SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 272/2015-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného advokátom Mgr. Michalom Peckom, Drotárska cesta 102, Bratislava,vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 35 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenompod sp. zn. 5 S/255/2012 a jeho uznesením v tomto konaní z 22. júla 2014, ktorýmnepripustil sťažovateľa na zastupovanie žalobcu a právneho zástupcu žalobcu, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. septembra2014 faxom a 26. septembra 2014 poštou doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 35 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 S/255/2012 a uznesením prijatýmv tomto konaní 22. júla 2014, ktorým nepripustil sťažovateľa na zastupovanie žalobcua právneho zástupcu žalobcu.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol ako advokátsky koncipientpoverený advokátom Advokátska kancelária Bugala-Ďurček, Drotárska cesta 102,Bratislava, ako právnym zástupcom MAC TV, s. r. o., Brečtanová 1, Bratislava (ďalejlen „MAC TV, s. r. o.“), žalobcom v konaní vedenom krajským súdompod sp. zn. 5 S/255/2012, aby na pojednávaní konanom 22. júla 2014 na základesubstitučného splnomocnenia zastupoval MAC TV, s. r. o. Krajský súd uznesením prijatýmna pojednávaní rozhodol, že sťažovateľa ako substitučného zástupcu právneho zástupcuMAC TV, s. r. o., nepripúšťa, vo veci vykonal pojednávanie v neprítomnosti MAC TV,s. r. o., ako žalobcu, ako aj v neprítomnosti jeho právneho zástupcu. Na pojednávaní krajskýsúd prijal rozsudok vo veci, v ktorom tiež tento svoj postup odôvodnil. Odôvodnenievylúčenia ako povereného právneho zástupcu MAC TV, s. r. o., z pojednávania poukazomna obligatórnu povahu § 250a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) a nemožnosťaplikácie § 25 ods. 3 OSP ako ustanovenia prvej časti Občianskeho súdneho poriadku tak,ako to umožňuje § 246c OSP, označil sťažovateľ ako nemajúce logický základ, respektívevychádzajúce z nesprávnej aplikácie práva krajským súdom.
Sťažovateľ namieta, že krajský súd napadnutým postupom a označeným rozsudkombez zákonného dôvodu zasiahol do jeho základného práva na slobodnú voľbu povolaniaa prípravu naň garantované ústavou v čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy, keď mukrajský súd nesprávnou interpretáciou a aplikáciou právnych predpisov de facto znemožnilzastupovať klienta na pojednávaní, čo je jedna z najzákladnejších úloh advokáta, na výkonpovolania ktorého sa ako advokátsky koncipient pripravuje. Krajský súd podľa sťažovateľazasiahol do jeho označeného práva interpretáciou a aplikáciou dotknutých právnychpredpisov (§ 250a OSP, § 246c OSP, § 25 ods. 3 OSP – pozn.), a to spôsobom, „ktorý súčasne zakladá porušenie práva sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky“.
Na podporu svojho tvrdenia o tom, že jeho účasť na pojednávaní v postaveníprávneho zástupcu MAC TV, s. r. o., bola súčasťou jeho prípravy na budúce povolanieadvokáta, sťažovateľ poukázal na § 62a zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmenea doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) a advokátskeho poriadku, ktoréupravujú povinnosti advokátskeho koncipienta. Krajský súd pritom podľa sťažovateľanepostupoval s požiadavkou čl. 35 ods. 2 ústavy.
Z pripojeného rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd rozhodnutienepripustiť sťažovateľa ako právneho zástupcu MAC TV, s. r. o., na pojednávaní 22. júla2014 odôvodnil takto:
„Na pojednávanie konané na súde dňa 22. 07. 2014 o 10.30 hod. súd predvolal splnomocnenú advokátsku kanceláriu, ktorá predvolanie prevzala dňa 16. 06. 2014. V predvolaní na pojednávanie súd upozornil účastníkov konania, že v zmysle ust. § 250a O. s. p. zastupovať pred Krajským súdom v Bratislave na základe súdnej praxe NS SR môže na strane žalobcu len advokát...
Súd na pojednávaní konanom 22. 07. 2014 uznesením nepripustil zastupovanie povereným koncipientom ⬛⬛⬛⬛, pretože bola advokátska kancelária poučená, že na konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave môže podľa § 250a O. s. p. zastupovať len advokát.
Súd uvádza, že podľa § 1 O. s. p. úprava postupu súdu a účastníkov konania v občianskom súdnom konaní má zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania.
Podľa § 250a veta prvá O. s. p. žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho koná.
Zastúpenie advokátom v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. znamená, že v konaní pred súdom – osobitne na pojednávaní koná za žalobcu advokát. Advokátom je osoba zapísaná v zozname vedenom Slovenskou advokátskou komorou ako advokát. Advokátsky koncipient nie je advokátom a v správnom súdnictve preto nemôže byť aplikované ust. § 25 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého advokát je oprávnený dať sa zastupovať prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva.
Ustanovenie § 250a O. s. p. má obligatórnu povahu, a preto ani podľa § 246c O. s. p. neprichádza do úvahy primerané použitie ustanovení I. časti O. s. p. (§ 25).
