracovanie geometrických plánov.“ Podľa jeho vyjadrenia sa odporkyňa pojednávaní konaných   8.   februára   2006   a 29.   marca   2006   nezúčastnila,   pričom   jej   bola   uložená poriadková   pokuta   v sume   10   000   Sk.   Sťažovateľ   ďalej   uviedol: „V   ďalších pojednávaniach s ničím nesúhlasí, rozpráva nezmysly o mojej dcére, zabratie vlastníctva 1m a pod, podiel chce odpredať za 500 Sk/m2 čo je nereálna cena, po reálnom rozdelení nech si odpredá za koľko chce. (pojednávanie 17. 5. 2006) Na pojednávaní za prítomnosti znalca dňa 23. 5. 2007 žalovaná jednostaj opakuje: že chce mať len tú časť, ktorá jej podľa dedičstva   patrí...   Je   neprávom   oslobodená   od   súdnych   poplatkov   na   základe   čestného vyhlásenia, ktoré podala. To jej umožňuje robiť prieťahy a otravovať, súd musí rozhodnúť lebo to je nekonečný spor... Dňa 22. 05. 2007 p. sudkyňa rozhodla pribrať znalca, nový znalec bol pribratý 6.   10.   2006 Znalecký posudok bol vypracovaný 05.   01.   2007,   mne doručený na vyjadrenie 22. 02. 2007. Celé to trvalo 9 mesiacov.“

Sťažovateľ   sa   domnieva,   že   práve   konaním   odporkyne   dochádza   v postupe okresného   súdu   k zbytočným   prieťahom,   a preto   13.   augusta   2007   podal   predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 88/2005 porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, okresnému súdu prikázal   vo   veci   konať   bez   zbytočných   prieťahov, zaviazal   ho   uhradiť   mu   primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk, ako aj náhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   o zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti možno   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jeho   prijatí   na   ďalšie   konanie (napr. I. ÚS 7/00, III. ÚS 100/01, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07).

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   sťažnosť,   ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 17 C 88/2005,   predmetom   ktorého   je   žaloba   o zrušenie   podielového   spoluvlastníctva, je zjavne neopodstatnená.

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   uvažovať o zbytočných   prieťahoch   (napr.   IV.   ÚS   343/04, III. ÚS 59/05, III. ÚS 222/07).

Z obsahu   sťažnosti   a z jej   príloh   ústavný   súd   zistil,   že   namietané   konanie vedené okresným súdom trvá od 24. mája 2005. V priebehu konania okresný súd vykonal prvotné   procesné   úkony,   v rámci   ktorých   vyzval   sťažovateľa   na doplnenie   podania a na zaplatenie   súdneho   poplatku,   ktorý   sťažovateľ   zaplatil   22. augusta   2005.   Následne sa na okresnom súde uskutočnilo viacero pojednávaní (napr. 8. februára 2006, 29. marca 2006, 17. mája 2006, 23. mája 2007), pričom neúčasť odporkyne na pojednávaní 8. februára 2006 okresný súd sankcionoval uložením poriadkovej pokuty. Okresný súd zároveň nariadil aj znalecké   dokazovanie   (prvý   znalec   bol   ustanovený   22.   mája   2006,   ale   neskôr   bol ustanovený   iný   znalec,   ktorému   bol   spis   predložený   v novembri   2006)   a   vypracovaný znalecký   posudok   mu   bol   doručený   9. januára   2007.   Z uvedeného   vyplýva,   že   okrem prvotných procesných úkonov sa okresný súd zaoberal aj vecou samou.

Ústavný   súd   súčasne   zistil,   že   13.   augusta   2007   sťažovateľ   podal   predsedovi okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní,   na   ktorú   tento   reagoval   listom   sp.   zn. Spr 2256/2007 z 28. augusta 2007. V liste predseda okresného súdu uviedol, aké úkony boli v danej veci vykonané.

V tejto   súvislosti   ústavný   súd   poukazuje   na   to,   že   podanie   sťažnosti   predsedovi okresného   súdu   v krátkom   čase   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   sa   javí iba ako formálny   úkon,   ktorému   nemožno   pripísať   účinky,   ktoré   by   inak   taká   sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (napr. III. ÚS 131/06, III. ÚS 85/06).

Ústavný súd už v predchádzajúcich prípadoch judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci   aj   v trvaní   niekoľkých   mesiacov   sama   osebe   ešte   nemusí   zakladať   porušenie základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy, či práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd   spravidla   prihliada   len   vtedy,   keď sa vyskytli   opakovane   a zároveň   významným spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01).

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu sa nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (či v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru), nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01), prípadne   návrhu   buď   nevyhovel   (napr.   I.   ÚS   11/00),   alebo   ho   odmietol   ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05, III. ÚS 82/07, III. ÚS 222/07).

Ústavný súd je toho názoru, že doterajšia dĺžka konania spolu s charakterom súdneho sporu   (žaloba o   zrušenie   podielového   spoluvlastníctva),   ako aj s prihliadnutím   na úkony okresného   súdu   realizované   v danej   veci   zatiaľ   vylučujú,   aby sa dalo   uvažovať o zbytočných prieťahoch.

Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   už   na   svojom predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   žiadosťou   sťažovateľa o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   ako   aj   náhrady   trov   konania sa už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2007