znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 27/2015-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. apríla 2015 v senátezloženom z   predsedu   Rudolfa   Tkáčika   a zo   sudkyne   Jany   Baricovej   a sudcu   ĽubomíraDobríka prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenejadvokátom Mgr. Markom Gutikom, Advokátska kancelária, Armádna 1655/5, Trenčín, prenamietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti vprimeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 176/2000 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a právo na prejednanie jejzáležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudskýchpráv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trenčín   v   konaní   vedenompod sp. zn. 5 C 176/2000   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Trenčín   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5 C 176/2000p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €(päťtisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Trenčín   p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Trenčín   j e   p o v i n n ý   uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovykonania v sume 284,08   € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) do dvochmesiacov   od   právoplatnosti   tohto   rozhodnutia   na   účet   jej   právneho   zástupcu   advokátaMgr. Marka Gutika, Advokátska kancelária, Armádna 1655/5, Trenčín.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesenímč. k. III. ÚS 27/2015-9 z 20. januára 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

  (ďalej len „sťažovateľka“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon oústavnom súde“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupomOkresného   súdu   Trenčín   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.5 C 176/2000.

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnostipodaním   sp.   zn.   Spr   219/2015   doručeným   ústavnému   súdu   12.   marca   2015,   v ktoromuviedol:

„... Žaloba o zaplatenie 128.064,50 Sk, po čiastočnom späťvzatí žaloby, o zaplatenie 4.250,96 eura, kde sťažovateľka vystupuje ako žalovaná, bola uplatnená na tunajší súd dňa 10.03.2000. Podľa môjho   názoru   súd   konal vo veci bez prieťahov   a z   dôvodu,   že pre rozhodnutie o veci bolo potrebné nariadenie znaleckého dokazovania, uznesením zo dňa 05.02.2003 ustanovil znalca z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác ⬛⬛⬛⬛. Súd vo veci vykonal pojednávania v dňoch 16.1.2001,29.3.2001, 17.9.2002,21.3.2006, 13.6.2006, 14.11.2006,20.2.2007, 12.3.2008, 18.4.2008, na ktorých vykonal   dokazovanie   výsluchom   účastníkov,   oboznámením   listín,   výsluchom   viacerých svedkov,   znalca ⬛⬛⬛⬛.   Po   vykonanom   dokazovaní   znalecký   posudok ⬛⬛⬛⬛ nebol postačujúci pre rozhodnutie súdu o uplatnenom práve a preto bol   Okresným   súdom   Trenčín   dňa   14.08.2009   ustanovený   nový   znalec   z   odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác ⬛⬛⬛⬛. Jeho úlohou bolo posúdiť, či navrhovateľ vykonal dielo v súlade so zmluvou o dielo zo dňa 02.11.1997; ak nie, určiť rozsah skutočne vykonaných prác podľa zmluvy o dielo a prác vykonaných nad dohodnutý rozsah; určiť cenu skutočne vykonaných prác podľa zmluvy o dielo, ktorá by patrila navrhovateľovi, ak by dielo vykonal v súlade so zmluvou; určiť primeranú cenu (cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy) skutočne vykonaných prác a prác vykonaných nad dohodnutý rozsah.

Pokiaľ sťažovateľka namieta neprimeranú dĺžku konania od ustanovenia znalca ⬛⬛⬛⬛ do podania posudku a rozhodnutia súdu o priznaní znalečného tomuto znalcovi, je potrebné poukázať na to, že samotná sťažovateľka prispela k tomu, že znalec nemohol vypracovať znalecký posudok v kratšej dobe. Sťažovateľka na rozdiel od žalobcu neposkytla   znalcovi   listinné   doklady   potrebné   pre   vypracovanie   posudku,   a   to   napriek opakovaným výzvam znalca aj súdu. Súd sťažovateľku v tejto súvislosti musel predvolať na výsluch,   kde   jej   bolo   pohrozené   uložením   poriadkovej   pokuty   v   prípade   neposkytnutia súčinnosti   znalcovi.   Po   podaní   znaleckého   posudku   bolo   povinnosťou   súdu   rozhodnúť o znalečnom. Z dôvodu nepredloženia riadneho vyúčtovania znalečného znalcom, súd musel znalca opakovane vyzývať, čo spôsobilo zdržanie v konaní. Až na základe dostatočného a preskúmateľného   vyúčtovania   znalečného   súd   priznal   znalcovi   znalečné.   Ak   by   súd nevyzýval   znalca   na   riadne   vyúčtovanie   znalečného   a   nepriznal   znalcovi   v   tejto   časti znalečné, v dôsledku odvolania znalca by sa konanie predĺžilo o odvolacie konanie. Dĺžku predmetného konania ovplyvnila i skutočnosť, že pojednávania vytýčené súdom v tejto veci na   14.9.2006,   11.1.2007   boli   odročené   na   žiadosť   právneho   zástupcu   sťažovateľky   pre kolíziu termínu pojednávania s iným termínom pojednávania, pričom do úvahy prichádzala možnosť zabezpečiť si substitúta. Neposkytnutie súčinnosti znalcovi a žiadosti o odročenie pojednávania treba teda pripísať na vrub sťažovateľke.

