znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 27/07-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2007 v senáte zloženom   z predsedu   Jána   Auxta   a zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a Rudolfa   Tkáčika prerokoval   sťažnosť K.   G.,   Ž.,   zastúpeného advokátkou   JUDr. T.   P.,   Ž.,   pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 206/2005 a takto r o z h o d o l :

1. Základné právo K. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Žilina   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   13   C   206/2005   p o r u š e n é b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Žilina   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   13   C   206/2005 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   K.   G.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   20 000   Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Žilina   p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina   j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia K. G. v sume   8   922   Sk   (slovom   osemtisícdeväťstodvadsaťdva   slovenských   korún)   na   účet advokátky JUDr. T. P., Ž., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti K. G. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. novembra 2006   doručená   sťažnosť   K.   G.,   Ž.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátkou JUDr. T. P., Ž., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej   lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu   Žilina   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   sťažovateľa   ako žalobcu   proti   K.   v Ž. ako žalovanému o ochranu osobnosti vedenom pod sp. zn. 13 C 206/2005.

Porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   vidí   sťažovateľ   v tom,   že   konanie   vedené   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 13 C 206/2005   (začaté   podaním   žaloby   10.   augusta   2005)   do   dnešného   dňa   nie   je právoplatne skončené, v dôsledku čoho u neho dochádza k stavu právnej neistoty.

Sťažovateľ uviedol, že podaním z 26. apríla 2006 požiadal okresný súd o určenie termínu pojednávania. Vo veci však do podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo určené ani jedno pojednávanie.

Sťažovateľ   sa   domáha   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume 100 000 Sk. Dôvodom jeho uplatnenia je stav právnej neistoty spôsobený tým, že okresný súd vo veci nekoná.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„1. Základné právo K. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C/206/2005 porušené bolo.

2. Okresnému súdu v Žiline prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. 13 C/206/2005 konať bez zbytočných prieťahov.

3.   K.   G.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   100.000,-   Sk   (...),   ktoré je Okresný súd v Žiline povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Okresný   súd   v Žiline   je   povinný   v lehote   3   dní   od   právoplatnosti   rozhodnutia nahradiť   trovy   konania   K.   G.,   na   účet   právnej   zástupkyne   JUDr.   T.   P.   (...)   ako   budú vyčíslené na výzvu Ústavného súdu.“

Je povinnosťou súdu pristupovať so zvýšenou starostlivosťou k veciam, v ktorých je predmetom   konania   ochrana   osobnosti,   pretože   výsledok   konania   v takomto   prípade má osobitný význam pre sťažovateľa, pretože sa dotýka jeho osobného statusu. V konaní o ochranu   osobnosti   každý   právny   prostriedok   nápravy   plynutím   času   stráca   na   svojej účinnosti.   V konaní o ochranu osobnosti   sa   vyžaduje   v záujme zachovania   oprávnených záujmov a práv dotknutej osoby rýchly a účinný postup súdu. Neúmerné prieťahy v konaní majú za následok stratu dôkazov alebo oslabenie ich hodnoty. Neskoré rozhodnutie môže pre účastníka konania vôbec stratiť zmysel, keďže platí, že „neskorá spravodlivosť nie je žiadna spravodlivosť“ (justice deleyed is justice denied).

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   k sťažnosti   listom   sp.   zn.   1   SprS   557/06 z 11. januára   2007   vyjadril   predseda   okresného   súdu,   pričom   uviedol,   že   súhlasí s upustením od ústneho pojednávania a predložil chronológiu úkonov vo veci a vyjadrenie zákonnej sudkyne. Zákonná sudkyňa uviedla, že na prerokovanie a rozhodnutie jej bolo pridelených cca 380 vecí, ktoré napadli v rokoch 1990 – 2002, z toho právoplatne skončila cca 80 % vecí. Ku dňu nástupu do funkcie jej bolo pridelených cca 60 poručenských vecí. Všetky   veci   prerokúvala   podľa   poradia,   v akom   do senátu   napadli.   Podľa   poradia   bola prerokúvaná   aj vec   vedená   pod   sp.   zn.   13 C 206/2005   a 22. novembra   2006   nariadila pojednávanie na 1. marec 2007.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   v podaní   z   22.   marca   2007   taktiež   súhlasila s upustením od ústneho pojednávania.

