SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 27/2015-24
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. apríla 2015 v senátezloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu ĽubomíraDobríka prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenejadvokátom Mgr. Markom Gutikom, Advokátska kancelária, Armádna 1655/5, Trenčín, prenamietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti vprimeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 176/2000 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jejzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenompod sp. zn. 5 C 176/2000 p o r u š e n é b o l o.
2. Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 176/2000p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €(päťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovykonania v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jej právneho zástupcu advokátaMgr. Marka Gutika, Advokátska kancelária, Armádna 1655/5, Trenčín.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. III. ÚS 27/2015-9 z 20. januára 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľka“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon oústavnom súde“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupomOkresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.5 C 176/2000.
Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnostipodaním sp. zn. Spr 219/2015 doručeným ústavnému súdu 12. marca 2015, v ktoromuviedol:
„... Žaloba o zaplatenie 128.064,50 Sk, po čiastočnom späťvzatí žaloby, o zaplatenie 4.250,96 eura, kde sťažovateľka vystupuje ako žalovaná, bola uplatnená na tunajší súd dňa 10.03.2000. Podľa môjho názoru súd konal vo veci bez prieťahov a z dôvodu, že pre rozhodnutie o veci bolo potrebné nariadenie znaleckého dokazovania, uznesením zo dňa 05.02.2003 ustanovil znalca z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác ⬛⬛⬛⬛. Súd vo veci vykonal pojednávania v dňoch 16.1.2001,29.3.2001, 17.9.2002,21.3.2006, 13.6.2006, 14.11.2006,20.2.2007, 12.3.2008, 18.4.2008, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením listín, výsluchom viacerých svedkov, znalca ⬛⬛⬛⬛. Po vykonanom dokazovaní znalecký posudok ⬛⬛⬛⬛ nebol postačujúci pre rozhodnutie súdu o uplatnenom práve a preto bol Okresným súdom Trenčín dňa 14.08.2009 ustanovený nový znalec z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác ⬛⬛⬛⬛. Jeho úlohou bolo posúdiť, či navrhovateľ vykonal dielo v súlade so zmluvou o dielo zo dňa 02.11.1997; ak nie, určiť rozsah skutočne vykonaných prác podľa zmluvy o dielo a prác vykonaných nad dohodnutý rozsah; určiť cenu skutočne vykonaných prác podľa zmluvy o dielo, ktorá by patrila navrhovateľovi, ak by dielo vykonal v súlade so zmluvou; určiť primeranú cenu (cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy) skutočne vykonaných prác a prác vykonaných nad dohodnutý rozsah.
Pokiaľ sťažovateľka namieta neprimeranú dĺžku konania od ustanovenia znalca ⬛⬛⬛⬛ do podania posudku a rozhodnutia súdu o priznaní znalečného tomuto znalcovi, je potrebné poukázať na to, že samotná sťažovateľka prispela k tomu, že znalec nemohol vypracovať znalecký posudok v kratšej dobe. Sťažovateľka na rozdiel od žalobcu neposkytla znalcovi listinné doklady potrebné pre vypracovanie posudku, a to napriek opakovaným výzvam znalca aj súdu. Súd sťažovateľku v tejto súvislosti musel predvolať na výsluch, kde jej bolo pohrozené uložením poriadkovej pokuty v prípade neposkytnutia súčinnosti znalcovi. Po podaní znaleckého posudku bolo povinnosťou súdu rozhodnúť o znalečnom. Z dôvodu nepredloženia riadneho vyúčtovania znalečného znalcom, súd musel znalca opakovane vyzývať, čo spôsobilo zdržanie v konaní. Až na základe dostatočného a preskúmateľného vyúčtovania znalečného súd priznal znalcovi znalečné. Ak by súd nevyzýval znalca na riadne vyúčtovanie znalečného a nepriznal znalcovi v tejto časti znalečné, v dôsledku odvolania znalca by sa konanie predĺžilo o odvolacie konanie. Dĺžku predmetného konania ovplyvnila i skutočnosť, že pojednávania vytýčené súdom v tejto veci na 14.9.2006, 11.1.2007 boli odročené na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľky pre kolíziu termínu pojednávania s iným termínom pojednávania, pričom do úvahy prichádzala možnosť zabezpečiť si substitúta. Neposkytnutie súčinnosti znalcovi a žiadosti o odročenie pojednávania treba teda pripísať na vrub sťažovateľke.
Z predmetného spisu vyplýva, že prieťahy v konaní v prevažnej miere zapríčinil ustanovený súdny znalec ⬛⬛⬛⬛, ktorému bol súdny spis prostredníctvom dožiadaného súdu doručovaný od 18.11.2009, no nepreberal súdne zásielky, napokon spis prevzal dňa 17.3.2010 a vrátil spis tunajšiemu súdu dňa 14.3.2013 bez vypracovaného znaleckého posudku. Vzhľadom na skutočnosť, že je povinnosťou súdu dozerať na plynulosť konania i počas vykonávania znaleckej činnosti, súd na opakované žiadosti znalca o predĺženie lehoty na podanie znaleckého posudku, dva razy vyhovel vzhľadom na prísľuby znalca, že v dodatočnej lehote splní zadanú úlohu, a vzhľadom na jeho tvrdenia, že posudok má rozpracovaný, pričom znalec nedodržanie lehôt zakaždým ospravedlňoval vysokou pracovnou zaneprázdnenosťou. Súd opakovane znalca urgoval písomne, elektronicky, telefonicky s hrozbami ukladania pokút a oznámenia jeho postupu Ministerstvu spravodlivosti SR. Súd znalcovi dva razy uložil poriadkové pokuty, keď nedodržal určené lehoty a súd nevyhovel jeho poslednej žiadosti o predĺženie lehoty. Keďže uvedený postup a poriadkové opatrenia neboli úspešné, a súd vlastnou činnosťou zistil, že bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, pričom znalec súd o tejto významnej skutočnosti neinformoval, hoci vedel, že sa jedná o reštančnú vec, súd vyžiadal celý súdny spis od menovaného znalca.