Z predmetného spisu vyplýva, že prieťahy v konaní v prevažnej miere zapríčinil ustanovený súdny znalec ⬛⬛⬛⬛, ktorému bol súdny spis prostredníctvom dožiadaného súdu doručovaný od 18.11.2009, no nepreberal súdne zásielky, napokon spis prevzal dňa 17.3.2010 a vrátil spis tunajšiemu súdu dňa 14.3.2013 bez vypracovaného znaleckého posudku. Vzhľadom na skutočnosť, že je povinnosťou súdu dozerať na plynulosť konania   i   počas   vykonávania   znaleckej   činnosti,   súd   na   opakované   žiadosti   znalca o predĺženie lehoty na podanie znaleckého posudku, dva razy vyhovel vzhľadom na prísľuby znalca, že v dodatočnej lehote splní zadanú úlohu, a vzhľadom na jeho tvrdenia, že posudok má   rozpracovaný,   pričom   znalec   nedodržanie   lehôt   zakaždým   ospravedlňoval   vysokou pracovnou   zaneprázdnenosťou.   Súd   opakovane   znalca   urgoval   písomne,   elektronicky, telefonicky   s   hrozbami   ukladania   pokút   a   oznámenia   jeho   postupu   Ministerstvu spravodlivosti SR. Súd znalcovi dva razy uložil poriadkové pokuty, keď nedodržal určené lehoty a súd nevyhovel jeho poslednej žiadosti o predĺženie lehoty. Keďže uvedený postup a poriadkové opatrenia neboli úspešné, a súd vlastnou činnosťou zistil, že bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, pričom znalec súd o tejto významnej skutočnosti neinformoval,   hoci   vedel,   že   sa   jedná   o   reštančnú   vec,   súd   vyžiadal   celý   súdny   spis od menovaného znalca.

Po   vrátení   spisu   súdu   súd   elektronicky   kontaktoval   ďalšieho   znalca   z   odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác, či je schopný vypracovať urýchlene znalecký   posudok   v   tejto   veci   a   po   zmene   zákonného   sudcu   súd   uznesením   zo   dňa 02.08.2013   ustanovil   za   znalca ⬛⬛⬛⬛ na   zodpovedanie   vyššie   uvedenej znaleckej   úlohy.   Pred   odovzdaním   spisu   znalcovi   na   vypracovanie   posudku   musel   súd rozhodnúť   o   námietkach   sťažovateľky   proti   osobe   znalca   podaných   dňa   12.08.2013. Zabezpečenie vyjadrenia znalca k námietkam bolo spojené s prekážkou pri ich doručovaní znalcovi poštou, keď ich neprevzal v odbernej lehote na jeho adrese a s urgovaním znalca na vyjadrenie, pričom súd doručoval písomnosti znalcovi na adresu podľa internetového výpisu zo zoznamu znalcov. Po doručení vyjadrenia znalca k námietkam proti jeho osobe súd   uznesením   zo   dňa   13.03.2014,   právoplatným   dňa   01.04.2014   znalca   nevylúčil zo znaleckého dokazovania v tejto veci. Dňa 19.06.2014 bol spis odoslaný Okresnému súdu Prievidza   na   jeho   doručenie   znalcovi.   Po   uplynutí   stanovenej   lehoty   na   vypracovanie posudku Okresný súd Trenčín telefonicky dňa 21.10.2014 kontaktoval znalca na zistenie, kedy vypracuje znalecký posudok, pričom znalec súdu oznámil, že znalecký posudok súdu predloží po vyplatení odmeny za znalecký posudok. Po upozornení na zákonný postup pri žiadaní   preddavku   na   trovy   znaleckého   dokazovania,   znalec   požiadal   o   priznanie preddavku dňa 27.10.2014, o čom súd rozhodol uznesením zo dňa 12.12.2014. Oneskorenie v podaní posudku znalca spôsobila neoprávnená požiadavka znalca, že posudok nepredloží, kým mu súd neuhradí celé znalečné, od ktorej po vysvetlení a poučení súdu upustil a vypracovaný posudok súdu predložil dňa 15.01.2015, no bez vyúčtovania, na predloženie ktorého ho súd ihneď vyzval a posudok zaslal na vyjadrenie účastníkom. Podľa môjho názoru sa od 14.03.2013, kedy bol spis ⬛⬛⬛⬛ vrátený, v predmetnej veci sa koná bez prieťahov.

