znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 270/04-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. januára 2005 v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka prerokoval   sťažnosť   Petra   Vávru   a Márie   Vávrovej,   obaja   bytom   Z.   M.,   zastúpených advokátom JUDr. P. K., N., ktorou namietali porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nitra v konaní sp. zn. 9 C 163/98, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Petra Vávru na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 9 C 163/98 p o r u š e n é   b o l o.

2. Základné právo Márie Vávrovej na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 9 C 163/98 p o r u š e n é   b o l o.

3. Okresnému súdu Nitra p r i k a z u j e   v konaní sp. zn. 9 C 163/98 konať bez zbytočných prieťahov.

4.   Petrovi   Vávrovi p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Nitra p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5.   Márii   Vávrovej p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Nitra p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. Okresný súd Nitra j e   p o v i n n ý   nahradiť Petrovi Vávrovi a Márii Vávrovej trovy   právneho   zastúpenia   v   sume   17   920   Sk   (slovom   sedemnásťtisícdeväťstodvadsať slovenských korún) na bankový účet právneho zástupcu JUDr. P. K. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

7. Sťažnosti Petra Vávru a Márie Vávrovej vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. augusta 2004   doručená   sťažnosť   Petra   Vávru   a Márie   Vávrovej,   obaja bytom   Z.   M.   (ďalej   len „sťažovatelia“),   zastúpených   advokátom   JUDr.   P.   K.,   N.,   ktorou   namietali   porušenie základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   Okresným   súdom   Nitra   (ďalej   len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 9 C 163/98.

Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 270/04-9 z 10. septembra 2004 prijal sťažnosť sťažovateľov na ďalšie konanie.

Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu, ktorá jej bola doručená   14.   októbra   2004,   vyjadrila,   že   okresný   súd   netrvá   na   verejnom   ústnom pojednávaní pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľov vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 15. októbra 2004 oznámil, že netrvá na verejnom ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli, že žalobou doručenou okresnému súdu 19.   mája   1998   sa   domáhali,   aby   okresný   súd   určil,   že   sú   výlučnými   bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Z. M., uvedených vo výkaze - výmere geometrického plánu č. 244-244-0174-93 ako parc. č. 13613/1 - vinica vo výmere 1391 m² a parc. č. 13613/2 - zast. plocha (iná stavba) vo výmere 14 m².

Okresný súd rozsudkom z 27. januára 1999 žalobe sťažovateľov vyhovel v plnom rozsahu. Uvedený rozsudok bol právnemu zástupcovi sťažovateľov doručený v písomnom vyhotovení až 8. marca 2001, t. j. po 26 mesiacoch od jeho vyhlásenia. Odporca v 1. rade podal proti predmetnému rozsudku   10. decembra 2001 odvolanie, ktoré bolo právnemu zástupcovi sťažovateľov doručené 3. apríla 2002, pričom sťažovatelia sa prostredníctvom právneho zástupcu k tomuto odvolaniu vyjadrili 16. apríla 2002.

Právnemu zástupcovi sťažovateľov bolo 9. apríla 2003 doručené podanie odporcu v 1. rade, ktoré doručil súdu 10. decembra 2001 a bolo označené ako návrh na pridelenie veci inému súdu. Právny zástupca sťažovateľov sa k tomuto podaniu vyjadril 10. apríla 2003. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uvádzajú, že od uvedeného dátumu sa v predmetnej veci   nekonajú   žiadne   úkony   a   nie   je   možné   dosiahnuť,   aby   rozsudok   nadobudol právoplatnosť.

Sťažovatelia   doručili   prostredníctvom   právneho   zástupcu   predsedníčke   okresného súdu 10. júna 2004 sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní. Predsedníčka okresného súdu v odpovedi z 12. júla 2004 uviedla, že okresný súd koná v uvedenej veci a nezistila subjektívne   prieťahy   v konaní   zákonnej   sudkyne,   ktorá   vykonáva   v danej   veci   úkony v primeraných časových intervaloch vzhľadom na počet vecí, ktoré vo svojom oddelení vybavuje.

