znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 27/2010-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   20.   januára   2010 predbežne prerokoval sťažnosť A. G., H., zastúpenej advokátom JUDr. M. K., Advokátska kancelária, V., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 81/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. G. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. novembra 2009   doručená   sťažnosť   A.   G.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala   porušenie svojho   základného   práva   na   verejné   prerokovanie   veci   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 81/08.

Sťažovateľka   bola   žalovanou   účastníčkou   konania   vedeného   na   Okresnom   súde Humenné (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 16 C 146/05. Okresný súd rozsudkom č. k. 16 C 146/05-78 z 22. januára 2007 žalobu proti sťažovateľke zamietol.

K   ďalšiemu   priebehu   konania,   ako   aj   k   dôvodom   svojej   sťažnosti   sťažovateľka uviedla:

„Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 25.10. 2007 č.k. 1 Co 110/07 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po   zrušení   veci   Okresný   súd   v   Humennom   rozsudkom   zo   dňa   20.3.2008   č.   k. 16 C 146/05-136 ma zaviazal zaplatiť žalobcovi 226.000,- Sk a trovy konania vo výške 101.904,-Sk.

Proti uvedenému rozsudku som podala podľa § 201 O.s.p. z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. c, d, e, f/ O.s.p. odvolanie.

Krajský súd v Prešove určil termín odvolacieho pojednávania na deň 8.10.2008. Podaním zo dňa 7.10.2008 som súdu oznámila, že som náhle ochorela, v dôsledku čoho absolvujem infúznu terapiu, nemôžem sa odvolacieho pojednávania zúčastniť a chcem byť na   ňom   prítomná.   Preto   som   požiadala   súd   o   odročenie   pojednávania   na   iný   termín. Lekárske potvrdenie som pripojila.

Krajský súd dňa 8.11.2008 pojednávanie odročil na neurčito. Dňa 15.10.2008 nadobudlo účinnosť novelizované ustanovenie § 214 O.s.p. podľa ktorého na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak

a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania,

c) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Do   15.10.2008   bolo   účinné   ustanovenie   §   214   ods.   2   O.s.p.,   podľa   ktorého pojednávanie netreba nariaďovať, ak

a) sa odmieta odvolanie podľa § 218;

b) sa zastavuje alebo prerušuje konanie;

c) odvolanie smeruje proti uzneseniu;

d) ide o rozhodnutie o spôsobilosti na právne úkony, o vyslovení prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti alebo o vyhlásení za mŕtveho;

e) sa zrušuje rozhodnutie podľa § 221 ods. 1;

f) odvolanie   sa   týka   len   trov   konania,   príslušenstva   pohľadávky   alebo   jej zročnosti alebo predbežnej vykonateľnosti rozsudku;

g) odvolanie   smeruje   proti   rozsudku,   ktorý   rozhodol   len   o   výžive   maloletého dieťaťa.

Krajský súd zverejnil dňa 17.10.2008 upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku s odvolaním na § 214 ods.2 písm. f/, g/ O.s..p., teda na ustanovenia, ktoré už dňa 17.10.2008 boli neúčinné. Vyhlásenie rozsudku preto považujem za zmätočné.“

Podľa názoru sťažovateľky krajský súd jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, čo „predstavuje taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv,   priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ak mi raz bolo priznané právo zúčastniť sa odvolacieho konania a v súlade so zákonom som oznámila, že svoje právo využívam, nemôže mi toto právo byť odňaté a to ani s odkazom na zmenenú právnu normu. Opačný postup je narušením právnej istoty a predvídateľnosti práva.“.

K   ďalším   skutkovým   okolnostiam   predchádzajúcim   podaniu   ústavnej   sťažnosti sťažovateľka uviedla:

„Uznesením Ústavného súdu zo dňa 21.5.2009 č. k.. III. ÚS 145/09-15- bola moja sťažnosť zo dňa 12.3.2009 odmietnutá pre nedostatok právomoci Ústavného súdu, pretože som využila dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok.

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 7.10.2009 sp. zn. 3 Cdo 64/09 bolo dovolanie odmietnuté, preto sa znova obraciam so sťažnosťou na Ústavný súd.“

Sťažovateľka   zastáva   názor,   že   jej   základné   právo   na   verejné   prerokovanie   veci podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo postupom krajského súdu porušené, a v dôsledku toho žiadala zrušiť uznesenie krajského súdu sp. zn. 1 Co 81/08 z 19. novembra 2008.

Na základe uvedeného sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil:„Základné právo A. G. uvedené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 81/08 porušené   bolo. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2008 č. k. 1 Co 81/08 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Ústavný súd Slovenskej republiky odkladá vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu v Humennom zo dňa 20.3.2006 č. k. 16C 146/05-136 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2008 č. k. 1 Co 81/08.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o   ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Podľa § 24 písm. c) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa ním navrhovateľ domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

Ústavný   súd   v   predmetnej   veci   zistil,   že   sťažovateľka   doručila   ústavnému   súdu 6. novembra 2009 podanie, ktoré sa týkalo toho istého predmetu konania a rozhodnutia všeobecného   súdu,   ktoré   už   ústavný   súd   posudzoval   pri   predbežnom   prerokovaní   jej sťažnosti (doručenej ústavnému súdu ešte 12. marca 2009) v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 145/09.

Ten istý nárok na ochranu ústavnosti uplatnila sťažovateľka aj v tomto konaní. Tvrdí, že bolo porušené jej základné právo na verejné prerokovanie veci podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (vyplýva   to   z   obsahu   jej   sťažnosti)   postupom   a   rozsudkom   krajského   súdu   sp.   zn. 1 Co 81/08 z 19. novembra 2008.

Z týchto právne významných skutočností vyplýva, že ústavný súd by mal opätovne konať a rozhodovať vo veci, o ktorej už rozhodol vo veci sp. zn. III. ÚS 145/09.

Z porovnania obsahu terajšej sťažnosti s obsahom sťažnosti sťažovateľky vo veci sp. zn. III. ÚS 145/09 nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že nejde o   totožné   veci.   Obidve   sťažnosti   sú   založené   na   tých   istých   skutkových   a   právnych skutočnostiach   relevantných   z hľadiska   posudzovaného   prípadu   a   týkajú   sa   tých   istých subjektov (sťažovateľky a všeobecných súdov).

Nad rámec tohto odôvodnenia ústavný súd poznamenáva, že v tomto prípade by prichádzalo   do   úvahy,   aby   sa   sťažovateľka   domáhala   sťažnosťou   na   ústavnom   súde preskúmania rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaného v dovolacom konaní z hľadiska možného porušenia jej označených práv, avšak v posudzovanej sťažnosti takýto   návrh   absentuje.   Ústavný   súd,   súc   viazaný   obsahom   sťažnosti   a   jej   petitom a s prihliadnutím   na   to,   že   sťažovateľka   je   v   tomto   konaní   zastúpená   kvalifikovaným právnym zástupcom, sa takouto eventualitou nemohol zaoberať.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľky nie je prípustná pre prekážku rozhodnutej veci podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto rozhodol o nej tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2010