Je pravdou, že na základe sťažností sťažovateľky bolo predsedníčkou tunajšieho súdu konštatované, že konanie trvá neprimerane dlho a neprebieha dostatočne plynulo, pričom zákonný sudca bol opakovane upozorňovaný na povinnosť konať vo veci bez zbytočných prieťahov. Tiež je potrebné poznamenať, že v priebehu konania došlo k viacerým zmenám zákonných sudcov, ktoré boli vynútené zmenou pôsobenia pôvodných zákonných sudcov. Domnievam sa, že predmetný spor patrí k skutkovo zložitejším veciam, pretože si vyžaduje vyriešenie odborných otázok, s čím je spojené i znalecké dokazovanie z odboru oceňovania stavebných prác, pričom sa rieši viacero odborných otázok.

Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   považujem   navrhované   finančné   zadosťučinenie za neprimerane vysoké...“

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 5 C 176/2000 ústavnýsúd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd,preto ich považoval za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohtopojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného právapodľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejneprerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...,   ako   aj   práva   na   prejednanie   jej   záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, abyjeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislýma nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebozáväzkoch...

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojejustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možnoza konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu   sťažovateľky   v   konkrétnomposudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiuvo   veci   alebo   k   odstráneniu   jeho   právnej   neistoty   zákonom   dovoleným   spôsobom.   Kvytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu aleboiného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV.   ÚS   74/02,III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postupsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že sporyo zaplatenie peňažnej sumy tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdova v   zásade   ich   nemožno   považovať   za   právne   ani   skutkovo   zložité.   Ústavný   súdz vyžiadaného spisu okresného súdu nezistil, že by išlo o právne zložitú vec. Pokiaľ ideo skutkovú stránku, danú právnu vec je možné považovať za zložitú s ohľadom na potrebuvykonať rozsiahle znalecké dokazovanie.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných prieťahovv konaní,   dospel   ústavný   súd   k   záveru,   že   k   dĺžke   posudzovaného   konania   podstatneneprispeli okolnosti na strane sťažovateľky s výnimkou, že 14. júna 2006 a 11. januára 2007bolo potrebné odročiť pojednávania na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľky z dôvodukolízie termínov, čo však neprispelo významnou mierou k predĺženiu jej konania vo veci.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej vecia poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania 15 rokov na okresnom súde je už samoosebe neprimerané.

Do dnešného dňa nie je vec právoplatne skončená.

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizovalv súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšieprejednaná a rozhodnutá.

Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenieefektívneho   postupu,   ktorý   mal   smerovať   k   odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sasťažovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzala, čo je základným účelompráva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02) a jeho neefektívnačinnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajšímpostupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 5 C 176/2000, došlok zbytočným   prieťahom,   a   tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľkyna prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právana prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože   ústavný   súd   zistil   porušenie   označeného   základného   práva   sťažovateľkypodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konanívedenom   pod   sp.   zn.   5 C 176/2000,   prikázal   mu,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočnýchprieťahov,   a   odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   nachádza   sťažovateľkadomáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučineniav sume 10 000 € z dôvodov v nej uvedených.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   aj   priznaniefinančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivostiaplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančnézadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný   súd   vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   v   konanívedenom   pod   sp.   zn.   5 C 176/2000   berúc   do   úvahy   konkrétne   okolnosti   danej   vecipovažoval priznanie sumy 5 000 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jejvznikli   v   dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom.   Právnyzástupca sťažovateľky   trovy   konania   vyčíslil   sumou   284,08   €,   a to   za   dva   úkonyprávnej služby (prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomnépodanie – sťažnosť).

Ústavný   súd   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“)   priznal   sťažovateľke   náhradu   trovkonania.   Základom   pre   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   je   v   danom   prípadepriemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)náhradu   trov   konania   za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané   v   roku   2014   (prípravaa prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právny zástupcasťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za jeden úkon podľa vyhlášky.Náhrada   trov   konania,   ktorú   ústavný   súd   priznal   sťažovateľke,   spolu   predstavuje   sumu284,08 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účetprávneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. apríla 2015