znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 272/2011-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Bc. J. S., L., zastúpeného advokátkou JUDr. A. Ch., B., pre namietané   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 102/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Bc. J. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. apríla 2011 doručená   sťažnosť   Ing.   Bc.   J.   S.,   L.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátkou JUDr. A. Ch., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a práva   na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 102/2009.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Voči mojej osobe prebieha trestné konania na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3 To 102/2009, pričom vo veci bola podaná obžaloba na Okresný súd Pezinok dňa 5. 6. 2003. Dňa 21. 6. 2005 Okresný súd Bratislava III. vyniesol rozsudok kde som bol uznaný vinným z trestného činu falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 140 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zák. v súbehu s pokusom trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 8 ods. 1 k § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. začo mi bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere päť a pol roka a pre jeho výkon som bol zaradený do prvej NVS.

Voči uvedenému rozsudku som podal 20. 9. 2005 odvolanie. Vec nebola doposiaľ právoplatne skončená.

Preto som sa obrátil so sťažnosťou na prieťahy na predsedníčku Krajského súdu v Bratislave a to sťažnosťou zo dňa 16. 12. 2009 a keďže mi predsedníčka Krajského súdu na list neodpovedala podal som novú sťažnosť dňa 2. 3. 2011, na ktorú som doposiaľ neobdržal odpoveď...

Od podania obžaloby uplynulo skoro 8 rokov. Od podania môjho odvolania uplynulo skoro 6 rokov...

a)   Nejedná   sa   o   zložitú   vec.   Súd   vo   veci   neuskutočňuje   úkony   priebežne,   aby odstránil konkrétne príčiny prípadnej zložitosti prípadu.

b) Svojim správaním som nespôsobil prieťahy v konaní. Na všetky výzvy súdu som reagoval v primeranej lehote. V mojom správaní nie je taká závažná skutočnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na moju ťarchu.

c) Postup súdu. Súd vo veci nekoná plynulo a dôsledne. Moje trestné stíhanie trvá vyše 10 rokov. Konanie súdu nesmerovalo k odstráneniu mojej právnej neistoty, sťažnosti voči prieťahom v konaní nepriniesli žiadnu nápravu.

Domnievam   sa,   že   dĺžka   môjho   trestného   stíhania   je   nezdôvodniteľná a neospravedlniteľná...

Vzhľadom k skutočnosti, že som osoba so zdravotnými problémami - mám zistené oslabenie kognitívnych funkcií v dôsledku ťažkej depresívnej reakcie s prítomnými znakmi organicity a preto takto dlho trvajúce konanie nepriaznivo vplýva na môj zdravotný stav a ho zhoršuje.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„1. Základné právo Ing. Bc. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   v konaní vedenom pod spis. zn. 3 To 102/2009 porušené bolo.

2.   Krajskému   súdu   v   Bratislave   sa   prikazuje   vo   veci   3   To   102/2009   konať   bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. Bc. J. S. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 22.000 € (slovom dvadsaťdva   tisíc   euro),   ktoré   je   Krajský   súd   Bratislave   povinný   mu   vyplatiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (v tomto prípade sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   o zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti možno   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu   tohto   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a to   buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jeho   prijatí   na   ďalšie   konanie (napr. I. ÚS 7/00, III. ÚS 100/01, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07).

Z tvrdení sťažovateľa vyplýva, že namieta zbytočné prieťahy, a tým porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského   (odvolacieho)   súdu   v trestnom   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3   To   102/2009, v rámci ktorého vystupuje v procesnom postavení obžalovaného.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (i práva podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru)   môže   vyplývať   aj z toho,   že   porušenie   tohto   základného   práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   uvažovať o zbytočných   prieťahoch   (napr.   IV.   ÚS   343/04, III. ÚS 59/05, III. ÚS 222/07).

Ústavný súd zistil, že trestná vec sťažovateľa bola prvýkrát predložená krajskému súdu 28. septembra 2007, kde bola vedená pod sp. zn. 3 To 97/2007. Dňa 26. októbra 2007 bol spis bez meritórneho rozhodnutia vrátený súdu prvého stupňa z dôvodu   procesného nedostatku   spočívajúceho   v tom,   že   jeden   zo   spoluobžalovaných   nemal   obhajcu,   hoci u neho boli splnené podmienky nutnej obhajoby.

Daná trestná vec bola opakovane predložená krajskému súdu 20. augusta 2009, kde bola vedená pod sp. zn. 3 To 102/2009.