S prihliadnutím   na   vzniknuté   prieťahy   v   konaní   spôsobené   okresným   súdom sťažovatelia   vo   svojom   návrhu   výroku   rozhodnutia   (petite)   žiadajú,   aby   ústavný   súd vyslovil porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní okresného súdu sp. zn. 9 C 163/98 a prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov. Zároveň sťažovatelia požadujú primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd výzvou zo 6. októbra 2004 požiadal predsedníčku okresného súdu, aby sa   v zmysle   ustanovenia   §   29   ods.   6   zákona   o ústavnom   súde   vyjadrila   k   sťažnosti sťažovateľov. Predsedníčka okresného súdu vo svojej odpovedi z 25. októbra 2004 uviedla prehľad   úkonov   vykonaných   v   predmetnej   veci   a   vyjadrila   sa,   že   uvedená   vec   je   od 27. januára 1999 rozhodnutá, rozhodnutie však dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Uvedený stav bol zapríčinený skutočnosťou, že po vyhlásení rozsudku bolo potrebné spis pre jeho stratu rekonštruovať, a preto bol rozsudok písomne vyhotovený až 26. februára 2001, ako aj viacerými procesnými podaniami odporcu v 1. rade.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení ďalej uviedla, že okresný súd úkony   v predmetnej   veci   vykonával   plynule „...   a   s ohľadom   na   pracovnú   zaťaženosť sudcov aj v primeranom tempe“. Zároveň žiada, aby bolo prihliadnuté na skutočnosť, že pri prerokovávaní veci sa vystriedali dvaja zákonní sudcovia, pričom v dôsledku vytvorenia Krajského súdu v Nitre a postupným odchodom sudcov na novovytvorený súd, prípadne odchodom sudcov mimo justície alebo odchodom mladých sudkýň na materskú dovolenku „... sme dlhodobo čelili nedostatku sudcov“.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľov, stanoviska predsedníčky okresného súdu   a   najmä   podrobného   preštudovania   rekonštruovaného   spisu   okresného   súdu sp. zn. 9 C 163/98 zistil nasledovný priebeh a stav konania.

Podľa zápisnice okresného súdu „o rekonštrukcii spisu OS Nitra sp. zn. 9 C 163/98“ z 22.   mája 2000 (č.   l. 1 spisu)   boli do   dátumu   vypracovania   tejto zápisnice   vykonané nasledovné úkony v posudzovanej veci:„Nápad – 19. mája 1998 Pojednávania: prvé pojednávanie: 28. septembra 1998 – zrušené, odročené   21. októbra 1998 – zrušené, odročené   20. novembra 1998   11. decembra 1998   27. januára 1999 – vyhlásený rozsudok“

V zmysle predmetnej zápisnice sťažovatelia doručili okresnému súdu 19. mája 1998 návrh na začatie konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam proti odporcom v 1. až 9. rade.

Okresný súd vyzval prípisom z 1. júna 2000 právneho zástupcu sťažovateľov, aby v lehote   10   dní   predložil   požadované   písomnosti   z dôvodu   rekonštrukcie   spisu.   Právny zástupca   sťažovateľov   doručil   okresnému   súdu   požadované   písomnosti   6.   júna   2000. Okresný súd nariadil 10. novembra 2000 termín pojednávania na 19. január 2001. Odporca v 1. rade doručil okresnému súdu 12. decembra 2000 písomné ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní nariadenom na 19. január 2001 zo zdravotných dôvodov.

Právny   zástupca   sťažovateľov   doručil   okresnému   súdu   20.   decembra   2000 písomnosti týkajúce sa predmetu konania. Odporcovia v 2. až 4. rade doručili okresnému súdu   16.   januára   2001   vyjadrenie   k   predmetu   konania.   Okresný   súd   rozsudkom č. k. 9 C 163/98-19 z 27. januára 1999 určil, že sťažovatelia sú výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi   nehnuteľností   týkajúcich   sa   predmetu   konania.   Okresný   súd   vydal 26. februára 2001 pokyn na doručenie uvedeného rozsudku účastníkom konania.

