znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 271/2012-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. V., P., zastúpeného spoločnosťou I., s. r. o., K., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl.   14   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   a   práva   podľa   čl.   1 Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 86/2011 a 6 Co 2/2011 z 20. decembra 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. V.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. apríla 2012 doručená   sťažnosť   Ing.   J.   V.,   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   spoločnosťou I., s. r. o., K., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa   čl. 1 Dodatkového protokolu   k Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Cdo 86/2011 a 6 Co 2/2011 z 20. decembra 2011.

Z   podania   a   jeho   príloh   vyplynulo,   že   proti   sťažovateľovi   sa   žalobca   žalobou podanou Okresnému súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) domáhal ochrany osobnosti v nadväznosti na sťažovateľove vyjadrenia v televíznej relácii. Okresný súd žalobu zamietol a   žalobcu zaviazal nahradiť sťažovateľovi trovy   konania vo výške 874,21   €.   V konaní o odvolaní Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 6 Co 64/2010 z 27. januára 2011 potvrdil vo veci samej rozsudok súdu prvého stupňa, avšak zmenil výrok o trovách konania tak, že žalobcu zaviazal zaplatiť sťažovateľovi iba 30 % trov konania a podobne zaviazal žalobcu zaplatiť iba 30 % trov odvolacieho konania. Proti výrokom rozhodnutia   o   trovách   konania   sa   sťažovateľ   bránil   podaním   odvolania   a   dovolania na najvyšší   súd.   Najvyšší   súd   uznesením   sp.   zn.   6   Cdo   86/2011   a 6   Co   2/2011 z 20. decembra 2011 rozhodol tak, že dovolanie sťažovateľa odmietol a konanie o odvolaní zastavil. Sťažovateľ je presvedčený, že mu patrila náhrada trov v plnej výške a vec bola nesprávne   právne   posúdená.   Krajský   súd   podľa   neho   nesprávne   aplikoval   §   150 Občianskeho   súdneho   poriadku,   konal   ultra   petitum,   opieral   sa   o   nezákonné   skutkové zistenia   a prijal   nepreskúmateľné   rozhodnutie   o   trovách   konania.   Sťažovateľ   vyjadruje nespokojnosť aj s odmietnutím jeho dovolania a tvrdí, že pre jeho dovolanie boli dané podmienky prípustnosti.

V petite   sťažnosti   sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   vo   veci   rozhodol   týmto nálezom:

„1. Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom a uznesením zo dňa 20. decembra 2011, sp. zn. 6 Cdo 86/2011 a sp. zn. 6 Cdo 2/2011 porušil základné právo Ing. J. V. na súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   právo   účastníka na rovnosť v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, právo na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na ochranu majetku   podľa   článku   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd a podľa článku 20 Ústavy Slovenskej republiky, zákaz diskriminácie podľa článku 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa článku 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Uznesenie   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   zo   dňa   20.   decembra   2011, sp. zn. 6 Cdo 86/2011 a sp. zn. 6 Co 2/2011 sa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Ing. J. V. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 323,49 €, ktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný zaplatiť na účet jej právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 20 ods.   3   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma   pritom   tak   všeobecné,   ako   aj   osobitné   náležitosti   návrhu   (sťažnosti)   podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd po predbežnom preskúmaní sťažnosti konštatuje, že táto nespĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že splnomocnenie na právne zastupovanie doloží dodatočne, čo však do doby rozhodovania o jeho sťažnosti neurobil. Zo sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľa by mala zastupovať spoločnosť s ručením obmedzením, ktorá poskytuje právne služby v zmysle § 12 ods. 1 písm. e) zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) prostredníctvom konateľa spoločnosti. Zákon o advokácii umožňuje rôzne a pritom rovnocenné formy výkonu advokácie, teda aj zastupovanie advokátom ako konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 12 ods. 1 písm. e) v spojení s § 15 zákona o advokácii. V zmysle ustanovenia § 15 ods. 2 citovaného zákona advokáti   vykonávajú advokáciu   ako konatelia spoločnosti   s ručením obmedzeným   buď   v   mene   spoločnosti   a   na   jej   účet,   alebo   prípadoch   vymedzených osobitnými predpismi ju vykonávajú vo vlastnom mene a na účet spoločnosti. Z ustanovení § 12 a § 15 citovaného zákona je zrejmé, že subjektom poskytujúcim právne služby je vždy advokát,   ktorý   ich   poskytuje   samostatne   alebo   prostredníctvom   subjektu   vymedzeného v ustanovení § 12 ods. 1 písm. b) až e). Ústavný súd konštatuje, že z podanej sťažnosti nie je identifikovateľné, ktorý advokát koná v mene spoločnosti pri právnom zastupovaní sťažovateľa.

Povinnosti advokáta vyplývajúce zo zákona o advokácii vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval   úkony   právnej   služby,   ktoré   je   advokát   povinný   vykonávať   tak,   aby   boli objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie   konania,   ale   aj   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom   ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými začína konanie pred ústavným súdom (II. ÚS 117/05, III.   ÚS   236/07, III. ÚS 334/09).   Nedostatok,   resp. nesplnenie zákonom predpísaných   náležitostí   návrhu   účastníka   konania   je   v zmysle   konštantnej   judikatúry ústavného súdu dôvodom odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 210/09, III. ÚS 32/2011).

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   podľa   §   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2012