znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 270/05-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. októbra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť V. Ď., J., v ktorej namieta porušenie jej základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného súdu   Liptovský   Mikuláš v konaní vedenom   pod sp.   zn. D 460/94, Dnot 401/95, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. Ď.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2005 doručená sťažnosť V. Ď., bytom J. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namieta porušenie jej základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. D 460/94, Dnot 401/95. Sťažovateľka svoju sťažnosť na základe výzvy ústavného súdu podaním zo 6. júna 2005 doplnila.

Z obsahu podaní sťažovateľky a ich príloh vyplýva, že listom z 1. marca 1994 podala na   okresnom   súde   návrh   na   konanie   o dedičstve   o novoobjavenom   majetku   po   svojom otcovi – P. V. (ďalej len „poručiteľ“), ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn. D 460/94. Konanie v predmetnej veci trvá už 11 rokov.

Poručiteľ   bol   spoluvlastníkom   nehnuteľností   -   parciel   nachádzajúcich   sa v katastrálnych územiach V. a J., ktoré sú súčasťou novoobjaveného majetku, dedičstva po poručiteľovi   prejednávaného v napadnutom   konaní.   V priebehu   predmetného   dedičského konania   sa   pre   každé   z   týchto   katastrálnych   území   osobitne   začalo   konanie   o obnove evidencie pozemkov podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých   opatreniach   na   usporiadanie   vlastníctva   k pozemkom   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.“). Počas trvania konaní o obnove evidencie pozemkov boli podľa sťažovateľky „všetky dedičské konania pre tieto obce prerušené“. Po schválení registra obnovenej evidencie pozemkov pre katastrálne územie J. nariadil notár JUDr. M. Ď., Notársky úrad, L., v predmetnej veci pojednávanie na 8. október 2002, ktoré bolo však „vzápätí“ zrušené, pretože ešte nedošlo k schváleniu registra obnovenej evidencie pozemkov pre katastrálne územie V.

Sťažovateľka   ďalej   uviedla,   že   v dôsledku   neskončenia   predmetného   konania nemôže: „disponovať s nevysporiadaným majetkom, nedostávam zaň nájomné ani podiely zo zisku, nevysporiadané pozemky neboli zahrnuté ani do podielu v Poľnohospodárskom družstve   L.   ani   na   ne   neboli   vydané   podielnícke   listy,   nemôžem   si   uplatniť   nárok   na náhradu za pôdu, zabratú pre štátnu cestu L. - P., väčšina nárokov je už premlčaná a som v právnej neistote ako a kedy bude dedičstvo vysporiadané.“

Skončenia   uvedeného   dedičského   konania   sa   sťažovateľka   domáhala   listami z 28. apríla 1999 a 25. apríla 2005. Do začatia konaní o obnove evidencie pozemkov pre vyššie uvedené katastrálne územia mal podľa sťažovateľky okresný súd, resp. poverený súdny komisár „primeraný čas na ukončenie dedičského konania“.

Počas   trvania   konaní   o obnove   evidencie   pozemkov   by   podľa   sťažovateľky   boli ďalšie   sťažnosti   na   okresnom   súde   neúčinné,   pretože   okresný   súd   ani   súdny   komisár nezodpovedajú za uvedené konanie a musia čakať do ich skončenia.

Sťažovateľka ďalej uviedla, že v súčasnosti je podľa vyjadrenia Katastrálneho úradu v L. už register obnovenej evidencie pozemkov pre katastrálne územie V. schválený, takže je predpoklad, že nebudú ďalšie prieťahy v uvedenom konaní.

Sťažnosť na prieťahy v konaní sťažovateľka podala až po skončení konania o obnove evidencie pozemkov, pretože podľa nej okresný súd nemohol dovtedy „účinne zasiahnuť do dĺžky trvania dedičského konania“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby vydal rozhodnutie, v ktorom vysloví, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo postupom okresného súdu v dedičskom konaní vedenom   pod   sp.   zn.   D   460/94,   Dnot   401/95   porušené   a súčasne   jej   prizná   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 25 000 Sk.

Sťažovateľka vo svojom podaní zo 6. júna 2005 požiadala aj o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti sťažovateľky listom č. Spr. 876/05-6 z 15. júla 2005 vyjadril okresný súd prostredníctvom svojej predsedníčky. Predsedníčka okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   uviedla,   že   sťažovateľka   v dedičskom   konaní   po poručiteľovi vedenom pod sp. zn. D 460/94, Dnot 401/95 podala sťažnosť na prieťahy v konaní   (podaním   zo   6.   júna   2005),   ktorá   bola   okresným   súdom   vybavená   prípisom z 23. júna 2003.

