znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 272/2021-39 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, proti postupu Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 6Co/277/2018 takto

r o z h o d o l :

1. Postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 6Co/277/2018 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie.

2. Sťažovateľovi   p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 200 eur, ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 686,04 eur a zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ústavnej sťažnosti sťažovateľa vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 8. januára 2021 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len,,listina“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,dohovor“) a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie prieťahmi v postupe krajského súdu. Sťažovateľ žiada, aby bolo krajskému súdu prikázané konať bez zbytočných prieťahov, finančné zadosťučinenie 2 163 eur a náhradu trov konania.

II.

2. Sťažovateľ sa žalobou z februára 2017 domáha určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov. Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom z 5. júna 2018 a krajskému súdu predložil spis 16. novembra 2018 na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd o odvolaní rozhodol rozsudkom z 31. marca 2021.

III.

3. Sťažovateľ namieta nesústredenosť a nečinnosť okresného súdu, pretože ku dňu podania ústavnej sťažnosti nerozhodol o trovách konania. Zdôrazňuje, že krajský súd o odvolaní doteraz nerozhodol. Sťažovateľ konštatuje, že konanie nie je zložité, keďže patrí do bežnej rozhodovacej agendy súdov. Preto dĺžku konania považuje za neprimeranú a dodáva, že v spore poskytuje súčinnosť.

4. Krajský súd sa k ústavnej sťažnosti vyjadril tak, že referujúca sudkyňa, ktorou je v napadnutom konaní od 1. februára 2020, vec naštudovala v marci 2021 a spis odovzdala predsedovi senátu. Krajský súd uviedol, že rozhodol rozsudkom z 31. marca 2021 a referujúca sudkyňa sa vyjadrila, že vo veci konala plynulo bez zbytočných prieťahov a v lehotách čo najskôr možných vzhľadom na skladbu a počet jej pridelených vecí v súdnom oddelení.

5. Sťažovateľ k vyjadreniu krajského súdu uvádza, že krajský súd nevysvetlil, z akého dôvodu trvalo odvolacie v celkovej dĺžke dva roky a päť mesiacov do vydania rozhodnutia. Namieta, že prvý rok krajský súd nekonal vôbec a referujúca sudkyňa naštudovala pridelený spis ďalší rok po tom, ako jej bola vec pridelená. Postup krajského súdu považuje za neefektívny a ním uvádzané dôvody podľa sťažovateľa neospravedlňujú celkovú dĺžku namietaného konania.

IV.

6. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. K odstráneniu tohto stavu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04). Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma s ohľadom na okolnosti prípadu z pohľadu (i) právnej a faktickej zložitosti veci, (ii) správania účastníka a (iii) postupu súdu (I. ÚS 41/02). Okrem toho sa prihliada aj na význam sporu pre sťažovateľa (II. ÚS 32/02).

7. Čo sa týka zložitosti veci, treba uviesť, že vec je skutkovo celkom jednoduchá. Rovnako nemožno dospieť k tomu, že by vec bola právne zložitá. Posudzovanie platnosti a bezúročnosti spotrebiteľských úverov je bežnou súčasťou rozhodovacej praxe všeobecných súdov. V správaní sťažovateľa neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by vplývali na dĺžku konania.

8. Rozhodujúci bol postup krajského súdu v konaní, v ktorom sa vyskytlo obdobie nečinnosti v trvaní vyše dvoch rokov, keď nebol vykonaný žiaden úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej. Možno identifikovať obdobie nečinnosti od predloženia spisu na rozhodnutie o odvolaní 16. novembra 2018 do marca 2021, keď bol spis naštudovaný a vo veci bolo krajským súdom vydané rozhodnutie. Procesný postup krajského súdu nesmeroval k efektívnemu odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa. Preto ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavnej sťažnosti sťažovateľa vyhovel a vyslovil, že postupom krajského súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9. Keďže v priebehu konania o ústavnej sťažnosti krajský súd rozhodol rozsudkom z 31. marca 2021, nebola využitá možnosť podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a nebolo vyhovené návrhu sťažovateľa, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu vo veci konať.

10. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušenia základného práva (IV. ÚS 210/04). Tak je to aj v tomto prípade. S prihliadnutím na celkovú dĺžku konania na krajskom súde, postup súdu, predmet odvolacieho konania a skutočnosť, že krajský súd v priebehu konania o ústavnej sťažnosti vo veci rozhodol, ústavný súd sťažovateľovi priznal podľa čl. 127 ods. 3 ústavy finančné zadosťučinenie 200 eur a vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti nevyhovel.

V.

11. Zistené porušenie základných práv sťažovateľa odôvodňuje to, aby mu krajský súd podľa § 73 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nahradil trovy konania, ktoré mu vznikli zastúpením advokátom, v sume 686,04 eur. Výška náhrady bola určená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon v roku 2020 je 177 eur a v roku 2021 je 181,17 eur. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu za jeden úkon právnej služby v roku 2020 (prevzatie a príprava zastúpenia   1 x 177 eur) a za dva úkony v roku 2021 (podanie sťažnosti a vyjadrenie na základe výzvy súdu 2 x 181,17 eur), čo spolu s režijným paušálom (1 x 10,62 eur a 2 x 10,87 eur) predstavuje sumu 571,70 eur. Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľa je platiteľom dane z pridanej hodnoty, k tejto sume treba podľa § 18 ods. 3 vyhlášky pripočítať daň z pridanej hodnoty 114,34 eur.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júna 2021

Robert Šorl

predseda senátu