znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 271/2016-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného obchodnou spoločnosťou AK IVANOVA s. r. o., Plynárenská 1, Bratislava,v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Lenka Ivanová, pre namietané porušeniečl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudskýchpráva základnýchslobôdrozsudkomKrajskéhosúduv Trnavesp. zn. 25 Co 85/2015 z 25. novembra 2015 a rozsudkom Okresného súdu Piešťanysp. zn. 5 C 214/2013 z 2. októbra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. marca 2016doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušeniečl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkomKrajského súdu v Trnave sp. zn. 25 Co 85/2015 z 25. novembra 2015 a rozsudkomOkresného súdu Piešťany sp. zn. 5 C 214/2013 z 2. októbra 2014 (ďalej len „napadnutérozsudky“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konaniana strane žalobcu v spore o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnymúradným postupom exekučného súdu a súdneho exekútora. Prvostupňový súd žalobusťažovateľa v celom rozsahu zamietol. Voči rozhodnutiu sa sťažovateľ odvolal, pretože sanestotožnil s posúdením otázky premlčania v rozhodovanej veci. Odvolací súdprvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Sťažovateľ vidí namietané porušenie v sťažnosti označených práv v tom, že«Okresný súd Piešťany ako aj Krajský súd v Trnave nesprávne vyhodnotili začiatok, spočívanie a koniec plynutia premlčacej lehoty na podanie návrhu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy voči štátu v priamej nadväznosti na uznesenie Okresného súdu Piešťany sp. zn. 10C/87/2012 zo dňa 07.02.2013, ktorým súd rozhodol o zastavení konania o prvotnom nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pri absencii poučenia na negatívny následok zastavenia konania. Ako som už uvádzal vyššie, Okresný súd Piešťany č. k. 10C/87/2012 nesprávne vyhodnotil procesnú podmienku potreby podania žiadosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy príslušným orgánom. Slovné spojenie „je potrebné“ nie je vhodné vykladať reštriktívne, ale extenzívne. Nie je správne považovať nepodanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku príslušným orgánom za nevyhnutnú podmienku podania návrhu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, navyše ak sa jedná o nedostatok, ktorý je odstrániteľný. Mám za to, že sa jedná o podmienku, ktorá v žiadnom prípade neznamená nevyhnutnú povinnosť účastníka splniť ju v momente keď je návrh na náhradu škody a nemajetkovej ujmy na súde uplatnený, ale len jej vhodnosť, resp. účelnosť. Podľa môjho názoru v právnom štáte ani nie je možné tak závažné konanie zastaviť bez toho, aby súd účastníka konania o tejto skutočnosti poučil. Zastávam názor, že pokiaľ súd trvá na skutočnosti, že konanie bolo potrebné pre údajnú nečinnosť z mojej strany zastaviť, bol povinný účastníka konania o takomto následku poučiť, a to priamo vo výzve, ktorou sa domáhal doručenia kópie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy u príslušného orgánu. Aj z uvedeného dôvodu je potrebné zohľadniť a odpočítať čas trvania spočívania premlčacej lehoty, a to od momentu podania návrhu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, t.j. odo dňa 01.06.2012 až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania, t.j. do 12.03.2013.».

Na základe uvedeného sťažovateľ v petite žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil,že napadnutými rozsudkami bol porušený čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1dohovoru, aby napadnuté rozsudky zrušil, vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšiekonanie a aby sťažovateľovi priznal primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trovprávneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť z 3. marca 2016 bola ústavnému súdu podaná v mene sťažovateľaobchodnou spoločnosťou AK IVANOVA s. r. o., za ktorú je podpísaná JUDr. LenkaIvanová, advokátka a konateľka spoločnosti.

AK IVANOVA s. r. o.zastupujesťažovateľanazákladesubstitučnéhosplnomocnenia. Substitučné splnomocnenie jej bolo udelené JUDr. Danielom Grigeľom2. marca 2016 (na základe splnomocnenia na zastupovanie sťažovateľa z 1. februára 2016).

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musípripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčnýmprávnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, žesa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne poukazuje na to, žezmyslom a účelom substitučného (náhradného splnomocnenia) nemôže byť (z povahy veci)úplné nahradenie originárneho splnomocnenia. Podľa názoru ústavného súdu preto náležitenezdôvodnené a/alebo neobmedzené substitučné (náhradné) splnomocnenie, ktoré vo svojejpodstate nahrádza originálne splnomocnenie, je v konaní pred ústavným súdom vylúčené.Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci ďalej uvádza, že „oprávnenosť“ substituentavypracovať návrh a podpísať ho v mene sťažovateľa, ktorý ho na to výslovnenesplnomocnil, nemožno ústavne konformným spôsobom oprieť ani o substitučnú doložkuobsiahnutú v pôvodnom splnomocnení sťažovateľa pre advokáta (m. m. I. ÚS 339/2012,II. ÚS 474/2015).

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákonač. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskoršíchpredpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániťa presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súdnahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkonyboli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšiekonanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetkyzákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom(napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).

V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že takýto nedostatok návrhu (sťažnosti) nieje povinný odstraňovať z úradnej povinnosti, ak sťažovateľ disponuje kvalifikovanýmprávnym zastúpením – advokátom. Uvedený záver vyplýva zo stabilnej rozhodovacejčinnosti ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, IV. ÚS 322/2010,IV. ÚS 399/2010, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 267/2010, II. ÚS 309/2010).

Ústavný súd z uvedených dôvodov konštatuje, že sťažnosť nie je objektívnespôsobilá vyvolať začatie konania, pretože nespĺňa náležitosti predpísané zákonomo ústavnom súde, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnomprerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. mája 2016