Sťažovateľka podľa predsedníčky okresného súdu nepodala jednoznačný návrh na odňatie veci notárovi, pretože vo svojej sťažnosti zo 6. júna 2005 iba uviedla: „Súčasne podávam návrh na odňatie poverenia v týchto veciach konajúcemu notárovi. Tento návrh je však potrebné dôkladne uvážiť, lebo podľa listu z notárskeho úradu zo dňa 4. 5. 2005 nie je možné v dedičských veciach pokračovať, lebo doposiaľ neboli ukončené pozemkové úpravy ROEP v k. ú. V.“ Podľa názoru predsedníčky okresného súdu z uvedeného podania nebolo možné   zistiť,   či   sťažovateľka   návrh   na   odňatie   veci   poverenému   notárovi   podala. Z uvedeného   dôvodu   okresný   súd   o odňatí   predmetnej   veci   poverenému   notárovi   ani nekonal, o čom bola sťažovateľka v jeho odpovedi poučená. Okrem podania zo 6. júna 2005 sťažovateľka do rúk predsedníčky okresného súdu žiadnu sťažnosť nepodala.

Spisový   materiál   v predmetnej   veci   je   v súčasnom   období   u povereného   súdneho komisára, ktorý vo svojom vyjadrení k sťažnosti uviedol, že po tom, ako dostane podklady z katastra nehnuteľností, bude možné nariadiť v predmetnej veci termín pojednávania a že dedičia v predmetnej veci boli od neho o stave konania viackrát informovaní, naposledy 27. apríla 2005.

II.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   jej   predmetnom   je namietané porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. D 460/94, Dnot 401/95.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   skúmal,   či   v danom   prípade   nejde   o   nedostatok   právomoci ústavného súdu. Ústavný súd stabilne judikoval, že do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne (I. ÚS 24/00, III. ÚS 53/02). V nadväznosti na to je však nutné s ohľadom na okolnosti   daného   prípadu   zdôrazniť,   že aj taký   zásah   podlieha   princípu   subsidiarity právomoci   ústavného   súdu   a   je   preto   podmienený   tým,   že   zjavne neodôvodnené   alebo arbitrárne konanie všeobecného súdu nie je napraviteľné účinným procesným prostriedkom alebo postupom nadriadeného alebo inštančne vyššieho stupňa všeobecného súdu.

Ústavný súd pripomína, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľka domáha vyslovenia porušenia jej základných práv, považuje za prostriedok nápravy postupu všeobecného súdu (ktorý môže prispieť k urýchleniu konania) sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 80/1992 Zb.“) v spojení s § 6 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov, ako aj podanie návrhu na odňatie poverenia vo veci konajúcemu notárovi podľa § 38 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v spojení s § 175zb OSP.

Z obsahu podaní sťažovateľky a ich príloh vyplýva, že sťažovateľka pred podaním sťažnosti   ústavnému   súdu   nevyužila   možnosť   podať   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní predsedovi okresného súdu a ani na okresnom súde nepodala návrh na odňatie poverenia vo veci konajúcemu notárovi.

Sťažnosť   zo   6.   júna   2005   v konaní,   ktoré   začalo   v marci   1994,   ústavný   súd nepovažuje za vyčerpanie možností podľa citovaných ustanovení, pretože táto bola podaná až po 2. júni 2005, t. j. až po doručení výzvy ústavného súdu sťažovateľke, v ktorej bola vyzvaná i na predloženie dôkazov o využití opravných a iných prostriedkov nápravy podľa § 53 zákona o ústavnom súde a z jej obsahu navyše nebolo zrejmé, čoho sa sťažovateľka domáha.

Ústavný   súd   podotýka,   že   podanie   sťažnosti   až   po   doručení   uvedenej   výzvy ústavného súdu sťažovateľke sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (mutatis mutandis IV. ÚS 306/04, III. ÚS 73/05).

Vzhľadom na skutočnosť, že konanie o obnove evidencie pozemkov podľa zákona č. 180/1995 Z. z. nie je zákonnou a v zásade ani faktickou prekážkou postupu súdu, resp. súdneho   komisára   v   dedičskom   konaní,   nemožno   akceptovať   ani   argumentáciu sťažovateľky,   podľa   ktorej   by   podanie   opravných,   resp.   iných   prostriedkov   nápravy smerujúcich k odstráneniu prieťahov v predmetnom konaní nemalo význam.

Sťažovateľka taktiež nepreukázala ani netvrdila, že podmienku podľa § 53 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   nesplnila   z dôvodov   hodných   osobitného   zreteľa   a existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je sťažnosť prípustná, ak sťažovateľka nevyčerpala opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľka oprávnená podľa osobitných predpisov, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť   je potrebné odmietnuť so   zreteľom   na nesplnenie tejto   podmienky   konania (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. októbra 2005