Okresný   súd   vydal   7.   júna   2001   pokyn   na   doručenie   prípisu   Obecnému   úradu Holubice, Česká republika, aby v lehote 10 dní oznámil dátum úmrtia odporcu v 5. rade a názov súdu, ktorý prerokoval dedičstvo po ňom. Odpoveď Obecného úradu Holubice, Česká republika bola okresnému súdu doručená 2. júla 2001. Okresný súd vydal 9. júla 2001 pokyn na doručenie prípisu Okresnému súdu Praha – Západ, Česká republika, aby v lehote 20 dní oznámil, či prerokovával dedičstvo po zosnulom odporcovi v 5. rade.

Okresný súd vydal 10. augusta 2001 pokyn na doručenie prípisu Okresnému súdu Praha   1,   Česká   republika,   aby   v lehote   20   dní   oznámil,   či   prerokovával   dedičstvo   po zosnulom   odporcovi   v 5.   rade.   Obvodný   súd   Praha   1,   Česká   republika   v oznámení doručenom   okresnému   súdu   30.   augusta   2001   uviedol,   že   prípis   okresného   súdu   bol postúpený na vybavenie miestne príslušnému Okresnému súdu Praha – Západ.

Podľa úradného záznamu okresného súdu č. k. 9 C 163/98-31 z 2. novembra 2001 predseda okresného súdu pridelil posudzovaný spis na vybavenie novej zákonnej sudkyni. Okresný   súd   vydal   7.   novembra   2001   pokyn   na   opätovné   doručenie   rozsudkuč. k. 9 C 163/98-19 z 27. januára 1999 odporcom v 1. a 7. rade prostredníctvom policajných orgánov a doručenie prípisu Okresnému súdu Praha – Západ, či prerokoval dedičstvo po zosnulom odporcovi v 5. rade. Mestská polícia mesta Zlaté Moravce doručila okresnému súdu   28.   novembra   2001   správu   o doručení   uvedeného   rozsudku   odporcovi   v 7.   rade. Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava – Dúbravka doručilo okresnému súdu 5. decembra 2001 správu o doručení predmetného rozsudku odporcovi v 1. rade.

Odporca   v 1.   rade   doručil   okresnému   súdu   10.   decembra   2001   odvolanie   voči doručenému rozsudku a návrh na vydanie predbežného opatrenia, aby sťažovatelia nemohli nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom konania. Okresný súd vydal 11. decembra 2001 pokyn na doručenie prípisu odporcovi v 1. rade, aby v lehote 5 dní upresnil svoje odvolanie. Podpredsedníčka Krajského súdu v Nitre doručila 20. decembra 2001 okresnému súdu návrh odporcu v 1. rade na pridelenie veci inému súdu.

Okresný   súd   vydal   28.   decembra   2001   pokyn   na   doručenie   prípisu   odporcovi v 1. rade, aby v lehote 5 dní upresnil svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia v zmysle príslušných   ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.   V spise   je na č.   l. 45 priložené doplnenie odvolania odporcu v 1. rade z 22. decembra 2001 bez dátumu jeho doručenia okresnému súdu.

Okresný súd uznesením č. k. 9 C 163/98-47 z 23. januára 2002 konanie vo veci predbežného   opatrenia   zastavil   podľa   ustanovenia   §   43   ods.   2   Občianskeho   súdneho poriadku, zároveň vydal pokyn na doručenie predmetného uznesenia účastníkom konania a vyzval   Okresný   súd   Praha   –   Západ,   aby   v lehote   10   dní   oznámil,   či   prerokovával dedičstvo po zosnulom odporcovi v 5. rade.

Okresný súd prípisom z 23. januára 2002 vyzval odporcu v 1. rade, aby v lehote 5 dní upresnil   dôvody   odvolania proti   rozsudku   č.   k.   9 C 163/98-19   z 27.   januára 1999   pod hrozbou zastavenia odvolacieho konania. Odpoveď Okresného súdu Praha – Západ bola okresnému súdu doručená 1. marca 2002.

