znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 270/07-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ľ.   K.,   T.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   M.   K.,   B., pre namietané   porušenie   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 454/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľ. K.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. augusta 2007 (doplnená na základe výzvy ústavného súdu 10. septembra 2007) doručená sťažnosť Ľ. K., T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. M. K., B., pre namietané porušenie   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 454/06.

Sťažovateľ uviedol, že je účastníkom konania vedenom krajským súdom pod sp. zn. 3 Co 454/06, predmetom ktorého je rozhodnutie o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 9 C 145/00 zo 4. augusta 2006. Keďže podľa jeho názoru sa vo veci dlhšie nekonalo, jeho právny zástupca nahliadol do spisu krajského súdu, z ktorého zistil, že vec napadla 28. septembra 2006 a od tohto dátumu nebol vo veci vykonaný   žiaden   úkon.   Na   základe   tohto   zistenia   sťažovateľ   15.   februára   2007   zaslal krajskému súdu list, v ktorom ho žiadal o konanie bez zbytočných prieťahov. Podľa jeho vyjadrenia predmetný list ostal bez odozvy, a preto 13. marca 2007 podal krajskému súdu ďalšie podanie, ktoré označil ako doplnenie odvolania a v ktorom okrem iného uviedol nové skutočnosti v prospech svojho oslobodenia od súdnych poplatkov.

V sťažnosti sťažovateľ poukázal aj na to, že 12. apríla 2007 podal krajskému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, pričom listom zo 4. mája 2007 podpredseda krajského súdu oznámil jeho právnemu zástupcovi, že predlžuje lehotu na vybavenie sťažnosti do 12. júla 2007. Na sťažnosť reagovala predsedníčka krajského súdu listom zo 7. júna 2007, v ktorom podľa   vyjadrenia   sťažovateľa   konštatovala,   že   reálnym   dátumom   určenia   pojednávania v danej   veci   je   III.   alebo   IV.   štvrťrok   2008.   V tejto   súvislosti   sťažovateľ   dodal: „Pri akceptovaní uvedeného termínu by bolo o odvolaní rozhodnuté po 2 rokoch od jeho podania, čo nie je možné považovať za prijateľný časový horizont.“ Sťažovateľ zároveň uviedol, že z vyjadrenia predsedníčky krajského súdu bolo zrejmé, že 17. mája 2007 bola daná   vec   predložená   vyššiemu   súdnemu   úradníkovi   na   vykonanie   prvotných   úkonov. Sťažovateľ   sa   však   domnieva,   že   pri   vykonaní   týchto   prvotných   úkonov   krajský   súd pochybil, keď aj napriek jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, mu tento súdny poplatok vyrubil. Podľa jeho názoru mal krajský súd „v prvom rade rozhodnúť o žiadosti o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   a až   následne,   ak   by   súd   oslobodenie   nepriznal, mal súdny poplatok vyrubiť“.

Sťažovateľ   vyslovil   názor,   že   daná   vec   nie   je   ani   skutkovo,   ani   právne   zložitá a že on ako účastník konania sa žiadnym spôsobom nepodieľal na prieťahoch v konaní. Okrem uvedeného sťažovateľ v sťažnosti poukázal aj na nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 71/04 z 30. júna 2004, v ktorom ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na   prerokovanie   vec   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 145/00. V sťažnosti súčasne spomenul aj konanie vedené Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 4 Cb 192/03, predmetom ktorého je žaloba, na základe ktorej Š. od neho a jeho ručiteľov žiadal vrátenie finančných prostriedkov.  

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   v náleze vyslovil, že krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 454/06 porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaviazal ho uhradiť mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.   Sťažovateľ   súčasne   žiadal   o anonymizáciu   svojich   údajov   pri   publikovaní rozhodnutí ústavného súdu v danej veci.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   o zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti možno   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jeho   prijatí   na   ďalšie   konanie (napr. I. ÚS 7/00, III. ÚS 100/01, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06).

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   sťažnosť,   ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   krajského   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 3 Co 454/06, je zjavne neopodstatnená.

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   uvažovať o zbytočných   prieťahoch   (napr.   IV.   ÚS   343/04, III. ÚS 59/05, III. ÚS 222/07).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že konanie vedené krajským súdom pod sp. zn. 3 Co 454/06 prebieha od 28. septembra 2006, keď okresný súd predložil spis krajskému súdu za účelom rozhodnutia o odvolaní.