Dňa 23. novembra 2009 krajský súd určil termín verejného zasadnutia o odvolaní na 26. január 2010, ale z dôvodu neprítomnosti sťažovateľa a obhajcov bolo verejné zasadnutie odročené na 13. apríl 2010. Ani tohto dňa sa verejné zasadnutie neuskutočnilo z dôvodu, že sťažovateľ pre pretrvávajúce psychické problémy požiadal o jeho odročenie. Ďalší termín bol   určený   na   18.   máj   2010,   ale   sťažovateľ   listom   z 13.   mája   2010   požiadal   o jeho odročenie zo zdravotných dôvodov. Krajský súd toho istého dňa odročil verejné zasadnutie na neurčito a z dôvodu vznesenej námietky zaujatosti proti sudcom krajského súdu predložil spis 20. mája 2010 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý uznesením sp. zn. 6 Ndt 8/2010 zo 14. júla 2010 rozhodol tak, že trestnú vec sťažovateľa krajskému súdu neodňal. Spis bol krajskému súdu vrátený 20. júla 2010.

Ďalší   termín   verejného   zasadnutia   bol   určený   na   11.   október   2010,   pričom   ešte 6. októbra 2010 sťažovateľ požiadal krajský súd, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti, a zároveň predložil lekárske potvrdenie, z ktorého vyplynulo odporúčanie vyšetriť jeho duševný stav. Na základe toho krajský súd uznesením zo 4. novembra 2010 pribral do konania dvoch znalcov z odvetvia psychiatrie, ktorí 8. marca 2011 vypracovali znalecký posudok so závermi o duševnom stave sťažovateľa. Dňa 23. marca 2011 krajský súd   určil   termín   verejného   zasadnutia   na   28.   apríl   2011,   na   ktorom   uznesením   sp.   zn. 3 To 102/2009 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Spis bol vrátený súdu prvého stupňa 26. mája 2011.

Vo vzťahu k vyčerpaniu právneho prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom   súde   ústavný   súd   zistil,   že   3.   marca   2011   bola   krajskému   súdu   doručená sťažnosť   sťažovateľa   podľa   §   62   a násl.   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), v ktorej namietal, že jeho sťažnosť zo 17. decembra 2009 nebola tamojším súdom vybavená zákonným spôsobom a že mu nie je známe „kto a ako neprípustne... nakladal“ s trestným spisom pôvodne vedeným na Okresnom súde Pezinok, v súčasnosti vedeným na Okresnom sude Bratislava III pod sp. zn. 1 T 56/2003. Podľa zistení ústavného súdu bola sťažnosť sťažovateľa z 3. marca 2011 vyhodnotená ako nedôvodná.

Vychádzajúc z uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že spis súdu prvého stupňa sp.   zn.   1   T   56/2003   sa   na   krajskom   súde   nachádzal   necelý   mesiac   v roku   2007 (od 28. septembra   2007   do   26.   októbra   2007)   a neskôr   1   rok   9   mesiacov   a 6   dní (od 20. augusta 2009 do 26. mája 2011). V priebehu tohto obdobia krajský súd päťkrát určil termín verejného zasadnutia, pričom až trikrát sa verejné zasadnutie nekonalo z dôvodu neprítomnosti   sťažovateľa   pre   jeho   zdravotné   problémy.   V tomto   období   krajský   súd zároveň predložil spis najvyššiemu súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti a z dôvodu potreby   vyšetrenia   duševného   stavu   sťažovateľa   pribral   do   konania   znalcov.   Napokon 28. apríla 2011 krajský súd zrušil prvostupňový rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prerokovanie a rozhodnutie.

Ústavný súd zastáva názor, že vybavovanie trestných vecí všeobecnými súdmi je potrebné vnímať citlivo, pretože ich výsledok môže významným spôsobom ovplyvniť ďalší spoločenský vývoj a status dotknutej osoby. Aj   napriek tomu je však ústavný súd toho názoru, že doterajšia dĺžka odvolacieho konania (takmer 1 mesiac + 1 rok, 9 mesiacov a 6 dní),   ktorá   bola   vo   výraznej   miere   determinovaná   správaním   sťažovateľa, s prihliadnutím na vykonané procesné úkony, ako aj skutočnosť, že krajský súd o odvolaní už rozhodol, vylučuje, aby sa dalo uvažovať o takom postupe krajského súdu, ktorý by znamenal porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu sa nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného   v tomto   článku   (napr.   II.   ÚS   57/01),   prípadne   návrhu   buď   nevyhovel (napr. I. ÚS   11/00),   alebo   ho   odmietol   ako zjavne   neopodstatnený   (napr.   I.   ÚS   57/01, III. ÚS 59/05, III. ÚS 82/07, III. ÚS 222/07, III. ÚS 273/07).

S prihliadnutím   na   svoju   doterajšiu   judikatúru,   ako   aj   na   skutočnosti   zistené v súvislosti   s   nastolenými   námietkami   sťažovateľa   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol už na svojom   predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25 ods.   2 zákona o ústavnom   súde   ako zjavne neopodstatnenú.

Nad rámec odôvodnenia ústavný súd uvádza, že vzhľadom na viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde) sa prípadnými prieťahmi v postupe súdu prvého stupňa nezaoberal, pretože postup tohto súdu sťažovateľ – zastúpený kvalifikovanou právnou zástupkyňou – nenamietal.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej nastolenými.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2011