Okresný súd vyzval 26. marca 2002 odporcu v 1. rade na úhradu súdneho poplatku za podaný návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v lehote 5 dní. Podľa úradného záznamu okresného súdu z 15. apríla 2002 právny zástupca sťažovateľa nahliadol do posudzovaného spisu a 16. apríla 2002 doručil okresnému súdu vyjadrenie k odvolaniu odporcu v 1. rade. Úhrada súdneho poplatku za podanie návrhu na prikázanie veci inému súdu odporcom v 1. rade bola okresnému súdu doručená 22. apríla 2002.

Okresný súd prípisom z 2. mája 2002 požiadal Okresný súd Praha – Západ o zaslanie správy - okruhu dedičov po zosnulom odporcovi v 5. rade v lehote 10 dní a 27. júna 2002 vydal pokyn na zaslanie urgencie týkajúcej sa uvedeného prípisu. Odpoveď Okresného súdu Praha – Západ z 13. júna 2002 je v posudzovanom spise založená na č. l. 58 bez dátumu doručenia okresnému súdu.

Okresný   súd   vydal   15.   augusta   2002   pokyn   na   doručenie   rozsudku   manželke zosnulého odporcu v 5. rade. Okresný súd vydal 20. septembra 2002 pokyn na predloženie posudzovanej veci Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie   o   prikázaní   veci   inému   súdu   z dôvodu   vhodnosti   podľa   návrhu   odporcu v 1. rade vo vyjadrení zo 7. decembra 2001.

Najvyšší   súd   prípisom   zo   14.   novembra   2002   vrátil   spis   okresnému   súdu   bez rozhodnutia   z dôvodu   nevyhnutnosti   doplniť   návrh   odporcu   v 1.   rade   o požadované náležitosti   a   vyjadrenia   ostatných   účastníkov   konania   k danému   návrhu.   Okresný   súd prípisom z   29. novembra 2002 požiadal Okresný súd Bratislava II o vypočutie odporcu v 1. rade z dôvodu doplnenia jeho návrhu v zmysle pokynov najvyššieho súdu. Okresný súd Bratislava   II   doručil   okresnému   súdu   21.   februára   2003   odpoveď   na   dožiadanie so zápisnicou o výsluchu odporcu v 1. rade.

Okresný   súd   vydal   10.   marca   2003   pokyn   na   predloženie   posudzovaného   spisu sudkyni   okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrila   k námietke   zaujatosti.   Vyjadrenie   uvedenej sudkyne okresného súdu z 18. marca 2003 je v spise založené na č. l. 69. Okresný súd vydal 19.   marca   2003   pokyn   na   doručenie   návrhu   na   prikázanie   veci   inému   súdu   z dôvodu vhodnosti odporcu   v 1. rade zo 7. decembra 2001 účastníkom konania, aby sa k nemu v lehote 5 dní   vyjadrili.   Odpoveď právneho zástupcu   sťažovateľa bola okresnému   súdu doručená   10.   apríla   2003.   Okresný   súd   vydal   29.   septembra   2003   pokyn   na   opätovné zaslanie prípisu odporcom v 2. až 9. rade, aby sa k nemu vyjadrili.

Okresný súd vydal 30. januára 2004 pokyn na doručenie prípisu odporcovi v 1. rade, aby doplnil a upresnil vyjadrenie o námietke zaujatosti voči súdu zo 7. decembra 2001, a 29. marca   2004   vydal   pokyn   na predloženie   spisu   Krajskému   súdu   v Nitre   (ďalej   len „krajský   súd“)   za   účelom   rozhodnutia   o podaní   návrhu   na   prikázanie   veci   inému   súdu z dôvodu   vhodnosti   odporcu   v 1.   rade.   Krajský   súd   prípisom   z 21.   júna   2004   zaslal posudzovaný spis najvyššiemu súdu. Spis bol najvyššiemu súdu doručený 14. septembra 2004.   Najvyšší   súd   uznesením   č.   k.   5   Ndc   110/2004-78   z 22.   septembra   2004   návrhu o prikázaní veci inému súdu z dôvodu vhodnosti odporcu v 1. rade nevyhovel. Predmetný spis bol okresnému súdu vrátený 29. októbra 2004.

