znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 272/2015-11

Ústavný súd Slovenskej republiky   na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného   advokátom   Mgr.   Michalom   Peckom,   Drotárska   cesta   102,   Bratislava,vo veci namietaného   porušenia   základného   práva   zaručeného   v   čl.   35   ods.   1   ÚstavySlovenskej   republiky   postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   v konaní   vedenompod sp. zn. 5   S/255/2012   a jeho   uznesením   v   tomto   konaní   z   22.   júla   2014,   ktorýmnepripustil sťažovateľa na zastupovanie žalobcu a právneho zástupcu žalobcu, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. septembra2014 faxom a 26. septembra 2014 poštou doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 35 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 S/255/2012 a uznesením prijatýmv   tomto   konaní   22.   júla   2014,   ktorým   nepripustil   sťažovateľa   na   zastupovanie   žalobcua právneho zástupcu žalobcu.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol ako advokátsky koncipientpoverený   advokátom   Advokátska   kancelária   Bugala-Ďurček,   Drotárska   cesta   102,Bratislava, ako právnym zástupcom MAC TV, s. r. o., Brečtanová 1, Bratislava (ďalejlen „MAC   TV,   s.   r.   o.“),   žalobcom   v   konaní   vedenom   krajským   súdompod sp. zn. 5 S/255/2012,   aby   na   pojednávaní   konanom   22.   júla   2014   na   základesubstitučného splnomocnenia zastupoval MAC TV, s. r. o. Krajský súd uznesením prijatýmna pojednávaní rozhodol, že sťažovateľa ako substitučného zástupcu právneho zástupcuMAC TV, s. r. o., nepripúšťa, vo veci vykonal pojednávanie v neprítomnosti MAC TV,s. r. o., ako žalobcu, ako aj v neprítomnosti jeho právneho zástupcu. Na pojednávaní krajskýsúd   prijal   rozsudok   vo   veci,   v   ktorom   tiež   tento   svoj   postup   odôvodnil.   Odôvodnenievylúčenia ako povereného právneho zástupcu MAC TV, s. r. o., z pojednávania poukazomna obligatórnu povahu § 250a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) a nemožnosťaplikácie § 25 ods. 3 OSP ako ustanovenia prvej časti Občianskeho súdneho poriadku tak,ako to umožňuje § 246c OSP, označil sťažovateľ ako nemajúce logický základ, respektívevychádzajúce z nesprávnej aplikácie práva krajským súdom.

Sťažovateľ namieta, že krajský súd napadnutým postupom a označeným rozsudkombez zákonného dôvodu zasiahol do jeho základného práva na slobodnú voľbu povolaniaa prípravu naň garantované ústavou v čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy, keď mukrajský súd nesprávnou interpretáciou a aplikáciou právnych predpisov de facto znemožnilzastupovať klienta na pojednávaní, čo je jedna z najzákladnejších úloh advokáta, na výkonpovolania ktorého sa ako advokátsky koncipient pripravuje. Krajský súd podľa sťažovateľazasiahol   do   jeho   označeného   práva   interpretáciou   a   aplikáciou   dotknutých   právnychpredpisov (§ 250a OSP, § 246c OSP, § 25 ods. 3 OSP – pozn.), a to spôsobom, „ktorý súčasne zakladá porušenie práva sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky“.

Na   podporu   svojho   tvrdenia   o   tom,   že   jeho   účasť   na   pojednávaní   v   postaveníprávneho zástupcu MAC TV, s. r. o., bola súčasťou jeho prípravy na budúce povolanieadvokáta, sťažovateľ poukázal na § 62a zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmenea doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v zneníneskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   advokácii“)   a   advokátskeho   poriadku,   ktoréupravujú   povinnosti   advokátskeho   koncipienta.   Krajský   súd   pritom   podľa   sťažovateľanepostupoval s požiadavkou čl. 35 ods. 2 ústavy.

Z   pripojeného   rozsudku   krajského   súdu   vyplýva,   že   krajský   súd   rozhodnutienepripustiť sťažovateľa ako právneho zástupcu MAC TV, s. r. o., na pojednávaní 22. júla2014 odôvodnil takto:

„Na pojednávanie konané na súde dňa 22. 07. 2014 o 10.30 hod. súd predvolal splnomocnenú   advokátsku   kanceláriu,   ktorá   predvolanie   prevzala   dňa   16.   06.   2014. V predvolaní na pojednávanie súd upozornil účastníkov konania, že v zmysle ust. § 250a O. s. p. zastupovať pred Krajským súdom v Bratislave na základe súdnej praxe NS SR môže na strane žalobcu len advokát...

