SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 270/2022-20
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku a sudcov Roberta Šorla (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky LAMA SK s. r. o., Tomášikova 30, Bratislava, IČO 36 651 311, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Perhács s. r. o., Jelenec 353, proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 43PExre/5/2019-364 z 3. februára 2022 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 14. apríla 2022 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru uznesením všeobecného súdu v konaní o overení pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri partnerov verejného sektora (ďalej len „register“), ktoré navrhuje zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Okrem toho sťažovateľka žiada finančné zadosťučinenie 10 000 eur.
II.
2. Sťažovateľka bola podľa zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o registri partnerov“) zapísaná v registri od 12. júla 2018 do dobrovoľnému výmazu 2. júna 2020. Sťažovateľka bola opätovne zapísaná do registra 22. decembra 2020 a ako jej konečný užívateľ výhod bol zapísaný jej jediný spoločník.
3. Na podnet okresný súd 31. júla 2019 začal konanie o overenie pravdivosti a úplnosti údajov o tomto konečnom užívateľovi výhod. Okresný súd zistil, že dispozičné oprávnenia k bankovému účtu sťažovateľky mali po dlhú dobu okrem konateľa sťažovateľky aj (ďalej len „tretia osoba“) a jeho družka, pričom sťažovateľka s touto treťou osobou mala uzavretú nájomnú zmluvu za mesačné nájomné 1 000 eur. Okrem toho bola sťažovateľka prepojená na obchodnú spoločnosť brata tretej osoby tým, že rovnaká osoba obom spoločnostiam registrovala internetovú doménu, ďalej tým, že sťažovateľka a táto obchodná spoločnosť užívali rovnakú nehnuteľnosť, a napokon tým, že podnikali v rovnakej oblasti. Sťažovateľka bola prepojená aj na ďalšiu obchodnú spoločnosť tým, že v tejto spoločnosti boli konateľmi tretia osoba, jediný spoločník sťažovateľky a spoločník advokátskej kancelárie jediného spoločníka sťažovateľky. Viaceré osoby pôsobiace v advokátskej kancelárii jediného spoločníka sťažovateľky pôsobili v obchodných spoločnostiach poskytujúcich súkromné bezpečnostné služby. Družka tretej osoby je u sťažovateľky zamestnaná ako finančná manažérka a tiež nadobudla účasť v spoločnosti ovládanej sťažovateľkou. Jediný spoločník sťažovateľky si od roku 2015 nevyplácal zisk, ktorý ku koncu roka 2020 predstavoval viac ako dva milióny eur a až po začatí konania na okresnom súde si dal vyplatiť zisk približne 270 000 eur, pričom v predchádzajúcom období poberal náhradu za výkon funkcie konateľa najprv 1 200 eur a neskôr 2 400 eur mesačne. V inom trestnom konaní bol vypočutý svedok, ktorý sa vyjadril o sťažovateľke ako o spoločnosti, ktorá patrí tretej osobe.
4. Podľa okresného súdu tieto skutočnosti vo vzájomných súvislostiach vedú k dôvodným pochybnostiam o pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísanom v registri, teda že osobou stojacou v pozadí sťažovateľky je tretia osoba. Okresný súd vychádzal z toho, že pochybnosť o pravdivosti a úplnosti údajov zapísaných o konečnom užívateľovi výhod musí byť dôvodná a rozumná, a ak aj napriek vykonanému dokazovaniu ostanú o správnosti a úplnosti zapísaných údajov pochybnosti, treba ich vyhodnotiť v neprospech partnera verejného sektora. Podľa okresného súdu konateľ a jediný spoločník sťažovateľky dostatočne presvedčivo nevyvrátil pochybnosti o tom, že nielen on sám fakticky ovláda sťažovateľku a neexistuje žiadna ďalšia osoba, ktorá sa podieľa na jej riadení a hospodárskom prospechu. Preto podľa § 12 ods. 7 zákona o registri partnerov rozhodol o výmaze sťažovateľky z registra, keďže sťažovateľka neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa správnosti a úplnosti zapísaných údajov a hodnoverne nevysvetlila zistené pochybnosti.
