znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 272/03

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 10.   decembra 2003   predbežne   prerokoval   sťažnosť S. R., D. S. t. č. v Ústave na výkon väzby N., zastúpeného   advokátom   JUDr.   S.   Ch.,   B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   práva   na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Ntv-II 86/03 zo 6. augusta 2003 a nerozhodnutím Krajského súdu v Trnave o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 24. júla 2002, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť S. R.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. októbra 2003 doručená sťažnosť S. R., D. S., t. č. v Ústave na výkon väzby N. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného   advokátom   JUDr.   S.   Ch.,   B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   práva   na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   sp.   zn.   Ntv-II   86/03   zo   6.   augusta   2003 a nerozhodnutím   Krajského   súdu   v Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   o jeho   žiadosti o prepustenie z väzby z 24. júla 2002. Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu sťažnosť doplnil podaniami doručenými ústavnému súdu 18. a 24. novembra 2003.

Porušenie   svojich   práv   vidí   sťažovateľ   v nasledovnom,   ním   opísanom   a z príloh sťažnosti vyplývajúcom skutkovom stave.

Trestné stíhanie sťažovateľa začalo 10. augusta 2000, keď voči nemu vyšetrovateľ Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Trnave uznesením č. k. KÚV-15/01-TT-99 podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol obvinenie za účastníctvo k trestnému činu vraždy podľa § 10 ods. 1 písm. a)   a § 219 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a iné. Neskôr bol trestne stíhaný aj za ďalšie trestné činy.

Sťažovateľ   bol   vzatý   do   väzby   uznesením Okresného súdu v Trnave sp. zn. Tpr 90/00 z 11. augusta 2000 z dôvodov podľa § 67 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 Trestného poriadku. Najvyšší súd jeho väzbu predĺžil nad dva roky uznesením sp. zn. Ntv-I 7/02 z 13. mája 2002 do 30. septembra 2002, uznesením sp. zn. Ntv – II 98/2002 z 24. septembra 2002 do 10. augusta 2003 a uznesením sp. zn. Ntv–II 86/03   zo   6. augusta 2003 do 10. februára 2004. Sťažovateľova sťažnosť smeruje proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. Ntv–II   86/03   zo   6.   augusta   2003.   Sťažovateľ   tvrdí,   že   odôvodnenie   tohto   rozhodnutia spočívajúce   v obťažnosti   veci   a potrebe   dokazovania   je   nesprávne,   lebo   súd   je   nečinný alebo koná zdĺhavo. Za dôvod svojej väzby pokladá aj medializáciu prípadu.

Sťažovateľ   podal   24.   júla   2002   pri   oboznamovaní   sa   s výsledkami   vyšetrovania žiadosť   o   prepustenie   z   väzby,   ktorej   Krajská   prokuratúra   v   Trnave nevyhovela (č. k. 2 Kv 94/00-896), a preto ju 11. septembra 202 postúpila krajskému súdu. Sťažovateľ tvrdí, že krajský súd o tejto jeho žiadosti o prepustenie z väzby nerozhodol.

Na   sťažovateľa   bola   11.   septembra   2002   krajskému   súdu   podaná   obžaloba   za účastníctvo   na   trestnom čine vraždy podľa § 10 ods. 1 písm. c) a § 219 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Trestného zákona, za spolupáchateľstvo trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 9 ods. 2 a § 185 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, za spolupáchateľstvo trestného činu   vraždy   podľa   §   9   ods.   2   a   §   219   ods.   1   a ods.   2   písm.   a)   Trestného   zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a za trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. a) a b) a ods. 4 písm. b) Trestného zákona.  

Porušenie svojich práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vidí sťažovateľ v nesprávnosti uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. Ntv–II 86/03 zo 6. augusta 2003, ktorým bola predĺžená jeho väzba, a v nerozhodnutí krajského súdu o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 24. júla 2002.

Sťažovateľ   teda   namieta   porušenie   svojich   práv   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru rozhodnutím a nečinnosťou vo veci jeho väzby.

Sťažovateľ žiada,   aby ústavný súd zrušil uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. Ntv – II 86/03 zo 6. augusta 2003, aby prikázal krajskému súdu rozhodnúť o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 24. júla 2002, aby bol prepustený z väzby a aby mu bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie 500 000 Sk.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Skúmal pritom, či má na prerokovanie sťažnosti právomoc, či má sťažnosť všeobecné a osobitné náležitosti podľa § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde a či nie je zjavne neopodstatnená.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu „Jedným z dôvodov odmietnutia podnetu je   jeho   zjavná   neopodstatnenosť,   ktorú   možno   vysloviť   v prípade,   ak   Ústavný   súd   SR nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal pisateľ podnetu“ (I. ÚS 24/98). Tento právny názor sa plne vzťahuje aj na sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom. Môže teda   konať   len   o porušení   tých   práv,   ktoré   namieta   sťažovateľ   tým   konaním   orgánov verejnej moci, v ktorom vidí sťažovateľ porušenie svojich práv. To platí zvlášť v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený ním zvoleným advokátom.

Čl. 6 ods. 1 dohovoru zakotvujúci právo na spravodlivý proces sa nevzťahuje na konanie   o väzbe,   pre   ktoré   platí   špeciálna   pokiaľ   ide   o záruky   poskytnuté   osobe nachádzajúcej sa vo väzbe, v zásade prísnejšia právna úprava obsiahnutá v čl. 5 dohovoru zakotvujúcom právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.

Ústavný súd rešpektuje prax Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej osobnú slobodu chráni v zásade čl. 5 dohovoru (napr. rozsudok De Wilde et al v. Belgicko z 18. júna 1971, AČ. 12, § 65, § 67, § 71, § 72, § 73, § 75, § 76, § 77 etc).

Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozhodnutím o predĺžení jeho väzby a nerozhodnutím o jeho žiadosti o prepustenie z väzby, teda namieta porušenie svojich práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru takým konaním (nekonaním) orgánov verejnej moci, na ktoré sa tento článok nevzťahuje. Ním namietaným skutkovým stavom teda nemohlo dôjsť k zásahu do jeho práv, ktorých porušenie namietal. Preto je sťažnosť zjavne neopodstatnená.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2003