Okresný súd vydal 2. novembra 2004 pokyn na opätovné zaslanie spisu najvyššiemu súdu, aby bol spis doplnený o potrebný počet rovnopisov uvedeného uznesenia najvyššieho súdu   vzhľadom   na   počet   účastníkov   konania.   Spis   bol   okresnému   súdu   vrátený 26. novembra   2004.   Okresný   súd   vydal   29.   novembra   2004   pokyn   na   doručenie predmetného   uznesenia   najvyššieho   súdu   účastníkom   konania.   Uvedeným   úkonom okresného súdu (č. l. 82) posudzovaný spis končí.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Len prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby neodstráni a nemôže odstrániť. Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 26/95, I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99 a ďalšie).

Sťažovatelia   doručili   prostredníctvom   právneho   zástupcu   predsedníčke   okresného súdu 10. júna 2004 sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní. Predsedníčka okresného súdu v odpovedi z 12. júla 2004 uviedla, že okresný súd koná v uvedenej veci a nezistila subjektívne   prieťahy   v konaní   zákonnej   sudkyne,   ktorá   vykonáva   v danej   veci   úkony v primeraných časových intervaloch vzhľadom na počet vecí, ktoré vo svojom oddelení vybavuje.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu.

Ústavný súd nemohol posúdiť predmetné konanie podľa uvedených kritérií v období od doručenia návrhu sťažovateľov na začatie konania okresnému súdu 19. mája 1998 až do 27. januára 1999 (vyhlásenie rozsudku), a to z dôvodu rekonštrukcie spisu, pretože uvedené obdobie je heslovite zaznamenané na č. l. 1 spisu a z tohto stručného záznamu nie je možné konanie podľa uvedených kritérií analyzovať. Z uvedeného dôvodu ústavný súd posudzoval len tú časť predmetného konania, ktorá nasledovala po vyhlásení rozsudku 27. januára 1999.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, teda ide o vec, ktorá patrí   po   právnej   stránke   do   štandardnej   rozhodovacej   agendy   všeobecného   súdnictva s rozsiahlou judikatúrou v tejto oblasti.

Skutková stránka posudzovanej veci patrí k štandardným aj napriek protikladným stanoviskám účastníkov konania. Vyšší počet účastníkov konania na strane odporcov môže spôsobovať predlžovanie jednotlivých procesných úkonov, avšak napriek tejto skutočnosti zbytočné prieťahy, ktoré v posudzovanom konaní nastali, nemožno pripísať na vrub tejto okolnosti.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd pri preskúmaní spisu   nezistil   žiadnu   okolnosť,   ktorou   by sťažovatelia   prispeli k zbytočným prieťahom   v   konaní,   naopak,   prostredníctvom   právneho   zástupcu   reagovali   na   prípisy a výzvy okresného súdu vždy v požadovanej lehote.

Vyšší   počet   účastníkov   konania   na   strane   odporcov   a podania   odporcu   v 1.   rade spôsobili predĺženie konania, ústavný súd však uvedené predĺženie nepripisuje na ťarchu okresnému súdu, pretože v prípade protikladných stanovísk procesných strán nevyhnutne dochádza k predlžovaniu konania v dôsledku procesných úkonov sporových strán.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,   bol   postup   samotného   okresného   súdu.   Pri   skúmaní   skutočnosti,   či   v dôsledku postupu okresného súdu došlo k porušeniu vyššie uvedeného práva, ústavný súd zistil, že tomu tak je, a to bez existencie zákonnej prekážky (napr. rozhodnutie II. ÚS 3/00).