Súd   na   pojednávaní   konanom   22.   07.   2014   uznesením   nepripustil   zastupovanie povereným   koncipientom ⬛⬛⬛⬛,   pretože   bola   advokátska   kancelária poučená, že na konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave môže podľa § 250a O. s. p. zastupovať len advokát.

Súd   uvádza,   že   podľa   §   1   O.   s.   p.   úprava   postupu   súdu   a   účastníkov   konania v občianskom   súdnom   konaní   má   zabezpečiť   spravodlivú   ochranu   práv   a   oprávnených záujmov účastníkov konania.

Podľa § 250a veta prvá O. s. p. žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho koná.

Zastúpenie advokátom v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. znamená, že v konaní pred súdom – osobitne na pojednávaní koná za žalobcu advokát. Advokátom je osoba   zapísaná   v   zozname   vedenom   Slovenskou   advokátskou   komorou   ako   advokát. Advokátsky   koncipient   nie   je   advokátom   a   v   správnom   súdnictve   preto   nemôže   byť aplikované ust. § 25 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého advokát je oprávnený dať sa zastupovať prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva.

Ustanovenie § 250a O. s. p. má obligatórnu povahu, a preto ani podľa § 246c O. s. p. neprichádza do úvahy primerané použitie ustanovení I. časti O. s. p. (§ 25).

Súd konštatuje, že za vedenie spravodlivého konania je zodpovedný súd, i keď je vecou   účastníka   konania,   aby   dbal   na   svoje   procesné   práva   vrátane   práva   na   riadne zastúpenie advokátom.“

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   po   prijatí   sťažnostina ďalšie konanie nálezom rozhodol takto:

„1. Základné právo fyzickej osoby: ⬛⬛⬛⬛, bytom

,   nar.: ⬛⬛⬛⬛,   r.   č.: ⬛⬛⬛⬛,   na   slobodnú   voľbu   povolania a prípravu naň podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn.: 5S/255/2012 zo dňa 22. 07. 2014 a Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. 07. 2014, ktorým nepripustil sťažovateľa na zastupovanie žalobcu a právneho zástupcu žalobcu, porušené bolo.

2. Krajský   súd   v   Bratislave   je   povinný   uhradiť   fyzickej   osobe:

,   bytom ⬛⬛⬛⬛,   nar.: ⬛⬛⬛⬛,   r.   č.:,   trovy   právneho   zastúpenia   vo   výške   323,50   EUR   na   účet   Mgr.   Michala Pecka, advokáta, do pätnásť dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konanípred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákono ústavnom   súde“)   každý   návrh   vrátane   sťažnosti   predbežne   prerokuje   na   neverejnomzasadnutí   senátu   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne   neopodstatnené   alebo   podané   oneskorene   môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania(m. m. IV. ÚS 292/04).

O   zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnomprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnejjudikatúry   ústavného   súdu   je   dôvodom   na   odmietnutie   návrhu   pre   jeho   zjavnúneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom aleboslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto právaalebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosťmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušeniektorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).

Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa čl. 35 ods. 1 ústavy každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravunaň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

Ako vyplýva zo sťažnosti, sťažovateľ namieta porušenie svojho práva na slobodnúvoľbu povolania a prípravu naň postupom súdu, resp. uznesením súdu o jeho nepripusteníako   právneho   zástupcu,   v   konaní,   ktorého   nebol   účastníkom   konania.   Na   obsiahlompriestore   predkladá   svoj   pohľad   na   interpretácia   dotknutých   ustanovení   Občianskehosúdneho   poriadku,   najmä   jeho   §   250a,   obhajuje   svoje   postavenie   ako   advokátskehokoncipienta aj cestou interných predpisov Slovenskej advokátskej komory, pričom všakústavnoprávne   zdôvodnenie,   okrem   všeobecného   poukázania   na „odmietnutie spravodlivosti a ochrany základných práv“, namietaného porušenia označeného základnéhopráva sťažnosť neobsahuje.

Podľa čl 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanoveniavykonávajú.   V posudzovanej   veci   je   tým   zákonom   predovšetkým   Občiansky   súdnyporiadok.

