znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 270/2012-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. T. a G. T., obaja bytom K., zastúpených advokátkou JUDr. D. S., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie   ich   záležitosti   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 T/117/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. T. a G. T.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2012 doručená sťažnosť Ing. J. T. a G. T. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 T/117/2005.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli: „Dňa   26.   02.   2005   sťažovateľ   1,   keďže   išlo   obežnú   vec,   ktorú   môže   vybaviť ktorýkoľvek z manželov podal na OR PZ v K., UJaKP, OSV oznámenie o krádeži šperkov, ktoré vlastnili s manželkou a ktoré patrili do ich bezpodielového spoluvlastníctva, resp. do ich osobného vlastníctva...

Na základe uznesenia OR PZ v Košice I zo dňa 29. 6. 2005... boli sťažovateľom vrátené niektoré odcudzené veci v zmysle potvrdenia zo dňa 19. 8. 2005 č. ČVS : ORP - 189/2005.

Dňa 8. 12. 2005 bola doručená odporcovi obžaloba Okresnej prokuratúry Košice I zo dňa 5. 12. 2005 pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a ) ods. 4 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. proti obvinením ml. M. K. a ml. R. D.

Vo veci obžaloby boli nariadené hlavné pojednávania na deň 19. 1. 2006, 22. 6. 2006, kedy si sťažovatelia podaním doručením súdu dňa 16. 6. 2006 uplatnili nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom, potom na deň 19. 10. 2006, 13. 12. 2006, 29. 3. 2006, 13. 9. 2006, 16. 8. 2007, 24. 10. 2007, 10. 1. 2008, kedy podaním doručeným súdu dňa   8.   1.   2008   sťažovatelia   navrhli,   aby   v   prípade   odsudzujúceho   rozsudku   im   bola nahradená škoda spôsobená trestným činom v sume 60.000.- Sk, potom sa konalo hlavné pojednávanie dňa 13. 3. 2008, 8. 9. 2010, 4. 11. 2010 a dňa 2. 2. 2011, kedy bol vyhlásený rozsudok pod č. k. 7 T 117/2005 - 498, oslobodzujúc i oboch obžalovaných spod obžaloby, o čom sa sťažovatelia dozvedeli až dňa 25. 5. 2012, kedy im bolo po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní zo dňa 30. 4. 2012 doručené aj uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 8. 9. 2011 č. k. 7 To 62/2011-523 a uznesenie Okresného súdu Košice I. zo dňa 15. 5. 2012 a na ktoré niektoré pojednávania, vzhľadom na ich neprimerané množstvo povahe veci sa sťažovateľ 1 bol nútený ospravedlniť.

Dňa 30. 4. 2012, keďže sťažovatelia nedostali predvolanie na ďalšie pojednávanie ani žiadne rozhodnutie súdu podali sťažnosť na prieťahy v konaní 7 T/117/2005 zo dňa 30. 4. 2012.

Predseda súdu odpovedal na sťažnosť sťažovateľov listom zo dňa 21. mája 2012, číslo Spr.   141/12,   ktorý bol sťažovateľom doručený dňa 25. 5. 2012 a v ktorom uznal sťažnosť sťažovateľov za dôvodnú a za prieťahy v konaní sa sťažovateľom ospravedlnil. Proti rozhodnutiam súdu doručením sťažovateľom až dňa 25. 5. 2012 sťažovatelia podali dňa 28. 5. 2012 odvolanie. Podaním zo dňa 1. 6. 2012 sťažovatelia oznámili súdu, že na svojej sťažnosti na prieťahy v konaní 7 T 117/2005 zo dňa 30. 4. 2012 trvajú.“

