znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 271/2010-31

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   19.   októbra   2010 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika o prijatej sťažnosti P. Š., K., zastúpenej advokátom JUDr. R. G., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 61/2008 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo P. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 61/2008   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Žilina p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 1 T 61/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. P. Š. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur),   ktoré   j e   Okresný   súd   Žilina p o v i n n ý   vyplatiť   jej   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   uhradiť   trovy právneho zastúpenia P. Š. v sume 303,30 € (slovom tristotri eur a tridsať centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. R. G., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Žilina j e   p o v i n n ý uhradiť štátu trovy konania v sume 303,30 € (slovom   tristotri   eur   a   tridsať   centov)   na   účet   Kancelárie   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky   č.   7000060515/8180   vedený   v   Štátnej   pokladnici   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. III. ÚS 271/2010-20 z 25. augusta 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť P. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej len   „dohovor“)   postupom   Okresného súdu   Žilina (ďalej   len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 61/2008.

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k   priebehu   konania podaním sp. zn. 1 SprS 172/2010 z 23. septembra 2010. Vo vyjadrení okresného súdu sa okrem iného uvádza:

«Na okresnom súde Žilina je vedená trestná vec proti obvinenému M. B., nar... v Ž. pre trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák. Poškodenou stranou v tejto trestnej veci je aj P. Š., ktorá si uplatnila škodu vo výške 250 000,- Sk (8298.48 EUR).

Skutková a právna zložitosť trestnej veci Trestná vec nie je skutkovo ani právne zložitá. Úkony súdu po podaní obžaloby na Okresný súd Žilina

-doručenie obžaloby Okresnej prokuratúry Žilina dňa 26. 5. 2008,

--expedovanie trestného rozkazu a výziev podľa § 240 Tr. por. procesným stranám dňa 23. 6. 2008,

-doručenie   odporu   obvineným   M.   B.   proti   vydanému   trestnému   rozkazu   na Okresný súd Žilina dňa 27. 6. 2008, s návrhom na vykonanie dôkazov na hlavnom pojednávaní,

-od 3. 11. 2008 sa stal zákonným sudcom JUDr. M. Š., na základe dodatku k rozvrhu práce Okresného súdu Žilina,

-oznámenie adresované poškodenej P. Š., že došlo k zmene v osobe zákonného sudcu listom zo dňa 5. 2. 2009 - vo veci bol určený ako zákonný sudca JUDr. M. Š.,

-oznámenie zaujatosti podľa § 32 ods. 1 Tr. por. „per analógiám“ zo strany sudcu JUDr. M. Š. zo dňa 1. 6. 2009,

-rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 15. 7. 2010 o vylúčení zákonného sudcu JUDr. M. Š. z vykonávania úkonov v predmetnej trestnej veci,

-opatrením predsedu súdu zo dňa 27. 7. 2009 bola trestná vec obv. M. B. vrátená pôvodnému zákonnému sudcovi JUDr. B. L.,

-oznámenie zaujatosti sudcu JUDr. B. L. zo dňa 8. 10. 2009, vrátenie trestného spisu s prípisom Krajského súdu v Žiline zo dňa 6. 11. 2009,

-upozornenie sudcu JUDr. B. L. podľa § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov, zo dňa 7. 1.2010,

-oznámenia a námietka sudcu B. L. podľa zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov, zo dňa 15. 3. 2010,

-pridelenie trestnej veci novej zákonnej sudkyni Mgr. A. M. dňa 26. 5. 2010,

-pridelenie trestnej veci zákonnému sudcovi JUDr. B. L. dňa 22. 6. 2010. Podľa   môjho   názoru   sťažovateľka   nespôsobila   prieťahy   v   konaní.   Tieto   sú   skôr zapríčinené tým, že trestné oddelenie Okresného súdu v Žiline je dlhodobo nedostatočne personále obsadené, pričom predmetný sudca JUDr. B. L., práve v období rokov 2008

-2010 musel prednostne rozhodovať a konať vo veciach, v ktorých boli podané obžaloby pre obzvlášť závažné zločiny, pričom páchatelia týchto trestných činov boli stíhaní väzobné, jedná sa tzv. bývalú prvohlavovaú agendu krajských súdov. Poslednú vec takto veľkého rozsahu rozhodol rozsudkom predmetný sudca v mesiaci august 2010. Dávam do pozornosti aj dlhodobú PN zákonného sudcu z vážnych zdravotných dôvodov od 13. 4. 2010 do 18. 6. 2010. Z   vyjadrenia   zákonného   sudcu   som   zistil,   že   termín   hlavného   pojednávania   je nariadený na deň 20. 12. 2010 a 22. 12. 2010.

Som toho názoru, že zákonný sudca aj pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol predmetnú vec prejednať v kratšom čase.»

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich stanoviskami,   ako   aj   listinnými   dôkazmi   dospel   k   názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenie svojho základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote, ktoré je obdobné ako základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98), pričom k naplneniu práva na súdnu ochranu v rozhodovaní o veci samej dochádza zásadne až právoplatným   rozhodnutím   súdu   (I.   ÚS   44/99,   IV.   ÚS   68/02)   alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 86/08).