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 27/07-15 z 13. marca 2007 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (IV. ÚS 253/04).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov konania a postup súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Ústavný súd pri skúmaní prvého kritéria (zložitosť veci) zistil, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 13 C 206/2005, v rámci ktorého namieta sťažovateľ zbytočné prieťahy, možno hodnotiť ako konanie, ktoré nie je náročné po právnej a ani skutkovej stránke.   Ide   o žalobu   na   ochranu   osobnosti,   ktorá   predstavuje   štandardnú   agendu všeobecného súdu s bohatou judikatúrou.

Pri   skúmaní   druhého   kritéria   (správanie   účastníkov   konania)   ústavný   súd   zistil, že sťažovateľ svojím správaním prispel k celkovej dĺžke konania tým, že súdny poplatok neuhradil ihneď, ale až po výzve okresného súdu, čo však nemalo vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že boli vykonané tieto úkony:Dňa 10. augusta 2005 bola okresnému súdu podaná žaloba.Dňa   8.   septembra   2005   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho poplatku, ktorý bol uhradený 20. septembra 2005.

Dňa 26. septembra 2005 okresný súd uznesením uložil žalovanému, aby sa vyjadril k žalobe. Vyjadrenie bolo okresnému súdu doručené 13. októbra 2005.

Dňa   26.   apríla   2006   požiadala   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   o určenie   termínu pojednávania.

Dňa 22. novembra 2006 okresný súd určil termín pojednávania na 1. marec 2007.Dňa 1. marca 2007 bol vyhlásený rozsudok vo veci, ktorý dosiaľ nie je právoplatný.

Ústavný súd zistil, že v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 13 C 206/2005 došlo k zbytočným prieťahom od 13. októbra 2005 (okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného   k   žalobe)   do   22.   novembra   2006   (určený   termín   pojednávania)   v trvaní 13 mesiacov. Tieto prieťahy hodnotí ústavný súd ako zbytočné, ktoré mali za následok porušenie   základného   práva   sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže k porušeniu základného práva došlo nekonaním okresného súdu, ústavný súd mu prikázal vo veci vedenej pod sp. zn. 13 C 206/2005 konať.

Sťažovateľ   si   uplatnil   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume 100 000 Sk. Svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tým, že nekonaním okresného súdu je v stave právnej neistoty.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.   Podľa   ustanovenia   §   50   ods.   3   zákona   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, konaní pred ním a postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ak   sa   sťažovateľ   domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľa a vyslovil porušenie jeho základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 13 C 206/2005 a prikázal okresnému súdu, ktorý jeho právo porušil,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov.   Dovŕšením   opatrení   smerujúcich zo strany ústavného súdu k odstráneniu stavu právnej neistoty bolo i priznanie primeraného finančného   zadosťučinenia   v sume   20   000   Sk.   Ústavný   súd   vzal   do   úvahy   predmet konania, jeho zložitosť a dĺžku trvania. Výšku zadosťučinenia stanovil ústavný súd najmä s ohľadom   na zistené obdobie nečinnosti   okresného   súdu   a na uvedené kritériá   riešenia zisteného porušenia základných práv, pričom vychádzal zo spisu okresného súdu.

Ústavný súd pri určení primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Sťažovateľ bol vo veci sčasti úspešný, a preto bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania okresným súdom, pričom ústavný súd postupoval podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   náhradu   trov   konania   v súlade   s   §   1   ods.   3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb   v znení   neskorších   predpisov.   Základná   sadzba   tarifnej   odmeny   za   jeden   úkon právnej   služby   je   jedna   šestina   výpočtového   základu   vo   veciach   zastupovania   pred ústavným súdom,   ak predmet   sporu   nie je možné oceniť peniazmi. Predmet   konania – ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade   nevyjadriteľný   v peniazoch a je nezameniteľný   s primeraným   finančným   zadosťučinením.   Výpočtovým   základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   si   uplatnila   trovy   právneho   zastúpenia   celkovo v sume 8 922 Sk, a to za dva úkony vykonané v roku 2006 (prevzatie a príprava zastúpenia a napísanie sťažnosti) po 2 730 Sk, jeden úkon vykonaný v roku 2007 (písomné podanie) v sume 2 970 Sk a tri režijné paušály po 164 Sk.

Ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume 8 922 Sk, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd na účet jeho právnej zástupkyne.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2007