Ústavný súd preskúmal postup a rozsudok krajského súdu v namietanej časti a zistil,že   jeho   interpretácia   a aplikácia   dotknutých   ustanovení Občianskeho   súdneho   poriadkuv danom prípade nie je arbitrárna ani svojvoľná a nijako nevybočuje z požadovanej ústavnejkomformity súdnych rozhodnutí, pričom nevidí žiadny dôvod toto rozhodnutie korigovať,preto sťažnosť sťažovateľa odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní § 25 ods. 2 zákono ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Nad   rámec   uvedeného   odôvodnenia   ústavný   súd   považuje   za   potrebné   reagovaťna základné námietky sťažovateľa týkajúce sa výkladu a aplikácie § 250a OSP vo vzťahu k §25 ods. 3 OSP a § 62a zákona o advokácii.

Pravidlá   výkonu   advokácie,   ako   aj   požiadavky   kladené   na   advokátskychkoncipientov sú ustanovené v prvom rade na to, aby bola čo najviac garantovaná ochranapráv účastníka v konaní, ktorý nie je alebo sa necíti byť dostatočne odborne kvalifikovanýbrániť svoje práva.

Svedčí tomu aj súčasná rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky(ďalej len „najvyšší súd“), o názor ktorého sa krajský súd v odôvodnení nepripusteniasťažovateľa ako právneho zástupcu MAC TV, s. r. o., na pojednávaní konanom 22. júla2014   opiera   (napr.   rozhodnutia   najvyššieho   súdu   vo   veciach   sp.   zn.   4   Sžo/6/2011,sp. zn. 5 Sžo/7/2012, sp. zn. 5 Sžo/36/2012 a sp. zn. 8 Sžo/55/2013).0Podľa § 250a časti vety pred bodkočiarkou Občianskeho súdneho poriadku žalobcamusí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jehozamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná.

Toto ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku má jednak osobitnú povahu vočivšeobecným ustanoveniam o občianskom súdnom konaní, no tiež má obligatórnu povahu.Ustanovenie   §   246c   OSP,   v   zmysle   ktorého   pre   riešenie   otázok,   ktoré   nie   sú   priamoupravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohtozákona, špecificky vymedzuje, ktoré iné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku môžubyť použité v konaní v správnom súdnictve. Pre použitie ustanovení prvej, tretej a štvrtejčasti Občianskeho súdneho poriadku zakotvuje dve požiadavky: 1. ide o otázku neupravenúv piatej časti, 2. ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti budú aplikované primerane.

Podľa § 25 ods. 3 OSP advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom akoďalším zástupcom prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva.

Použitie § 25 ods. 3 OSP v konaní v správnom súdnictve je v zmysle súčasnéhoznenia ustanovenia § 250a OSP a nateraz ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdumodifikované osobitnou požiadavkou obligatórneho zastúpenia žalobcu advokátom. Teda,zastúpenie advokáta jeho advokátskym koncipientov v konaní v správnom súdnictve jevylúčené požiadavkou primeranosti, ale aj špeciality ustanovení piatej časti Občianskehosúdneho poriadku.

Pokiaľ   ide   o   úkony   právnej   služby,   predpokladá   sa,   že   advokát,   ktorý   nimiadvokátskeho   koncipienta   poverí,   vykonáva   nad   ním   priamy   odborný   dohľad,   resp.ho koriguje   tak,   aby   toto   nebolo   na   ujmu   klienta.   Dohľad   je   navonok   reprezentovanýnapr. požiadavkou, aby písomné úkony boli signované advokátom ako znak toho, že s jehoobsahom aj po odbornej stránke súhlasí.

Ak § 250a OSP povoľuje alternatívu „samozastupovania“ sa žalobcom s právnickýmvzdelaním,   resp.   zastupovanie   žalobcu   jeho   zamestnancom   (členom)   s   právnickýmvzdelaním,   ide   poskytnutie   možnosti   účastníkovi   konania.   Nejde   však   o   výnimkuz obligatórneho zastúpenia – tá je obsiahnutá v časti § 250a OSP za bodkočiarkou. Zákon tuvšak   umožňuje   účastníkovi   konania   konať   vo   vlastnej   veci   sám,   ak   splní   kvalifikačnúpožiadavku, alebo prostredníctvom kvalifikovaného zamestnanca, ktorého na účely riešeniaprávnych problémov zamestnáva.