5. O výmaze z registra okresný súd rozhodol napriek tomu, že v priebehu konania došlo k dobrovoľnému výmazu sťažovateľky z registra a následne k jej druhému zápisu. Pritom vychádzal z § 12 ods. 8 zákona o registri partnerov, podľa ktorého ak v priebehu konania dôjde k výmazu partnera verejného sektora, registrujúci orgán toto konanie dokončí.
III.
6. Sťažovateľka namieta, že okresný súd vychádzal výlučne z tvrdení oznamovateľa a z medializovaných informácií, ktoré neoveroval. Namieta, že okresný súd nevyhodnotil jej argumentáciu. Sťažovateľka okresnému súdu vytýka, že zohľadnil skutočnosti z anonymizovaného uznesenia generálnej prokuratúry, ktoré sa netýka jeho veci. Poukazuje na niektoré skutkové tvrdenia, ktoré prezentovala v konaní na okresnom súde a ktoré neboli vyhodnotené v jej prospech.
7. Uznesenie považuje za arbitrárne, keďže v ňom absentujú logické úvahy a objasnenie, prečo jej argumentáciu považoval za mylnú. Tiež namieta, že okresný súd nepostupoval v súlade so zákonom, keď preveroval skutkové okolnosti z pred jej zápisu do registra, hoci rozhodujúci mal byť právny a skutkový stav v čase vydania uznesenia o začatí konania. Sťažovateľka za významné považuje to, že súd konal súčasne aj vo veci jej opätovného zápisu do registra.
IV.
8. Ústavný súd zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie práva s ústavou (III. ÚS 391/09). Ústavný súd preskúmava len to, či zákony neboli vyložené spôsobom, ktorý je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu takýchto právnych úprav (II. ÚS 348/08). Ústavný súd za protiústavné považuje tie rozhodnutia, odôvodnenie ktorých je úplne odchylné od veci samej alebo extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). Rovnako o takýto stav ide aj vtedy, ak závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, by zásadne popreli účel a význam zákonného predpisu (I. ÚS 88/07). Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len,,ESĽP“) rozhodnutie vnútroštátneho súdu možno považovať za svojvoľné a také, ktoré narúša spravodlivosť konania, iba v prípade, ak sú v ňom vyjadrené dôvody založené na zjavnej skutkovej alebo právnej chybe vnútroštátneho súdu, dôsledkom čoho došlo k odopretiu spravodlivosti (Moreira Ferreira, bod 85; Navalnyy a Ofitserov proti Rusku z 23. 2. 2016, sťažnosti č. 46632/13 a č. 28671/14, bod 119).
9. Sťažovateľka v dôsledku nedostatku akýchkoľvek opravných prostriedkov v systéme všeobecného súdnictva spochybňuje skutkovú a právnu stránku namietaného uznesenia v očakávaní jeho prieskumu v rovine správnosti podľa zákona o registri partnerov. Takýto prístup je však nesprávny a namietaným uznesením sa v konaní o ústavnej sťažnosti možno zaoberať len v rovine základných práv sťažovateľky, teda v rovine toho, či namietané uznesenie nevychádza z takého výkladu zákona, ktorý by bol svojvoľný alebo extrémne nelogický tak, že by popieral účel a zákon.
10. V súvislosti s namietaným uznesením sa preto treba zaoberať tým, či nie je založené na zjavnej skutkovej alebo právnej chybe. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na skutočnosti, z ktorých v ich vzájomnom súvise vyvodil záver spochybňujúci pravdivosť a úplnosť zápisu konečného užívateľa výhod. Prihliadol na viacero nepriamych skutočností, z ktorých vyplynula logická úvaha o tom, že na hospodárskom výsledku sťažovateľky sa zúčastňuje aj tretia osoba. Aktívne dlhodobo využívané dispozičné oprávnenia tretej osoby k bankovému účtu sťažovateľky, zmluvné podmienky nájomného vzťahu sťažovateľky a tretej osoby, dôsledne opísané personálne prepojenie sťažovateľky a jej jediného spoločníka s obchodnými spoločnosťami tretej osoby aj po vysvetleniach a interpretáciách sťažovateľky vzbudzujú pochybnosť o tom, že jej jediný spoločník nebol jediným konečným užívateľom. K týmto skutočnostiam pristúpila aj analýza výhod, ktoré od sťažovateľky dostal jej jediný spoločník a ktoré sú v zjavnom nepomere s celkovým ziskom sťažovateľky. Nepriama výpoveď svedka, ktorý sa o sťažovateľke vyjadril ako o obchodnej spoločnosti tretej osoby, bola len jedným z prvkov, ktorý osvedčil pochybnosti o nesprávnosti zápisu v registri.