Súd konštatuje, že za vedenie spravodlivého konania je zodpovedný súd, i keď je vecou účastníka konania, aby dbal na svoje procesné práva vrátane práva na riadne zastúpenie advokátom.“
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnostina ďalšie konanie nálezom rozhodol takto:
„1. Základné právo fyzickej osoby: ⬛⬛⬛⬛, bytom
, nar.: ⬛⬛⬛⬛, r. č.: ⬛⬛⬛⬛, na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn.: 5S/255/2012 zo dňa 22. 07. 2014 a Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. 07. 2014, ktorým nepripustil sťažovateľa na zastupovanie žalobcu a právneho zástupcu žalobcu, porušené bolo.
2. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť fyzickej osobe:
, bytom ⬛⬛⬛⬛, nar.: ⬛⬛⬛⬛, r. č.:, trovy právneho zastúpenia vo výške 323,50 EUR na účet Mgr. Michala Pecka, advokáta, do pätnásť dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnomzasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania(m. m. IV. ÚS 292/04).
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnomprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnejjudikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnúneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom aleboslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto právaalebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosťmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušeniektorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).
Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
Podľa čl. 35 ods. 1 ústavy každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravunaň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.
Ako vyplýva zo sťažnosti, sťažovateľ namieta porušenie svojho práva na slobodnúvoľbu povolania a prípravu naň postupom súdu, resp. uznesením súdu o jeho nepripusteníako právneho zástupcu, v konaní, ktorého nebol účastníkom konania. Na obsiahlompriestore predkladá svoj pohľad na interpretácia dotknutých ustanovení Občianskehosúdneho poriadku, najmä jeho § 250a, obhajuje svoje postavenie ako advokátskehokoncipienta aj cestou interných predpisov Slovenskej advokátskej komory, pričom všakústavnoprávne zdôvodnenie, okrem všeobecného poukázania na „odmietnutie spravodlivosti a ochrany základných práv“, namietaného porušenia označeného základnéhopráva sťažnosť neobsahuje.
Podľa čl 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanoveniavykonávajú. V posudzovanej veci je tým zákonom predovšetkým Občiansky súdnyporiadok.
Ústavný súd preskúmal postup a rozsudok krajského súdu v namietanej časti a zistil,že jeho interpretácia a aplikácia dotknutých ustanovení Občianskeho súdneho poriadkuv danom prípade nie je arbitrárna ani svojvoľná a nijako nevybočuje z požadovanej ústavnejkomformity súdnych rozhodnutí, pričom nevidí žiadny dôvod toto rozhodnutie korigovať,preto sťažnosť sťažovateľa odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní § 25 ods. 2 zákono ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Nad rámec uvedeného odôvodnenia ústavný súd považuje za potrebné reagovaťna základné námietky sťažovateľa týkajúce sa výkladu a aplikácie § 250a OSP vo vzťahu k §25 ods. 3 OSP a § 62a zákona o advokácii.
Pravidlá výkonu advokácie, ako aj požiadavky kladené na advokátskychkoncipientov sú ustanovené v prvom rade na to, aby bola čo najviac garantovaná ochranapráv účastníka v konaní, ktorý nie je alebo sa necíti byť dostatočne odborne kvalifikovanýbrániť svoje práva.
Svedčí tomu aj súčasná rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky(ďalej len „najvyšší súd“), o názor ktorého sa krajský súd v odôvodnení nepripusteniasťažovateľa ako právneho zástupcu MAC TV, s. r. o., na pojednávaní konanom 22. júla2014 opiera (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu vo veciach sp. zn. 4 Sžo/6/2011,sp. zn. 5 Sžo/7/2012, sp. zn. 5 Sžo/36/2012 a sp. zn. 8 Sžo/55/2013).0Podľa § 250a časti vety pred bodkočiarkou Občianskeho súdneho poriadku žalobcamusí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jehozamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná.
Toto ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku má jednak osobitnú povahu vočivšeobecným ustanoveniam o občianskom súdnom konaní, no tiež má obligatórnu povahu.Ustanovenie § 246c OSP, v zmysle ktorého pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamoupravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohtozákona, špecificky vymedzuje, ktoré iné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku môžubyť použité v konaní v správnom súdnictve. Pre použitie ustanovení prvej, tretej a štvrtejčasti Občianskeho súdneho poriadku zakotvuje dve požiadavky: 1. ide o otázku neupravenúv piatej časti, 2. ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti budú aplikované primerane.
Podľa § 25 ods. 3 OSP advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom akoďalším zástupcom prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva.
Použitie § 25 ods. 3 OSP v konaní v správnom súdnictve je v zmysle súčasnéhoznenia ustanovenia § 250a OSP a nateraz ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdumodifikované osobitnou požiadavkou obligatórneho zastúpenia žalobcu advokátom. Teda,zastúpenie advokáta jeho advokátskym koncipientov v konaní v správnom súdnictve jevylúčené požiadavkou primeranosti, ale aj špeciality ustanovení piatej časti Občianskehosúdneho poriadku.