Po vrátení spisu súdu súd elektronicky kontaktoval ďalšieho znalca z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác, či je schopný vypracovať urýchlene znalecký posudok v tejto veci a po zmene zákonného sudcu súd uznesením zo dňa 02.08.2013 ustanovil za znalca ⬛⬛⬛⬛ na zodpovedanie vyššie uvedenej znaleckej úlohy. Pred odovzdaním spisu znalcovi na vypracovanie posudku musel súd rozhodnúť o námietkach sťažovateľky proti osobe znalca podaných dňa 12.08.2013. Zabezpečenie vyjadrenia znalca k námietkam bolo spojené s prekážkou pri ich doručovaní znalcovi poštou, keď ich neprevzal v odbernej lehote na jeho adrese a s urgovaním znalca na vyjadrenie, pričom súd doručoval písomnosti znalcovi na adresu podľa internetového výpisu zo zoznamu znalcov. Po doručení vyjadrenia znalca k námietkam proti jeho osobe súd uznesením zo dňa 13.03.2014, právoplatným dňa 01.04.2014 znalca nevylúčil zo znaleckého dokazovania v tejto veci. Dňa 19.06.2014 bol spis odoslaný Okresnému súdu Prievidza na jeho doručenie znalcovi. Po uplynutí stanovenej lehoty na vypracovanie posudku Okresný súd Trenčín telefonicky dňa 21.10.2014 kontaktoval znalca na zistenie, kedy vypracuje znalecký posudok, pričom znalec súdu oznámil, že znalecký posudok súdu predloží po vyplatení odmeny za znalecký posudok. Po upozornení na zákonný postup pri žiadaní preddavku na trovy znaleckého dokazovania, znalec požiadal o priznanie preddavku dňa 27.10.2014, o čom súd rozhodol uznesením zo dňa 12.12.2014. Oneskorenie v podaní posudku znalca spôsobila neoprávnená požiadavka znalca, že posudok nepredloží, kým mu súd neuhradí celé znalečné, od ktorej po vysvetlení a poučení súdu upustil a vypracovaný posudok súdu predložil dňa 15.01.2015, no bez vyúčtovania, na predloženie ktorého ho súd ihneď vyzval a posudok zaslal na vyjadrenie účastníkom. Podľa môjho názoru sa od 14.03.2013, kedy bol spis ⬛⬛⬛⬛ vrátený, v predmetnej veci sa koná bez prieťahov.
Je pravdou, že na základe sťažností sťažovateľky bolo predsedníčkou tunajšieho súdu konštatované, že konanie trvá neprimerane dlho a neprebieha dostatočne plynulo, pričom zákonný sudca bol opakovane upozorňovaný na povinnosť konať vo veci bez zbytočných prieťahov. Tiež je potrebné poznamenať, že v priebehu konania došlo k viacerým zmenám zákonných sudcov, ktoré boli vynútené zmenou pôsobenia pôvodných zákonných sudcov. Domnievam sa, že predmetný spor patrí k skutkovo zložitejším veciam, pretože si vyžaduje vyriešenie odborných otázok, s čím je spojené i znalecké dokazovanie z odboru oceňovania stavebných prác, pričom sa rieši viacero odborných otázok.
Vzhľadom na vyššie uvedené považujem navrhované finančné zadosťučinenie za neprimerane vysoké...“
Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 5 C 176/2000 ústavnýsúd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd,preto ich považoval za preukázané.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohtopojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného právapodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie jej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, abyjeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislýma nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebozáväzkoch...
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojejustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možnoza konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľky v konkrétnomposudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiuvo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. Kvytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu aleboiného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postupsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že sporyo zaplatenie peňažnej sumy tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdova v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Ústavný súdz vyžiadaného spisu okresného súdu nezistil, že by išlo o právne zložitú vec. Pokiaľ ideo skutkovú stránku, danú právnu vec je možné považovať za zložitú s ohľadom na potrebuvykonať rozsiahle znalecké dokazovanie.
2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných prieťahovv konaní, dospel ústavný súd k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania podstatneneprispeli okolnosti na strane sťažovateľky s výnimkou, že 14. júna 2006 a 11. januára 2007bolo potrebné odročiť pojednávania na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľky z dôvodukolízie termínov, čo však neprispelo významnou mierou k predĺženiu jej konania vo veci.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej vecia poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania 15 rokov na okresnom súde je už samoosebe neprimerané.
Do dnešného dňa nie je vec právoplatne skončená.
Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizovalv súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšieprejednaná a rozhodnutá.
Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenieefektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sasťažovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzala, čo je základným účelompráva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02) a jeho neefektívnačinnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajšímpostupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 5 C 176/2000, došlok zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľkyna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľkypodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konanívedenom pod sp. zn. 5 C 176/2000, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočnýchprieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľkadomáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučineniav sume 10 000 € z dôvodov v nej uvedených.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznaniefinančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivostiaplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančnézadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 5 C 176/2000 berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej vecipovažoval priznanie sumy 5 000 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jejvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právnyzástupca sťažovateľky trovy konania vyčíslil sumou 284,08 €, a to za dva úkonyprávnej služby (prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomnépodanie – sťažnosť).
Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľke náhradu trovkonania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípadepriemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (prípravaa prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právny zástupcasťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za jeden úkon podľa vyhlášky.Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľke, spolu predstavuje sumu284,08 €.
Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účetprávneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. apríla 2015