znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 272/08-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., S., t. č. vo výkone väzby, zastúpeného advokátom JUDr.   Ľ.   Š.,   Š.,   pre   namietané   porušenie   jeho základného   práva   na   osobnú   slobodu zaručeného čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva na slobodu podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Nové   Mesto   nad   Váhom   č. k. 2 T 15/2008-367   z 26.   mája   2008   v spojení   s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 3 Tos 33/2008-400 zo 16. júna 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júla 2008 doručená sťažnosť M. K., S., t. č. vo výkone väzby (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom   JUDr. Ľ.   Š.,   Š.,   pre   namietané   porušenie   jeho základného   práva   na   osobnú slobodu   zaručeného   čl.   17   ods.   2   a 5   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na slobodu podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) č. k. 2 T 15/2008-367 z 26. mája 2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 Tos 33/2008-400 zo 16. júna 2008.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že:„Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, uznesením č. k. 2 T 15/2008-367 zo dňa 26. 5. 2008 rozhodol, že podľa § 79 ods. 3 Tr. por. č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov sa žiadosť obžalovaného M. K. o prepustenie z väzby zamieta.

Krajský súd v Trenčíne, rozhodujúc o sťažnosti proti vyššie uvedenému uzneseniu Okresného   súdu   v   Trenčíne,   uznesením   č.   k.   3   Tos   33/2008-400   zo   dňa   16.   6.   2008 rozhodol, že podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť obž. M. K. zamieta...

Okresný   súd   v   Novom   Meste   nad   Váhom,   rozhodol   o   žiadosti   sťažovateľa o prepustenie   z   väzby   na   slobodu   podanej   na   hlavnom   pojednávaní   dňa   26.   5.   2008 obhajcom sťažovateľa a túto podľa § 79 ods. 3 Tr. por. zamietol.

Proti predmetnému uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť v zákonnej lehote, ktorú KS v Trenčíne napadnutým uznesením č. k. 3 Tos 33/2008-400 zo dňa 16. 6. 2008 zamietol. V   predmetnej   trestnej   veci   bol   sťažovateľ   vzatý   do   väzby   uznesením   sudcu pre prípravné konanie OS Trenčín č. k. 0 Tp 81/2007-11 zo dňa 30. 6. 2007 s tým, že väzba sa u obv. začína dňa 29. 6. 2007 o 05,00 hod.

V   ďalšom   priebehu   prípravného   konania   nebol   Okresnou   prokuratúrou   Trenčín podaný návrh na predĺženie väzby sťažovateľa a zo strany súdu nedošlo k predĺženiu väzby sťažovateľa, nakoľko dňa 21. 9. 2007 podal prokurátor OP Trenčín obžalobu v predmetnej trestnej   veci   a   súd   pre   prípravné   konanie   do   toho   času   rozhodoval   iba   o   žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu, o návrhu na nahradenie väzby písomným sľubom obvineného a o návrhu na nahradenie väzby peňažnou zárukou, o ktorých rozhodol uznesením č. k. 0 Tp 103/2007-6 zo dňa 21. 9. 2007, tak, že žiadosť o prepustenie z väzby zamietol, ponúknutý písomný sľub ani peňažnú záruku neprijal a návrh na nahradenie väzby   písomným   sľubom   obvineného   a   peňažnou   zárukou   zamietol.   Proti   tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú KS v Trenčíne uznesením č. k. 6 Tpo 75/07-14 zo dňa 15. 10. 2007 zamietol.

Následne   OS   Nové   Mesto   nad   Váhom   dňa   5.   2.   2008   na   verejnom   zasadnutí pri predbežnom   prejednaní   obžaloby   uznesením   č.   k.   2   T/15/2008-282   rozhodol   tak, že zamietol žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu, neprijal písomný sľub obvineného a žiadosť o nahradenie väzby písomným sľubom zamietol a rovnako neprijal ponúknutú peňažnú záruku a zamietol žiadosť obvineného o nahradenie väzby peňažnou zárukou.   Zároveň   OS   rozhodol,   že   sťažovateľa   ponecháva   vo   väzbe   z   dôvodu   podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú KS v Trenčíne uznesením č. k. 3 Tos 13/2008-300 zo dňa 3. 3. 2008, ktorá bola obhajobe doručená dňa 4. 3. 2008, zamietol.

Následne OS Nové Mesto nad Váhom opätovne rozhodol o ďalšom trvaní väzby sťažovateľa   uznesením   č.   k.   2   T   15/2008-322   zo   dňa   7.   04.   2008.   Proti   predmetnému uzneseniu   podal   sťažovateľ   sťažnosť,   o   ktorej   rozhodol   KS   Trenčín   uznesením č. k. 3 Tos 26/2008-333 zo dňa 29. 4. 2008, ktoré bolo obhajcovi sťažovateľa doručené dňa 5. 5. 2008 tak, že sťažnosť zamietol...

Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ sudca pre prípravné konanie rozhodol o vzatí sťažovateľa do väzby uznesením OS Trenčín č. k. 0 Tp 81/2007-11 zo dňa 30. 6. 2007 s tým, že väzba sa u sťažovateľa začala dňa 29. 6. 2007 o 05,00 hod., uplynula sťažovateľovi šesťmesačná lehota väzby dňa 29. 12. 2007 o 05,00 hod. O ďalšom trvaní väzby rozhodol súd až po podaní obžaloby na verejnom zasadnutí pri predbežnom prejednaní obžaloby dňa 5. 2. 2008. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ bol v čase od 29. 12. 2007 od 05,00 hod. do dňa 5. 2. 2008 vo väzbe bez existujúceho súdneho rozhodnutia a teda jeho väzbu nie je možné   považovať   za   zákonnú.   Väzba   nemôže   byť   založená   iba   na   samotnom   podaní obžaloby bez rozhodnutia súdu (obdobne I ÚS 187/07).

Takúto   protiústavnosť   sťažovateľovej   väzby   v   dôsledku   absencie   jej   ústavne akceptovateľného   titulu   nemohol   súd   odstrániť   ani   neskorším   súdnym   rozhodnutím (II. ÚS 315/06),   č.   k.   2   T   15/2008-322   zo   dňa   7.   04.   2008   a   táto   nezákonnosť   väzby sťažovateľa naďalej trvá, keďže nieje možné zákonne predĺžiť nezákonnú väzbu.“

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol, že: „1. OS   v   Novom   Meste   nad   Váhom   svojím   rozhodnutím,   č.   k.   2   T   15/2008- 367   zo   dňa   26.   5.   2008   v   spojení   s   rozhodnutím   Krajského   súdu   v   Trenčíne, č. k. 3 Tos 33/2008-400   zo   dňa   16.   6.   2008,   porušili   základné   právo   M.   K.   na   osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy SR a právo na slobodu zaručené v čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Uznesenie   OS   v   Novom   Meste   nad   Váhom   č.   k.   2   T   15/2008-367   zo   dňa 26.   5.   2008,   ako   aj   uznesenie   Krajského   súdu   v   Trenčíne,   č.   k.   3   Tos   33/2008- 400   zo   dňa   16.   6.   2008   sa   zrušuje   a   vec   vracia   OS   Nové   Mesto   nad   Váhom na ďalšie konanie.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 17 ods. 2 prvej vety ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.

Sťažovateľ   namieta   porušenie   označených   práv   uznesením   okresného   súdu č. k. 2 T 15/2008-367 z 26. mája 2008.

V tejto časti ústavný súd zistil nedostatok svojej právomoci v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy. Z tohto článku vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam   a slobodám   sa   uplatňuje   na   princípe   subsidiarity,   podľa   ktorého   ústavný   súd poskytuje uvedenú ochranu iba vtedy, ak ju neposkytujú všeobecné súdy.

V danom prípade proti rozhodnutiu okresného súdu bol prípustný riadny opravný prostriedok podaný krajskému súdu.

Sťažovateľ túto možnosť ochrany svojich práv a slobôd nevyužil, a preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

Ďalej ústavný súd preskúmal opodstatnenosť časti sťažnosti namietajúcej porušenie označených práv sťažovateľa uznesením krajského súdu č. k. 3 Tos 33/2008-400 zo 16. júna 2008.

Krajský súd v predmetom rozhodnutí okrem iného uviedol:„Pokiaľ sa týka namietanej skutočnosti obžalovaným, že je držaný vo väzbe bez existujúceho súdneho rozhodnutia (s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci I. ÚS 187/07), tu je potrebné uviesť, že krajský súd posúdil rozdielnosť právnych názorov súdov a strán, teda i obžalovaného na prejednávanie veci a postup súdu, pokiaľ ide o právne otázky, teda i riešenie dôvodnosti trvania väzby a zotrval na závere, že v posudzovanej veci bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 76 ods. 5 Tr. por., z ktorého vyplýva, že súdu plynie lehota väzby od podania obžaloby alebo návrhu na dohodu o vine a treste. Vo veci bola podaná obžaloba na súd 21. 9. 2007 a dňa 21. 9. 2007 bolo Okresným súdom Trenčín, sp. zn. 0TP/103/2007 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, zo dňa 15. 10. 2007, sp. zn. 6Tpo/75/2007 právoplatne rozhodnuté o väzbe obžalovaného a spolu s ďalšími   rozhodnutiami   bola   zaistená   kontinuita   rozhodovania   o   ďalšom   trvaní   väzby v štádiu súdneho konania. Preto rozdielnosť právnych názorov okresného súdu s názorom Ústavného   súdu   vysloveného   v   jeho náleze   v   iných   veciach,   nemôže   byť   v   konkrétnom prípade   aplikované   a   z   rovnakých   dôvodov nemôže   viesť   k   záveru,   že   nebolo   splnené kritérium zákonnosti väzby. Napadnuté uznesenie je vecne správne a v uvedenom smere aj náležité   odôvodnené.   Námietky   obžalovaného nepovažoval   preto   krajský   súd za opodstatnené a neakceptoval ich.“

Takéto zdôvodnenie je súladné s označenými článkami ústavy a dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľ namieta.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu   možnosť   porušenia   označeného   práva   alebo   slobody,   reálnosť   ktorej   by   mal preskúmať po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, I. ÚS 56/03).

Ústavný   súd   preto   v tejto   časti   posúdil   sťažnosť   ako   zjavne   neopodstatnenú a odmietol ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2008