Pri posudzovaní, či vo veci došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú povaha konania, teda právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka konania a spôsob, akým súd vo veci postupoval. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Čo sa týka kritéria zložitosť veci, ústavný súd po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov a najmä s obsahom vyžiadaného spisu okresného súdu konštatuje, že vec ani zo skutkového, ani z právneho hľadiska nevykazuje črty mimoriadnej zložitosti. Na zložitosť veci napokon nepoukázal ani okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že od 26. mája 2008 (bola podaná obžaloba na obvineného) sa vedie na okresnom súde trestné konanie, v ktorom sťažovateľka vystupuje ako   poškodená.   Keďže   okresný   súd   vo   veci   nekonal,   sťažovateľka   sa   obrátila   na Ministerstvo   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   so   sťažnosťami   na   zbytočné   prieťahy v marci 2009,   ako aj na okresný   súd,   z ktorého jej   bola doručená odpoveď,   že termín hlavného pojednávania bude určený na apríl 2009. Do dnešného dňa okresný súd termín hlavného pojednávania neurčil a vo veci nekonal ani nerozhodol.

Pri   hodnotení   povahy   preskúmavanej   veci   ústavný   súd   vychádzal   zo   všeobecnej zásady uznávanej aj v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), podľa ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citlivého zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného konania spravidla   spojený,   musí   posudzovať   prísnejšie   (napr.   rozsudok   ESĽP   vo   veci   Bagetta v. Taliansko z 25. júna 1987). Táto zásada sa týka aj poškodenej strany (obdobne napr. IV. ÚS 13/08).

2.   Pri   hodnotení   ďalšieho   kritéria   –   správania   sťažovateľky   v   preskúmavanom trestnom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v týchto konaniach   k   zbytočným   prieťahom.   Ani   okresný   súd   neuviedol   vo   svojom   vyjadrení k sťažnosti, že by sťažovateľka spôsobila prieťahy v tomto konaní.

3. Ďalším kritériom, podľa   ktorého ústavný súd hodnotil, či   v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   konanie   v   posudzovanej   veci   po   doručení   obžaloby z Okresnej prokuratúry Žilina (26. mája 2008) až do prijatia sťažnosti ústavným súdom (25. august 2010) trvalo 27 mesiacov.

Počas tejto doby okresný súd okrem vydania trestného rozkazu riešil iba oznámenia zákonných   sudcov,   ktorí   namietali svoju   zaujatosť v   tejto   veci,   ale dosiaľ   okresný   súd v tomto   konaní   neurobil   nič   pre   odstránenie   stavu   právnej   neistoty   sťažovateľky   ako poškodenej. Podľa názoru ústavného súdu bolo povinnosťou okresného súdu pristupovať v tejto veci so zvýšenou starostlivosťou.

Aj   z   vyjadrenia   okresného   súdu   vyplýva,   že   okresný   súd   v   trestnej   veci   dosiaľ nekonal pre personálne problémy na trestnom úseku.

Obranu okresného súdu spočívajúcu v častých zmenách a zaťaženosti zákonných sudcov   (ako   dôvodov,   ktoré   by   mali   byť   objektívnou   príčinou   spôsobujúcou   prieťahy v konaní)   však   ústavný   neakceptoval.   Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr. III. ÚS 147/02, I. ÚS 100/02) nadmerné množstvo vecí (i personálne problémy), v ktorých štát   musí   zabezpečiť   konanie,   nemôžu   byť   dôvodom   na   zmarenie   uplatnenia   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a   v   konečnom   dôsledku   nezbavujú   štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Ústavný   súd   s   poukazom   na   uvedené   hodnotiac   doterajší   priebeh   napadnutého konania dospel k záveru, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 1 T 61/2008 bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   na prejednanie   jej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru, prikázal okresnému súdu v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde, aby v označenej trestnej veci konal bez zbytočných prieťahov aj napriek tomu, že sťažovateľka o to v sťažnosti výslovne nežiadala.

III.

Sťažovateľka   tiež   žiadala,   aby   jej   ústavný   súd   priznal   finančné   zadosťučinenie v sume 3 000 €, poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku konania okresného súdu, v dôsledku čoho je v stave právnej neistoty. Táto neistota „jej spôsobuje nadmerné stresy, nepriaznivo vplýva na jej psychické rozpoloženie a tým aj celkove na jej zdravotný stav. Sťažovateľka   je   čiastočne   invalidná   dôchodkyňa   starajúca   sa   o   ťažko   zdravotne postihnutého manžela.“

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu. Keďže právna neistota sťažovateľky nebola okresným súdom odstránená ani po viac ako 2 rokoch od začatia trestného konania, zohľadňujúc pritom povahu veci (výšku požadovanej náhrady škody) ústavný súd najmä s ohľadom na nečinnosť okresného súdu považoval za potrebné priznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj o   úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli   v   dôsledku   právneho   zastúpenia.   Sťažovateľka   si   v   sťažnosti   uplatnila   trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 303,30 €.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde sa na konanie pred ústavným súdom použijú primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania,   ktoré   platil,   pokiaľ   u   nich   nie   sú   predpoklady   na   oslobodenie   od   súdnych poplatkov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že uplatnená náhrada trov konania   (za   dva   úkony   právnej   služby   a   režijný   paušál)   je   vypočítaná   podľa   vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a keďže nie je v rozpore   s   touto   vyhláškou,   uložil   Kancelárii   ústavného   súdu   uhradiť   ustanovenému právnemu   zástupcovi   trovy   právneho   zastúpenia   v   sume   303,30   €.   Zároveň   uložil okresnému   súdu   povinnosť   uhradiť   štátu   trovy   právneho   zastúpenia   na   účet   Kancelárie ústavného súdu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. októbra 2010