K úvahe sťažovateľa, že «ustanovenie § 250a O. s. p.,,narába“ s pojmom,,advokát“ sa nijakým spôsobom nevylučuje, ani nevymedzuje zákaz zastúpenia, napr.: a/ advokátskou kanceláriou (pozn.: ako právnickou osobou; s. r. o.; k. s.), b/ substitučným advokátom, c/ advokátskym koncipientom. Sťažovateľ má za to, že ustanovenie § 250a O. s. p. nie je možné vykladať striktne formálne   na   pojem   „advokát“,   ale   je   potrebné   toto   ustanovenie   vykladať   v   súlade s ustanovením § 25 ods. 3, ktoré je potrebné aplikovať subsidiárne a v prípade existencie substitučného   poverenia   stotožniť   aj   s   pojmom   advokátsky   koncipient,   advokátska kancelária, či substitučne splnomocnený advokát.»

Ako už bolo uvedené, vzhľadom na osobitnú povahu § 250a OSP vo vzťahu k § 25ods. 3 OSP ústavný súd uvádza, že táto úvaha sťažovateľa je mylná. Namieste je totižopačná   úvaha,   a   to   výklad   §   25   ods.   3   OSP   (lex   generalis)   v   súlade   s   §   250a   OSP(lex specialis) v spojení s § 246c ods. 1 prvou vetou OSP, v zmysle ktorého pre riešenieotázok,   ktoré   nie sú priamo   upravené   v piatej   časti   Občianskeho súdneho   poriadku, sapoužijú ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku na konaniev správnom   súdnictve   iba   primerane.   Rovnako   ústavný   súd   nesúhlasí   s tvrdenímsťažovateľa,   že   krajský   súd   podal   iba   striktne   formálny   výklad   §   250a   OSP.   Odlišnúformuláciu § 25 ods. 3 a § 250a OSP je potrebné spojiť aj s vecnými dôvodmi spočívajúcimiv tom, že kým v prvom prípade ide o zastupovanie účastníka striktne na zmluvnom princípea zastupovanie   substitútom   je   možné   iba   so   súhlasom   klienta   (§   16   ods.   3   zákonao advokácii), v špecifickom prípade povinného zastúpenia advokátom podľa § 250a OSPzákonodarca už priamo v zákone akcentuje zvýšenú potrebu kvality zastúpenia účastníkovv konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o advokácii advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamuadvokátov, ktorý vedie komora.

Podľa   §   12   ods.   1   zákona   o   advokácii   advokát   môže   vykonávať   advokáciu   a)samostatne, b) v združení spolu s inými advokátmi, c) ako spoločník verejnej obchodnejspoločnosti, d) ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo e) ako konateľ spoločnostis   ručením   obmedzeným.   „Advokátska   kancelária“   tak,   ako   uvádza   sťažovateľ,   je   tedaformou výkonu advokácie advokátom.

Pojem „substitučný advokát“ možno označiť za odborný slang, pričom, ako vyplýva ajzo samého výrazu, ide o advokáta, t. j. osobu zapísaného do zoznamu advokátov vedenéhoSlovenskou advokátskou komorou.

V   oboch   prípadoch   sa   predpokladá   naplnenie   odborných   požiadaviek   na   výkonadvokácie   overených   advokátskou   skúškou,   absolvovanou   praxou,   ako   aj   ďalšíchpožiadaviek podľa § 3 a nasl. zákona o advokácii. Advokátsky koncipient tieto požiadavkynespĺňa, preto sťažovateľom použitá paralela je nenáležitá.

Podľa § 62a ods. 4 zákona o advokácii advokátsky koncipient je povinný počas celéhoobdobia   praxe   zúčastniť   sa   na   pojednávaniach   podľa   Trestného   poriadku   a   podľaObčianskeho súdneho poriadku v rozsahu a za podmienok určených stavovským predpisomkomory a túto skutočnosť preukázať záznamami vo výkaze praxe.

Trestný poriadok, ako aj Občiansky súdny poriadok regulujú okruh osôb, ktoré sazúčastňujú jednotlivých konaní, pričom plnenie povinností advokátskeho koncipienta § 62aods. 4 zákona o advokácii musí byť v súlade s týmito predpismi upravujúcimi konania predsúdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2015