Ústavný súd hodnotí obdobie od 27. februára 1999, keď uplynula zákonná lehota na písomné vyhotovenie rozsudku č. k. 9 C 163/98-19 z 27. januára 1999, do 22. mája 2000, keď   okresný   súd   vydal   pokyn   na   rekonštrukciu   spisu,   ako   zbytočný   prieťah   zo   strany okresného   súdu   v   trvaní   14,5   mesiacov.   Predsedníčka   okresného   súdu   vo   vyjadrení z 25.   októbra 2004 uviedla, že v uvedenom   období došlo k strate posudzovaného spisu a jeho   následnej   rekonštrukcii.   Ústavný   súd   zastáva   názor,   že   v prípade   primeranej pozornosti pri manipulácii s uvedeným spisom by k jeho strate nedošlo, a preto ide v tomto prípade o okolnosť, ktorú je potrebné pripísať na ťarchu okresného súdu a nemôže byť na ujmu účastníkov konania.

Ústavný súd pri hodnotení posudzovaného spisu posúdil obdobie od 20. decembra 1999, keď bolo podanie odporcu v 1. rade o námietke zaujatosti a prikázaní veci inému súdu doručené okresnému súdu, do 14. novembra 2002, keď najvyšší súd vrátil spis z dôvodu potreby doplnenia podania odporcu v 1. rade, ako zbytočný prieťah zo strany okresného súdu v trvaní 10,5 mesiacov. Z podania odporcu v 1. rade zo 7. decembra 1999 je zjavná jeho nepresnosť a neúplnosť. Ústavný súd zastáva názor, že okresný súd mohol po doručení uvedeného podania hneď vyzvať odporcu v 1. rade na upresnenie a doplnenie jeho podania podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a nie až po nariadení tejto skutočnosti najvyšším súdom, čím vznikol zbytočný prieťah v posudzovanom konaní.

Ústavný súd posúdil uvedené obdobie ako zbytočný prieťah aj z toho dôvodu, že v období, keď bolo podanie odporcu v 1. rade o námietke zaujatosti a prikázaní veci inému súdu   doručené   okresnému   súdu   (20.   decembra   2001),   uplynulo   už   34   mesiacov   od vyhlásenia   rozsudku,   a   povinnosťou   okresného   súdu   bolo   preto   pristupovať k posudzovanému konaniu so zvláštnou starostlivosťou a dbať na vykonanie takých úkonov vo veci, ktoré by viedli k čo najskoršiemu predloženiu veci krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení z 25. októbra 2004 ďalej uviedla, že okresný súd úkony v predmetnej veci vykonával plynule „... a s ohľadom na pracovnú zaťaženosť   sudcov   aj   v   primeranom   tempe“. Zároveň   žiada,   aby   bolo   prihliadnuté   na skutočnosť,   že   pri   prerokovávaní   veci   sa   vystriedali   dvaja   zákonní   sudcovia,   pričom v dôsledku   vytvorenia   Krajského   súdu   v Nitre   a postupným   odchodom   sudcov   na novovytvorený súd, prípadne odchodom sudcov mimo justície alebo odchodom mladých sudkýň na materskú dovolenku „... sme dlhodobo čelili nedostatku sudcov“.

Ústavný   súd   už   v priebehu   predchádzajúcej   rozhodovacej   činnosti   ustálil,   že nadmerné množstvo vecí,   v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za prieťahy v súdnom konaní (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 40/97). Podľa právneho názoru ústavného súdu vyjadreného v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 14/00 „Otázky množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní“.

Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku postup okresného súdu v predmetnej veci vyhodnotil ako konanie, v ktorom došlo k   zbytočným   prieťahom   zo   strany   okresného   súdu   v   celkovej   dĺžke   25   mesiacov, t. j. obdobie od 27. februára 1999 do 22. mája 2000 (14,5 mesiacov) a od 20. decembra 2001 do 14. novembra 2002 (10,5 mesiacov).

Základné   právo   zaručené   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   sa   realizuje   takým   konaním všeobecných súdov, ktoré plynule smeruje k odstráneniu právnej neistoty osoby, ktorá sa obrátila na súd v konkrétnej veci (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 40/97).