Pokiaľ ide o úkony právnej služby, predpokladá sa, že advokát, ktorý nimiadvokátskeho koncipienta poverí, vykonáva nad ním priamy odborný dohľad, resp.ho koriguje tak, aby toto nebolo na ujmu klienta. Dohľad je navonok reprezentovanýnapr. požiadavkou, aby písomné úkony boli signované advokátom ako znak toho, že s jehoobsahom aj po odbornej stránke súhlasí.
Ak § 250a OSP povoľuje alternatívu „samozastupovania“ sa žalobcom s právnickýmvzdelaním, resp. zastupovanie žalobcu jeho zamestnancom (členom) s právnickýmvzdelaním, ide poskytnutie možnosti účastníkovi konania. Nejde však o výnimkuz obligatórneho zastúpenia – tá je obsiahnutá v časti § 250a OSP za bodkočiarkou. Zákon tuvšak umožňuje účastníkovi konania konať vo vlastnej veci sám, ak splní kvalifikačnúpožiadavku, alebo prostredníctvom kvalifikovaného zamestnanca, ktorého na účely riešeniaprávnych problémov zamestnáva.
K úvahe sťažovateľa, že «ustanovenie § 250a O. s. p.,,narába“ s pojmom,,advokát“ sa nijakým spôsobom nevylučuje, ani nevymedzuje zákaz zastúpenia, napr.: a/ advokátskou kanceláriou (pozn.: ako právnickou osobou; s. r. o.; k. s.), b/ substitučným advokátom, c/ advokátskym koncipientom. Sťažovateľ má za to, že ustanovenie § 250a O. s. p. nie je možné vykladať striktne formálne na pojem „advokát“, ale je potrebné toto ustanovenie vykladať v súlade s ustanovením § 25 ods. 3, ktoré je potrebné aplikovať subsidiárne a v prípade existencie substitučného poverenia stotožniť aj s pojmom advokátsky koncipient, advokátska kancelária, či substitučne splnomocnený advokát.»
Ako už bolo uvedené, vzhľadom na osobitnú povahu § 250a OSP vo vzťahu k § 25ods. 3 OSP ústavný súd uvádza, že táto úvaha sťažovateľa je mylná. Namieste je totižopačná úvaha, a to výklad § 25 ods. 3 OSP (lex generalis) v súlade s § 250a OSP(lex specialis) v spojení s § 246c ods. 1 prvou vetou OSP, v zmysle ktorého pre riešenieotázok, ktoré nie sú priamo upravené v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, sapoužijú ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku na konaniev správnom súdnictve iba primerane. Rovnako ústavný súd nesúhlasí s tvrdenímsťažovateľa, že krajský súd podal iba striktne formálny výklad § 250a OSP. Odlišnúformuláciu § 25 ods. 3 a § 250a OSP je potrebné spojiť aj s vecnými dôvodmi spočívajúcimiv tom, že kým v prvom prípade ide o zastupovanie účastníka striktne na zmluvnom princípea zastupovanie substitútom je možné iba so súhlasom klienta (§ 16 ods. 3 zákonao advokácii), v špecifickom prípade povinného zastúpenia advokátom podľa § 250a OSPzákonodarca už priamo v zákone akcentuje zvýšenú potrebu kvality zastúpenia účastníkovv konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 2 ods. 1 zákona o advokácii advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamuadvokátov, ktorý vedie komora.
Podľa § 12 ods. 1 zákona o advokácii advokát môže vykonávať advokáciu a)samostatne, b) v združení spolu s inými advokátmi, c) ako spoločník verejnej obchodnejspoločnosti, d) ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo e) ako konateľ spoločnostis ručením obmedzeným. „Advokátska kancelária“ tak, ako uvádza sťažovateľ, je tedaformou výkonu advokácie advokátom.
Pojem „substitučný advokát“ možno označiť za odborný slang, pričom, ako vyplýva ajzo samého výrazu, ide o advokáta, t. j. osobu zapísaného do zoznamu advokátov vedenéhoSlovenskou advokátskou komorou.
V oboch prípadoch sa predpokladá naplnenie odborných požiadaviek na výkonadvokácie overených advokátskou skúškou, absolvovanou praxou, ako aj ďalšíchpožiadaviek podľa § 3 a nasl. zákona o advokácii. Advokátsky koncipient tieto požiadavkynespĺňa, preto sťažovateľom použitá paralela je nenáležitá.
Podľa § 62a ods. 4 zákona o advokácii advokátsky koncipient je povinný počas celéhoobdobia praxe zúčastniť sa na pojednávaniach podľa Trestného poriadku a podľaObčianskeho súdneho poriadku v rozsahu a za podmienok určených stavovským predpisomkomory a túto skutočnosť preukázať záznamami vo výkaze praxe.
Trestný poriadok, ako aj Občiansky súdny poriadok regulujú okruh osôb, ktoré sazúčastňujú jednotlivých konaní, pričom plnenie povinností advokátskeho koncipienta § 62aods. 4 zákona o advokácii musí byť v súlade s týmito predpismi upravujúcimi konania predsúdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júna 2015