Na   základe   uvedeného   skutkového   stavu   sťažovatelia   navrhli,   aby   ústavný   súd nálezom vyslovil, že „Okresný súd Košice I. v konaní vedenom pod sp. zn 7 T 117/2005 porušil základné právo Ing. J. T. a G. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené im čl. 48 ods.2 Ústavy... a na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené im čl. 6   ods.   1   Dohovoru...“,   a   súčasne   prikázal   okresnému   súdu   v   tejto   veci   konať   bez zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia sa tiež domáhajú priznania finančného zadosťučinenia každému v sume po 3 000 € a úhrady trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovatelia boli poškodenými v trestnom   konaní,   ktoré   skončilo   oslobodzujúcim   rozsudkom   okresného   súdu   sp.   zn. 7 T/117/2005 z 2. februára 2012 (obžalovaní boli oslobodení spod obžaloby) v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 To 62/2011 z 8. septembra   2011   (zamietol   odvolanie   okresného   prokurátora).   Okresný   súd   následne vydal   aj   osobitné   opravné   uznesenie   sp.   zn.   7   T/117/2005   z   15.   mája   2012.   Tieto rozhodnutia   boli   sťažovateľom   doručené   25.   mája   2012.   Proti   poslednému   uzneseniu z 15. mája 2012 podali sťažovatelia „sťažnosť – odvolanie“ 26. mája 2012.

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovatelia podali sťažnosť na prieťahy v trestnom konaní   predsedovi   senátu   okresného   súdu   30.   apríla   2012.   Na   ich   sťažnosť   odpovedal predseda okresného súdu podaním sp. zn. Spr. 141/12 z 21. mája 2012 tak, že ju považoval za   dôvodnú   najmä   z   dôvodu,   že   zo   strany   okresného   súdu   došlo   k   nesprávnosti vo vyhotovení   rozsudku   a   jeho   odpisov,   kde   vo   vyhlásenom   rozsudku   chýba   výrok   o odkázaní nároku poškodených na náhradu škody v občianskoprávnom konaní.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   vychádzal   zo   svojej stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty   sťažovateľa (I. ÚS 24/03,   IV.   ÚS   232/03).   Zároveň   zo   stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu v nadväznosti na takto vymedzený účel označených práv vyplýva, že ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravenému v čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí aj vo vzťahu k čl. 6 dohovoru) ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému   súdu   podaná   v   čase,   keď   k   namietanému   porušovaniu   práva   ešte   mohlo dochádzať a nečinnosť orgánu verejnej moci v tom čase ešte mohla trvať (napr. m. m. II. ÚS 387/06, IV. ÚS 46/07, IV. ÚS 263/08, I. ÚS 28/08).

Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ako to vyplýva z jeho rozhodnutia o sťažnosti č. 16970/05 vo veci sťažovateľa Miroslava Mazureka proti Slovenskej republike.

Sťažovatelia namietajú prieťahy v konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. 7 T/117/2005, v ktorom bol ešte 2. februára 2011 vyhlásený rozsudok, ktorým súd podľa § 226 písm. c) Trestného poriadku účinného do 31. decembra 2005 oslobodil obžalovaných spod obžaloby a sťažovateľov v procesnom postavení poškodených odkázal s nárokom na náhradu škody na konanie v občianskoprávnych veciach.

Okresný   prokurátor   podal   proti   prvostupňovému   rozsudku   odvolanie,   ktoré   však krajský súd zamietol podľa § 256 Trestného poriadku účinného do 31. decembra 2005.

Okresný súd uznesením následne z 15. mája 2012 opravil iba zrejmú nesprávnosť vo výrokovej časti rozsudku z 2. februára 2011 a sťažovateľov, ako aj ďalších poškodených odkázal   s   nárokom   na   náhradu   škody   na   konanie   v   občianskoprávnych   veciach. Rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu boli sťažovateľom doručené 25. mája 2012.

Vydaním prvostupňového rozsudku z 2. februára 2011 (ktoré bolo potvrdené navyše rozhodnutím krajského súdu z 8. septembra 2011) a opravného uznesenia z 15. mája 2012 okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej   neistoty   sťažovateľov.   Ďalšie   úkony   alebo   postupy   už   okresný   súd   nemohol vykonávať, a preto možno posudzovať záležitosť so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní stavu právnej neistoty sťažovateľov skončila rozhodnutím vo veci samej ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (6. jún 2012) už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol ani porušovať označené práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (obdobne napr. IV. ÚS 205/09).

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľov   odmietol   podľa   §   25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2012