SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 272/2016-6
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
, pre namietané porušenie čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1,čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 1, čl. 5 ods. 4, čl. 13a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom v konanía uznesenímNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp. zn. 4 Ndt 24/2015z 9. decembra 2015 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. marca 2016doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušeniečl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalejlen „ústava“) a čl. 5 ods. 1, čl. 5 ods. 4, čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom v konaní a uznesením NajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky(ďalejlen„najvyššísúd“)sp. zn. 4 Ndt 24/2015z 9. decembra 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako odsúdený pre spáchanýzločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podal Okresnému súdu Žilina návrhna povolenie obnovy konania. Písomným podaním z 20. októbra 2015 sťažovateľ navrhol,aby bola jeho vec Okresnému súdu Žilina podľa § 23 ods. 1 zákona č. 301/2005Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) odňatáa prikázaná Okresnému súdu Košice II (ďalej len „návrh na odňatie a prikázanie veci“), a toz dôležitého dôvodu – úmyselných pochybení vo veci konajúcich orgánov činnýchv trestnom konaní, ako aj zákonnej sudkyne (najmä použitia „falošných“ dôkazov akozákladu pre odsudzujúce rozhodnutie), v ktorých vidí zaujatosť okresného súdu.
Návrhu na odňatie a prikázanie veci najvyšší súd napadnutým uznesením nevyhovel.
Sťažovateľ sťažnosťou namieta zásah do označených práv z dôvodu, že o návrhu naodňatie veci rozhodol nepríslušný súd, pretože podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadkuo odňatí a prikázaní má rozhodnúť súd, ktorý je obom súdom (t. j. súdu, ktorému sa vecodníma a súdu, ktorému má byť vec prikázaná) spoločne nadriadený. Podľa názorusťažovateľa„týmto súdom určite nie je najvyšší súd“.
Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušeniev sťažnosti označených práv, ďalej vyslovil, ktorý súd je podľa § 23 ods. 1 Trestnéhoporiadku príslušný na rozhodnutie (resp. odňatie) veci Okresnému súdu Žilina alebo sámvo veci rozhodol a prikázal vec Okresnému súdu Košice II.
Sťažovateľ v sťažnosti požiadal aj o ustanovenie právneho zástupcu.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenúsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušnéhoorgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoréoznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupomalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenúsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súdnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosťktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Predmetom sťažnosti je namietané tvrdenie, že o odňatí veci Okresnému súdu Žilinaa jej prikázaní Okresnému súdu Košice II rozhodoval nepríslušný (najvyšší) súd.
Podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku z dôležitých dôvodov môže byť vecpríslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatía prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Najbližšie spoločne nadriadeným súdom v spore o príslušnosť medzi okresnýmisúdmi v obvode rôznych krajských súdov (v sťažovateľovej veci Okresného súdu Žilinav obvode Krajského súdu v Žiline a Okresného súdu Košice II v obvode Krajského súduv Košiciach) je najvyšší súd. Je to tak z dôvodu, že inak by pre rozhodnutie sporuo príslušnosť prichádzali do úvahy dva krajské súdy (Krajský súd v Žiline a Krajský súdv Košiciach), medzi ktorými by vznikol opäť spor o príslušnosť, ktorý z nich má vecrozhodnúť. Preto musel vec rozhodnúť súd nadriadený aj obom krajským súdom. Takýmsúdom je najvyšší súd.
Na základe uvedeného ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia v sťažnostioznačených práv a podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol z dôvodujej zjavnej neopodstatnenosti. Rozhodovanie o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právnehozástupcu v konaní pred ústavným súdom sa v dôsledku tohto záveru stalo bezpredmetným.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. mája 2016