znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 270/09-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C/28/2007 a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského   súdu   v Žiline   v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   6 Co/22/2008   a   sp.   zn. 7 Co/200/2008, ako aj práva podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   v konaní   vedenom   pod sp. zn. VI/1 Pz 328/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   21 C/28/2007   a práv   podľa   čl.   6   ods.   1,   čl.   13   a čl.   14 dohovoru   postupom   Krajského   súdu   v Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaniach vedených pod sp. zn. 6 Co/22/2008 a sp. zn. 7 Co/200/2008, ako aj práva podľa čl. 13 dohovoru   postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. VI/1 Pz 328/08.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že okresný súd porušil jeho základné práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy tým, že napriek tomu, že mal byť v predmetnom konaní pred   okresným súdom   oslobodený   od   súdnych   poplatkov podľa   zákona č.   71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a na   konanie   bol   vecne   a miestne   príslušný   Okresný   súd   Bratislava   II,   namiesto   toho okresný súd zastavil konanie a nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Obdobne porušil jeho základné práva krajský súd.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:„II.A. Okresný súd v Martine porušuje právo D. B. na ochrany garantované čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 medzinárodného dohovoru, ktorým je Okresný súd v Martine viazaný.

Krajský   súd   v   Žiline   porušil   v konaní   6 Co/22/2008   a   v   konaní   7 Co/200/2008 základné   právo   D.   B.   garantované   čl.   6   ods.   1   dohovoru   PRÁVO   NA SPRAVODLIVÉ SÚDNE KONANIE a čl. 13 PRÁVO NA UČINNÝ OPRAVNÝ PROSTRIEDOK a čl. 14 zákaz diskriminácie.

Generálna   prokuratúra   SR   porušovala   čl.   13   PRÁVO   NA   UČINNÝ   OPRAVNÝ PROSTRIEDOK dohovoru. D. B. mal byť oslobodený od poplatkov a mal mať ustanoveného advokáta na DOVOLANIE, čím porušila jeho základné práva na súdnu ochranu a právnu ochranu.

II.B. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   prikazuje   Okresnému   sudu   postúpiť   vec na konanie Okresnému súdu Bratislava II, Drieňová 5, Bratislava, bezodkladne.

Ústavný   sud   Slovenskej   republiky   prikazuje   zrušiť   uznesenie   Krajského   súdu v ŽILINE 6 Co/22/2008 zo dňa 12. 03. 2008 a uznesenie 7 Co/200/2008 zo dňa 30. 09. 2008 II.C. Okresný   súd   v   Martine   je   povinný   zaplatiť   D.   B.   satisfakciu   za obštrukcie a porušovanie   zákonov   sumu   10.000   Eur,   Krajský   súd   v   Žiline   je   povinný   zaplatiť satisfakciu   za   chybné   rozhodnutia   vo   výške   100.000   Eur   a   Generálna   prokuratúra   SR sa musí ospravedlniť za zmarenie mimoriadneho dovolania s tým, že podobné zmarenie sa nebude opakovať!

II.D. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu v Martine postúpiť vec   21 C/28/2007   súdu,   Okresný   súd   Bratislava   II   ako   súdu   miestne   príslušnému, bezodkladne.

II.E. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   oslobodzuje   D.   B.   od   súdnych   poplatkov VÔBEC na budúce 10-rokov jeho života za JUSTIČNÉ PERSEKÚCIE, ktoré musel znášať od roku 1994 od veci 7 C/360/96 na OS BA III, ktorá dodnes nie je ukončená napriek rozsudku ESĽP č. 46844/99 zo dňa 08. 11. 2005...

Za   účelom   vybavenia   POKRAČUJÚCEJ   PERSEKÚCIE   D.   B.   konaniami neoslobodenia od poplatkov,   hoci sú dôvody na oslobodenie! Za účelom ZASTAVENIA VOJNY JUSTIČNEJ MAFIE proti základným právam D. B...

Oslobodenie D. B. (vzhľadom na nemožnosť príjmov) Ústavný súd oslobodzuje D. B. od súdnych poplatkov do konca roku 2020, presne do 31. 12. 2020. Týmto sa odstráni JUSTIČNÁ PERSEKÚCIA pre súdne poplatky a rozmary sudcov. (doplnok: tieto rozmary Totiž zaťažujú Ústavný sud dôvodnými sťažnosťami od D. B., pritom sú zbytočné, nemuseli pri dodržiavaní zákonov sťažnosti vznikať.).“

Sťažovateľ   žiada   o ustanovenie   advokáta   na   konanie   pred   ústavným   súdom z dôvodov, že je nemajetný.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľa   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa z 18. júla 2009 obsahuje hrubo urážlivé výroky,   dehonestujúce   a neopodstatnené   obvinenia   adresované   sudcom   pôsobiacim na všeobecných súdoch.

Predmetné výroky a vyjadrenia sťažovateľa okrem iného neprimeraným spôsobom označujú niektorých sudcov všeobecných súdov za „justičných mafiánov“, obviňujú ich z nespravodlivého   rozhodovania   vo   vzťahu   k sťažovateľovi   a   naznačujú   ich   zaujatosť pri rozhodovaní.

Ústavný   súd   vo   vzťahu   k predmetnému   správaniu   účastníka   konania   poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými v sťažnosti prekročil hranicu únosnej kritiky a hrubo urážal zákonných sudcov všeobecných súdov,   ale   i iné   orgány   (napr.   generálnu   prokuratúru),   a to   v rozpore   s   princípom zachovávania úcty k právam iných, ktorý má byť i v rámci občianskoprávneho konania rešpektovaný všetkými účastníkmi konania a z ktorého vyplýva aj požiadavka, aby účastníci konania   rešpektovali   ľudskú   dôstojnosť   i   osobnosť   ďalších   účastníkov   konania, ale aj samotného   vo   veci   konajúceho   súdu   tak   vo   svojich   písomných,   ako i verbálnych prejavoch.

Správanie sťažovateľa, ktorého cieľom je uškodiť reputácii samotných rozhodujúcich súdov, je teda podľa názoru ústavného súdu možné označiť za zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takéhoto práva.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí a z tohto dôvodu bolo už ďalej bezpredmetné   rozhodovať   o jeho   žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní pred ústavným súdom.

Na   záver   ústavný   súd   pripomína,   že   súčasťou   zákonom   predpísaných   náležitostí návrhu   na   začatie   konania   podaného   ústavnému   súdu   je   aj   primeraná slušnosť vo vyjadrovaní,   na čo už   bol   sťažovateľ   upozornený   viackrát   (III. ÚS 52/06, III. ÚS 205/09), avšak napriek tomu vo svojom podaní tieto výroky opätovne použil.

Z podania sťažovateľa tiež vyplýva, že je navyše chaotické a nezrozumiteľné, podané proti   niektorým   všeobecným   súdom   zjavne po lehote   ustanovenej   zákonom   o ústavnom súde a odôvodnenie sťažnosti nie je zosúladené s jej petitom (podľa § 20 ods. 3 tohto zákona je ústavný súd pri svojom rozhodovaní viazaný návrhom na začatie konania).P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2009