Ústavný súd konštatuje, že krajský súd v namietanom konaní neurčil žiaden termín pojednávania,   nezaoberal   sa   meritom   veci,   ale   len   procesnými   úkonmi   súvisiacimi s poplatkovou   povinnosťou.   Na   základe   podanej   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní   dostal sťažovateľ prísľub, že termín pojednávania bude určený až v III. alebo IV. štvrťroku 2008. Ústavný súd je toho názoru, že v prípade, ak by došlo k naplneniu tejto konštatácie, takýto postup krajského súdu by neznamenal konanie súladné s čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Danú situáciu istým spôsobom zmierňuje ubezpečenie predsedníčky krajského súdu, že bude dozerať na to, aby sa v danej veci konalo bez prieťahov. V tejto súvislosti je však namieste, aby ústavný súd vyslovil, že prieťahy v konaní všeobecného súdu môže konštatovať len   v prípade,   ak k nim   už reálne došlo.   Takéto   prieťahy   nemôže   vysloviť „pro futuro“ len na základe predpokladu, že v budúcnosti k nim môže dôjsť.

S prihliadnutím   na   uvedené   ústavný   súd   poukazuje   na   to,   že   doterajšia   dĺžka namietaného   konania   vedeného   krajským   súdom   (1   rok)   spolu   s charakterom   veci (rozhodovanie   o odvolaní   proti   rozsudku   okresného   súdu   vo   veci   o zaplatenie   sumy 893 722,80 Sk s príslušenstvom) zatiaľ vylučuje, aby uvedené konanie bolo možné pokladať za konanie so zbytočnými prieťahmi (obdobne napr. III. ÚS 82/07, III. ÚS 222/07).

Ústavný súd už v predchádzajúcich prípadoch judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci   aj   v trvaní   niekoľkých   mesiacov   sama   osebe   ešte   nemusí   zakladať   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy či   práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru (napr. I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd   spravidla   prihliada   len   vtedy,   keď sa vyskytli   opakovane   a zároveň   významným spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01).

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03).V prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu sa nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (či v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru), nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01), prípadne   návrhu   buď   nevyhovel   (napr.   I.   ÚS   11/00),   alebo   ho   odmietol   ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05, III. ÚS 82/07, III ÚS 222/07).

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania,   ktorý   v prípade   sťažnosti   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   musí   spĺňať   náležitosti uvedené v § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd poukazuje na danú skutočnosť v súvislosti so zistením, že obsah podania sťažovateľa označeného ako „Doplnenie ústavnej sťažnosti“ zo 4. septembra 2007 nekorešponduje s návrhom na rozhodnutie vo veci samej, pretože v úvode podania je ako porušovateľ označený Okresný súd Dolný Kubín a základné práva, ktoré mal tento orgán verejnej moci porušiť, sú označené ako čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy. Z obsahu skoršieho podania sťažovateľa v danej veci z 10. augusta 2007, ako aj z petitu tohto podania nijako nevyplýva, že sa sťažnosť sťažovateľa týka Okresného súdu   Dolný   Kubín   a   základných   práv   podľa   čl.   46   ods.   1   a čl.   47   ods.   3   ústavy. Keďže ústavnému súdu bolo bez najmenších pochybností zrejmé, že sťažovateľ namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   postupom   krajského   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3   Co   454/06, považoval za bezvýznamné   opätovne   vyzvať   sťažovateľa   na   odstránenie   nedostatkov podania.   Z uvedeného   dôvodu   sa   ústavný   súd   nezaoberal   postupom   Okresného   súdu Dolný Kubín ani namietaným porušením označených základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy. Vzhľadom na to, že sťažovateľ namietané porušenie uvedených základných práv postupom Okresného súdu Dolný Kubín nijako neodôvodnil, ústavný súd považoval   jeho   sťažnosť   v   tejto   časti   za   zjavne   neopodstatnenú,   a   to   s   poukazom na jej nepreskúmateľnosť (II. ÚS 66/07).  

Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   už   na   svojom predbežnom   prerokovaní   pre   zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   žiadosťou   sťažovateľa o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   ako   aj   náhrady   trov   právneho zastúpenia sa už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2007