znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 272/2013-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   2.   júla   2013 predbežne prerokoval sťažnosť A. B., Č., zastúpenej advokátom JUDr. P. P., Advokátska kancelária, Č., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 10 C 653/1982 z 20. júla 1982 a „rozhodnutím a postupom Okresného súdu v Čadci v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/653/1982 pri rekonštrukcii spisu“ a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. apríla 2013 doručená sťažnosť A. B., Č. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   ústavy   rozsudkom   Okresného   súdu   Čadca   (ďalej   len   „okresný   súd“) sp. zn. 10 C 653/1982 z 20. júla 1982 (ďalej len „rozsudok“) a „rozhodnutím a postupom Okresného   súdu   v Čadci v konaní   vedenom   pod sp. zn. 10C/653/1982 pri rekonštrukcii spisu“ (ďalej len „napadnutý postup pri rekonštrukcii spisu“).

Z   predloženej   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   bola   účastníčkou konania   o   určenie   vlastníckeho   práva   k   nehnuteľnostiam   vedeného   okresným   súdom pod sp. zn. 10 C 653/1982. Okresný súd v označenej veci rozhodol rozsudkom z 20. júla 1982,   ktorým   rozhodol   o   nároku   sťažovateľky   tak,   že   určil,   že   nehnuteľnosť   patrí do vlastníctva sťažovateľky.

Sťažovateľka v sťažnosti tvrdí, že v roku 2008 náhodným spôsobom prišla na to, že v katastri nehnuteľností je vedená ako vlastníčka nehnuteľnosti na základe napadnutého rozsudku, avšak v menšej výmere (o 1 356 m2) oproti rozsudku, ktorý jej bol doručený. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že vzhľadom na túto nezrovnalosť „sa obrátila na Správu katastra   v   Čadci   so   žiadosťou   o   opravu“.   Správa   katastra   v   Čadci   (ďalej   len   „správa katastra“) sťažovateľke listom oznámila, že „zápis v evidencii nehnuteľností bol vykonaný v súlade   s   písomne   doručeným   súdnym   rozhodnutím   Okresného   súdu   v   Čadci sp. zn. 10 C 653/1982   to   dňa   20.7.1982“.   Zároveň   jej   správa   katastra   doručila   aj   kópiu rozsudku,   na základe   ktorej   sťažovateľka   zistila,   že existujú   dva   rozdielne vyhotovenia rozsudkov,   oba   sú   opatrené   doložkou   právoplatnosti,   pričom   v   jej   verzii   rozsudku   je vykonaná oprava, respektíve doplnenie napísané rukou zákonnej sudkyne, a pri jej podpise sa zároveň nachádza aj odtlačok pečiatky okresného súdu. Sťažovateľka ďalej uviedla, že sa obrátila na okresný súd so „žiadosťou“, na ktorú okresný súd reagoval oznámením, že súdny spis sp. zn. 10 C 653/1982 sa v archíve okresného súdu nenachádza. Následne sa sťažovateľka   obrátila   na   okresný   súd   20.   októbra   2009   so   žiadosťou   o   poskytnutie vysvetlenia,   na   ktorú   reagoval   predseda   okresného   súdu   listom   označeným   ako rekonštrukcia spisu, v ktorom oznamoval, že nariadil rekonštrukciu súdneho spisu podľa § 198   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 543/2005   Z.   z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov (ďalej „len vyhláška“).

Sťažovateľka   ďalej   tiež   uviedla,   že   30.   januára   2013   jej   okresný   súd   listom označeným ako vyrozumenie podal správu o ukončení rekonštrukcie súdneho spisu.

Sťažovateľka   v   sťažnosti   argumentuje,   že   postupom   okresného   súdu „pri vyhotovovaní súdneho rozhodnutia“ došlo k porušeniu jej označených práv, keďže „okresný súd v tej veci vyhotovil dva rozdielne rozsudky,   pri archivácii   súdneho spisu došlo k porušeniu   práva   na spravodlivý   súdny   proces,   nakoľko v dôsledku   neexistencie spisu,   pri   rekonštrukcii   súdneho   spisu   bola   sťažená   možnosť   rekonštrukcie   spisu, pri rekonštrukcii   súdneho   spisu   okresný   súd   postupoval   nedôsledným   spôsobom“. Sťažovateľka   ďalej   argumentuje,   že   postupom   okresného   súdu „pri   rekonštrukcii   spisu došlo   k   porušeniu   práva   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov, nakoľko rekonštrukcia bola vedená od. 20.10.2009 do 30.1.2013 bez náležitej iniciatívy Okresného súdu v Čadci a konania a porušeniu práva sťažovateľky na spravodlivý súdny proces,   nakoľko   Okresný   súd   nevykonal   rekonštrukciu   spisu   zákonným   a   spravodlivým spôsobom“.

Sťažovateľka   tiež   v   sťažnosti   uviedla,   že   rozsudok   nadobudol   právoplatnosť 26. augusta 1982.

Sťažovateľka je presvedčená, že došlo k porušeniu jej označených práv.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   o   jej   sťažnosti rozhodol nálezom v takomto znení:

„1. Základné právo A. B. na spravodlivý súdny proces podľa článku 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu v Čadci v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/653/1982 zo dňa 20.7.1982 a rozhodnutím a postupom Okresného súdu v Čadci v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/653/1982 pri rekonštrukcii spisu bolo porušené.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie Okresného súdu v Čadci sp. zn. 10C/653/1982 o ukončení rekonštrukcie spisu.

3.   Okresnému   súdu   v   Čadci   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10C/653/1982 o rekonštrukciu spisu prikazuje, aby vo veci opäť konal a rozhodol, a to bez zbytočných prieťahov.