Na základe týchto dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako im ho zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   ak   porušenie   základných   práv   a   slobôd   vzniklo nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

IV.

Pretože   ústavný   súd   rozhodol   o porušení   práva   sťažovateľov,   zaoberal   sa   aj   ich žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

V konkrétnych   okolnostiach   danej   veci   vidí   ústavný   súd   nemajetkovú   ujmu sťažovateľov najmä v okolnosti, keď okresný súd napriek strate predmetného spisu vykonal ďalší úkon vo veci až takmer po 15 mesiacoch od uskutočnenia predchádzajúceho úkonu, a napriek tejto okolnosti okresný súd nepostupoval vo veci efektívne a takým spôsobom, aby bola vec čo najskôr predložená odvolaciemu súdu. Ústavný súd pri stanovení výšky primeraného   finančného   zadosťučinenia   zvlášť   vzal   do   úvahy   skutočnosť,   že   takmer 6 rokov po vyhlásení rozsudku ho nie je možné správoplatniť a mať tak umožnený riadny výkon   vlastníckych   práv.   Ústavný   súd   preto   považoval   za   primerané   finančné zadosťučinenie pre každého zo sťažovateľov sumu 30 000 Sk.

Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   so   zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu,   preto ústavný súd žiadosti sťažovateľov o primerané finančné zadosťučinenie vo zvyšnej časti nevyhovel a priznanú sumu považoval za primeranú aj s prihliadnutím na dĺžku zbytočných prieťahov spôsobených okresným súdom v posudzovanom konaní.

V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom   súde,   ktorý   v odôvodnených   prípadoch   umožňuje   ústavnému   súdu   podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému   účastníkovi   konania   jeho   trovy,   ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   náhradu   trov právneho zastúpenia, pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov bolo porušené, a teda mali vo veci úspech.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia § 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom, ak   predmet   sporu   nie   je   oceniteľný   peniazmi,   odmena   za   jeden   úkon   je   jedna   tretina výpočtového základu. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

V zmysle § 17 ods. 2 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži   o 20   %,   ak   ide   o spoločné   úkony   pri   zastupovaní   alebo   obhajobe   dvoch   alebo viacerých osôb.

Podľa ustanovenia § 22 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, priznáva sa mu pri určení náhrady trov konania odmena zvýšená o daň   z pridanej   hodnoty.   Právny   zástupca   sťažovateľov   predložil   ústavnému   súdu 6. augusta 2004 fotokópiu osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty.

Podľa ustanovenia § 25 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. odmena vyčíslená podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé slovenské desaťkoruny smerom hore.

Vzhľadom   na skutočnosť,   že   dva   úkony   právnej   služby boli zrealizované v roku 2004,   ústavný   súd   vychádzal   pri   týchto   úkonoch   z oznámenia   Štatistického   úradu Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2003 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 13 602 Sk.

Podľa   takto   určených   kritérií   je   výška   odmeny   za   dva   úkony   právnej   pomoci   - prevzatie   a príprava   veci   a podanie   vo   veci   samej   4   534   Sk   za   každý   úkon   v zmysle ustanovenia § 16 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Z. z., t. j. spolu 9 068 Sk, a znížená o 20 % predstavuje   sumu   7   254,40   Sk   u každého   zo   sťažovateľov,   teda   spolu   14   508,80   Sk. Ústavný súd rozhodol aj o priznaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a   miestne   prepravné   vo   výške   jednej   stotiny   výpočtového   základu   podľa   §   19   ods.   3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z., t. j. dvakrát 136 Sk u každého zo sťažovateľov, teda spolu 544 Sk.

Daň   z pridanej   hodnoty   (sadzba   19   %)   zo   sumy   15   052,80   Sk   (celková   suma odmeny) je vyčíslená čiastkou 2 860,32 Sk.

Podľa   takto   určených   kritérií   je   správny   výpočet   trov   v sume   17   920   Sk,   ktorú ústavný súd zaviazal uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľov okresný súd.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2005