11. Záver okresného súdu, že vo vzťahu k zisteným skutočnostiam neobstoja vysvetľujúce tvrdenia sťažovateľky o tom, ako jej jediný spoločník a konateľ mal riadiť jej činnosť, a o tom, ako náhodne došlo k viacerým prepojeniam sťažovateľky a tretej osoby, napĺňa hypotézu právnej normy, podľa ktorej sťažovateľka ako partner verejného sektoru nepreukázala, že údaje o konečnom užívateľovi výhod sú pravdivé a úplné. Konštatovanie okresného súdu o tom, že sťažovateľka si túto povinnosť procesného charakteru nesplnila, nemožno považovať za záver, ktorý by bol výsledkom zjavného, či už skutkového alebo právneho omylu. Okresný súd sa vysporiadal aj s námietkou o neprípustnosti posudzovania skutkových okolností z času pred vydaním uznesenia o začatí konania. Záver o tom, že okamih začatia konania je momentom, ku ktorému súd posudzuje súlad zapísaných údajov so skutočným stavom, nevylučuje, že v dokazovaní možno prihliadať na okolnosti spred začatia konania. Takýto výklad je logický a v súlade so samotným účelom konania o overení pravdivosti a úplnosti údajov zapísaných v registri. Pritom je nutné zohľadniť aj charakter, zmysel a účel zákona o registri partnerov, ktorým je odkrytie a publicita beneficientov z transakcií s verejným sektorom, ktorému je primerane prispôsobený princíp, v ktorom nie orgán verejnej moci, ale potencionálny partner verejného sektora preukazuje transparentnosť svojej vlastníckej štruktúry, ktorá nemá vzbudzovať pochybnosti o tom, kto v konečnom dôsledku profituje z obchodov s verejným sektorom.
12. K odôvodneniu uznesenia okresného súdu treba uviesť, okresný súd reagoval na všetky námietky sťažovateľky tak, že sa s nimi zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že v odôvodnení napadnutého uznesenia sťažovateľka dostala primeranú odpoveď na všetky podstatné okolnosti veci. Napadnuté uznesenie nemožno považovať za svojvoľné či arbitrárne a predovšetkým v ňom nemožno identifikovať žiadnu okolnosť, ktorú by bolo možné charakterizovať ako zjavnú či už skutkovú alebo právnu chybu. Preto nemožno dospieť k záveru, že uznesením okresného súdu došlo k porušeniu práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy alebo čl. 6 ods. 1 dohovoru.
13. Rovnako nemožno dospieť k tomu, že by namietané uznesenie predstavovalo porušenie čl. 13 dohovoru. Uplatňovanie práva vyplývajúceho z čl. 13 dohovoru musí nadväzovať na aspoň obhájiteľné tvrdenie o porušení iného práva chráneného dohovorom (rozhodnutie ESĽP vo veci Silver a ostatní proti Spojenému kráľovstvu z 25. 3. 1983). Článok 13 dohovoru sa vzťahuje iba na prípady, v ktorých sa podarí preukázať pravdepodobnosť porušenia iných práv garantovaných dohovorom (rozhodnutie ESĽP vo veci Boyle a Rice proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok z 27. 4. 1988, séria A, č. 131, rovnako rozhodnutia ústavného súdu III. ÚS 24/2010, IV. ÚS 325/2011, IV. ÚS 90/2013, IV. ÚS 32/2018). Súvislosť práva zaručeného čl. 13 dohovoru s ostatnými právami, ktoré dohovor garantuje, s ohľadom na to, že nebolo zistené porušenie iných práv podľa dohovoru, vylučuje možnosť porušenia tohto sťažovateľom uvedeného práva.
14. Ústavná sťažnosť je zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietnutá.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. mája 2022
Peter Straka
predseda senátu