4. A. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 eur (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd v Čadci povinný zaplatiť sťažovateľke do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5.   Okresný   súd v Čadci   je povinný   zaplatiť   trovy   právneho   zastúpenia   vo výške 556,34 eur (2 úkony po 270,54 eur- prevzatie a príprava zastúpenia a návrh, 2-krát režijný paušál po 7,63 eur) na účet JUDr. P. P. do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jej   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1.   Pokiaľ   ide   o   namietané   porušenie   označených   práv   sťažovateľky   rozsudkom a postupom   pri   vyhotovovaní   rozhodnutia   okresného   súdu,   ústavný   súd   pripomína,   že podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Nedodržanie   uvedenej   lehoty   je zákonom   ustanoveným   dôvodom   na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. III. ÚS 124/04, IV. ÚS 14/03, III. ÚS 14/03).

Napadnutý   rozsudok   okresného   súdu   nadobudol   právoplatnosť   podľa   vyjadrenia sťažovateľky, ako aj doložky   právoplatnosti   vyznačenej   na rozsudku   26.   augusta   1982, z čoho vyplýva, že sťažovateľka podala sťažnosť zjavne po lehote určenej v citovanom § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti odmietol ako oneskorene podanú.

2. 1 Pokiaľ ide o napadnutý postup okresného súdu a „rozhodnutie“ pri rekonštrukcii spisu z hľadiska potenciálneho porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ústavný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že rekonštrukcia spisu nemá charakter súdneho konania   (v   rámci   rekonštrukcie   súdneho   spisu   sa   nerozhoduje   o   žiadnych   právach a povinnostiach sťažovateľky) aj napriek tomu, že súvisí s konkrétnym súdnym konaním.

Ústavný   súd   pripomína,   že   je   štátnym   orgánom   (nezávislým   súdnym   orgánom ochrany ústavnosti) a jeden zo základných princípov právneho štátu, ktorý je pozitívne zakotvený v čl. 2 ods. 2 ústavy, vyjadruje, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd sa preto musí   dôsledne   riadiť   vymedzením   svojich   právomocí   vyplývajúcich   z   čl.   125 a nasledujúcich ústavy a ďalej konkretizovaných v zákone o ústavnom súde a nemôže sa zaoberať podaniami, ktorými sa fyzické osoby domáhajú niečoho, čo podľa ústavy a zákona o ústavnom súde nemôže prerokúvať a rozhodnúť (IV. ÚS 326/2010).

V týchto súvislostiach ústavný súd ďalej konštatuje, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je ústavný súd predovšetkým oprávnený vysloviť, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva alebo slobody fyzických osôb alebo právnických osôb alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

V posudzovanom prípade podľa názoru ústavného súdu rekonštrukcia spisu nemá charakter súdneho konania a nemožno ju považovať za rozhodovanie v občianskoprávnej, respektíve trestnoprávnej veci, nepreskúmava sa ňou ani zákonnosť rozhodnutia verejnej správy alebo rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu orgánu verejnej moci, pričom tento administratívny   postup   súdu   je   upravený   len   rámcovo   vyhláškou.   Keďže   v   rámci rekonštrukcie súdneho spisu nejde o rozhodovanie vo veci sťažovateľky, preto v rámci postupu   a „rozhodnutia“ súdu   pri   rekonštrukcii   nemôže   dochádzať   k   porušovaniu základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   označeného   článku   ústavy.   Ústavný   súd v súvislosti   s   týmto   záverom   obdobne   poukazuje   na   to,   že   v   danom   prípade   nemôže postupom všeobecného súdu pri rekonštrukcii súdneho spisu dochádzať ani k porušovaniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože ako už bolo uvedené, nejde o rozhodovanie vo veci sťažovateľky.

Ústavný súd preto konštatuje, že nezistil relevantnú súvislosť medzi napadnutým postupom a „rozhodnutím“ okresného súdu pri rekonštrukcii súdneho spisu a označenými základnými právami sťažovateľky.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavne neopodstatnenú   vtedy,   ak   preskúmanie   namietaného   postupu,   resp.   rozhodnutia všeobecného   súdu   v   rámci   predbežného   prerokovania   vôbec   nesignalizuje   možnosť porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať   po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   (I.   ÚS   66/98,   II.   ÚS   101/03, II. ÚS 104/04).

Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tú časť sťažnosti sťažovateľky, ktorou napádala porušenie svojho   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   postupom a „rozhodnutím“ okresného súdu pri rekonštrukcii súdneho spisu, ako aj základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako   celok,   rozhodovanie   o ďalších   procesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

Nad   rámec   dôvodov   ústavný   súd   považuje   za   potrebné   uviesť   (tak   ako   aj vo viacerých iných prípadoch), že stále platí známa zásada rímskeho práva, podľa ktorej bdelým patrí právo. V konkrétnych okolnostiach to znamená, že ak by bola sťažovateľka venovala väčšiu starostlivosť svojim záležitostiam v minulosti, nemusela nastať tak ťažko riešiteľná situácia, v akej sa v súčasnosti nachádza. Zároveň ústavný súd poznamenáva, že z okolností prípadu je zrejmé, že sťažovateľke nič nebránilo,   a podľa názoru ústavnému súdu a jemu známych informácií ani nebráni, podať relevantný návrh na zápis vlastníckych práv (nie žiadosť o opravu chyby, pozn.) k nehnuteľnostiam a týmto spôsobom žiadať, aby príslušná   správa   katastra   záznamom   zapísala   jej   vlastnícke   právo   k nehnuteľnostiam v rozsahu, v akom to je uvedené vo výroku rozsudku, ktorým disponuje.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2013