SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 270/2012-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. T. a G. T., obaja bytom K., zastúpených advokátkou JUDr. D. S., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 T/117/2005 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. J. T. a G. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2012 doručená sťažnosť Ing. J. T. a G. T. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 T/117/2005.
Sťažovatelia v sťažnosti uviedli: „Dňa 26. 02. 2005 sťažovateľ 1, keďže išlo obežnú vec, ktorú môže vybaviť ktorýkoľvek z manželov podal na OR PZ v K., UJaKP, OSV oznámenie o krádeži šperkov, ktoré vlastnili s manželkou a ktoré patrili do ich bezpodielového spoluvlastníctva, resp. do ich osobného vlastníctva...
Na základe uznesenia OR PZ v Košice I zo dňa 29. 6. 2005... boli sťažovateľom vrátené niektoré odcudzené veci v zmysle potvrdenia zo dňa 19. 8. 2005 č. ČVS : ORP - 189/2005.
Dňa 8. 12. 2005 bola doručená odporcovi obžaloba Okresnej prokuratúry Košice I zo dňa 5. 12. 2005 pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a ) ods. 4 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. proti obvinením ml. M. K. a ml. R. D.
Vo veci obžaloby boli nariadené hlavné pojednávania na deň 19. 1. 2006, 22. 6. 2006, kedy si sťažovatelia podaním doručením súdu dňa 16. 6. 2006 uplatnili nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom, potom na deň 19. 10. 2006, 13. 12. 2006, 29. 3. 2006, 13. 9. 2006, 16. 8. 2007, 24. 10. 2007, 10. 1. 2008, kedy podaním doručeným súdu dňa 8. 1. 2008 sťažovatelia navrhli, aby v prípade odsudzujúceho rozsudku im bola nahradená škoda spôsobená trestným činom v sume 60.000.- Sk, potom sa konalo hlavné pojednávanie dňa 13. 3. 2008, 8. 9. 2010, 4. 11. 2010 a dňa 2. 2. 2011, kedy bol vyhlásený rozsudok pod č. k. 7 T 117/2005 - 498, oslobodzujúc i oboch obžalovaných spod obžaloby, o čom sa sťažovatelia dozvedeli až dňa 25. 5. 2012, kedy im bolo po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní zo dňa 30. 4. 2012 doručené aj uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 8. 9. 2011 č. k. 7 To 62/2011-523 a uznesenie Okresného súdu Košice I. zo dňa 15. 5. 2012 a na ktoré niektoré pojednávania, vzhľadom na ich neprimerané množstvo povahe veci sa sťažovateľ 1 bol nútený ospravedlniť.
Dňa 30. 4. 2012, keďže sťažovatelia nedostali predvolanie na ďalšie pojednávanie ani žiadne rozhodnutie súdu podali sťažnosť na prieťahy v konaní 7 T/117/2005 zo dňa 30. 4. 2012.
Predseda súdu odpovedal na sťažnosť sťažovateľov listom zo dňa 21. mája 2012, číslo Spr. 141/12, ktorý bol sťažovateľom doručený dňa 25. 5. 2012 a v ktorom uznal sťažnosť sťažovateľov za dôvodnú a za prieťahy v konaní sa sťažovateľom ospravedlnil. Proti rozhodnutiam súdu doručením sťažovateľom až dňa 25. 5. 2012 sťažovatelia podali dňa 28. 5. 2012 odvolanie. Podaním zo dňa 1. 6. 2012 sťažovatelia oznámili súdu, že na svojej sťažnosti na prieťahy v konaní 7 T 117/2005 zo dňa 30. 4. 2012 trvajú.“
Na základe uvedeného skutkového stavu sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že „Okresný súd Košice I. v konaní vedenom pod sp. zn 7 T 117/2005 porušil základné právo Ing. J. T. a G. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené im čl. 48 ods.2 Ústavy... a na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené im čl. 6 ods. 1 Dohovoru...“, a súčasne prikázal okresnému súdu v tejto veci konať bez zbytočných prieťahov.
Sťažovatelia sa tiež domáhajú priznania finančného zadosťučinenia každému v sume po 3 000 € a úhrady trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovatelia boli poškodenými v trestnom konaní, ktoré skončilo oslobodzujúcim rozsudkom okresného súdu sp. zn. 7 T/117/2005 z 2. februára 2012 (obžalovaní boli oslobodení spod obžaloby) v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 To 62/2011 z 8. septembra 2011 (zamietol odvolanie okresného prokurátora). Okresný súd následne vydal aj osobitné opravné uznesenie sp. zn. 7 T/117/2005 z 15. mája 2012. Tieto rozhodnutia boli sťažovateľom doručené 25. mája 2012. Proti poslednému uzneseniu z 15. mája 2012 podali sťažovatelia „sťažnosť – odvolanie“ 26. mája 2012.
Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovatelia podali sťažnosť na prieťahy v trestnom konaní predsedovi senátu okresného súdu 30. apríla 2012. Na ich sťažnosť odpovedal predseda okresného súdu podaním sp. zn. Spr. 141/12 z 21. mája 2012 tak, že ju považoval za dôvodnú najmä z dôvodu, že zo strany okresného súdu došlo k nesprávnosti vo vyhotovení rozsudku a jeho odpisov, kde vo vyhlásenom rozsudku chýba výrok o odkázaní nároku poškodených na náhradu škody v občianskoprávnom konaní.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal zo svojej stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Zároveň zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu v nadväznosti na takto vymedzený účel označených práv vyplýva, že ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravenému v čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí aj vo vzťahu k čl. 6 dohovoru) ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu podaná v čase, keď k namietanému porušovaniu práva ešte mohlo dochádzať a nečinnosť orgánu verejnej moci v tom čase ešte mohla trvať (napr. m. m. II. ÚS 387/06, IV. ÚS 46/07, IV. ÚS 263/08, I. ÚS 28/08).
Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ako to vyplýva z jeho rozhodnutia o sťažnosti č. 16970/05 vo veci sťažovateľa Miroslava Mazureka proti Slovenskej republike.
Sťažovatelia namietajú prieťahy v konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. 7 T/117/2005, v ktorom bol ešte 2. februára 2011 vyhlásený rozsudok, ktorým súd podľa § 226 písm. c) Trestného poriadku účinného do 31. decembra 2005 oslobodil obžalovaných spod obžaloby a sťažovateľov v procesnom postavení poškodených odkázal s nárokom na náhradu škody na konanie v občianskoprávnych veciach.
Okresný prokurátor podal proti prvostupňovému rozsudku odvolanie, ktoré však krajský súd zamietol podľa § 256 Trestného poriadku účinného do 31. decembra 2005.
Okresný súd uznesením následne z 15. mája 2012 opravil iba zrejmú nesprávnosť vo výrokovej časti rozsudku z 2. februára 2011 a sťažovateľov, ako aj ďalších poškodených odkázal s nárokom na náhradu škody na konanie v občianskoprávnych veciach. Rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu boli sťažovateľom doručené 25. mája 2012.
Vydaním prvostupňového rozsudku z 2. februára 2011 (ktoré bolo potvrdené navyše rozhodnutím krajského súdu z 8. septembra 2011) a opravného uznesenia z 15. mája 2012 okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľov. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd nemohol vykonávať, a preto možno posudzovať záležitosť so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní stavu právnej neistoty sťažovateľov skončila rozhodnutím vo veci samej ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (6. jún 2012) už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol ani porušovať označené práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (obdobne napr. IV. ÚS 205/09).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. júna 2012