znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 27/06-59

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti Ing. J. S., Ž., P. S., Ž., S. B., Č., F. S., Ž., M. D., Ž., E. K., Ž., K. B., Ž., P. S., Ž., M. K., Ž., Ing. J. Š., Ž., K. S., Ž., M. S., Ž., Ing. Z. V., B., J. S., Ž., F. H., Ž., a M. S., Ž., zastúpených advokátkou JUDr. M. P., Ž., v ktorej namietajú porušenie ich práva podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako   aj   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 541/92, na neverejnom zasadnutí 21. júna 2006 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 541/92   p o r u š i l   práva Ing. J. S., P. S., S. B., F. S., M. D., E. K., K. B., P. S., M. K., Ing. J. Š., K. S., M. S., Ing. Z. V., J. S., F. H. a M. S. podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 541/92   p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. J. S.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Žilina   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   P.   S.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   60 000   Sk (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Žilina   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5.   S.   B.   p r i z n á v a   primerané finančné   zadosťučinenie   v sume   60 000   Sk (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Žilina   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6.   F.   S.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   60 000   Sk (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Žilina   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7. M. D.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk (slovom   šesťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Žilina p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

8.   E.   K.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   60 000 Sk (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Žilina   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

9.   K.   B.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   60 000   Sk (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Žilina   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu .

10. P. S.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Žilina   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

11. M. K.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Žilina   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu .

12. Ing. J. Š.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Žilina   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu .

13. K. S.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Žilina   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu .

14. M. S.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Žilina   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

15. Ing. Z. V.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Žilina   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu .

16. J. S.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Žilina   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

17. F. H.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk (slovom   šesťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Žilina p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu .

18. M. S.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Žilina   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu .

19. Okresný súd Žilina   j e   p o v i n n ý   zaplatiť náhradu trov konania Ing. J. S., P. S., S. B., F. S., M. D., E. K., K. B., P. S., M. K., Ing. J. Š., K. S., M. S., Ing. Z. V., J. S., F. H. a M. S. v sume 64 332 Sk (slovom šesťdesiatštyritisíc- tristotridsaťdva slovenských korún) na účet ich advokátky JUDr. M. P., Ž., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

20. Sťažnosti Ing. J. S., P. S., S. B., F. S., M. D., E. K., K. B., P. S., M. K., Ing. J. Š., K. S., M. S., Ing. Z. V., J. S., F. H. a M. S. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 27/06-17 z 18. januára 2006 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť Ing. J. S., Ž. (ďalej aj „žalobca v 1. rade“), P. S., Ž. (ďalej aj „žalobca v 2. rade“), S. B., Č. (ďalej aj „žalobca v 3. rade“), F. S., Ž. (ďalej aj „žalobca vo 4. rade“), M. D., Ž. (ďalej aj „žalobca v 5. rade“), E. K., Ž. (ďalej aj „žalobca v 6. rade“), K. B., Ž. (ďalej aj „žalobca v 7. rade“), P. S., Ž. (ďalej aj „žalobca v 8. rade“), M. K., Ž. (ďalej aj „žalobca v 9. rade“), Ing. J. Š., Ž. (ďalej aj „žalobca v 10. rade“), K. S., Ž. (ďalej aj „žalobca v 11. rade“), M. S., Ž. (ďalej aj „žalobca v 12. rade“), Ing. Z. V., B. (ďalej aj „žalobca v 13. rade“), J. S., Ž. (ďalej aj „žalobca v 14. rade“), F. H., Ž. (ďalej aj „žalobca   v 15.   rade“),   a M.   S.,   Ž.   (ďalej   aj   „žalobca   v 16.   rade“   -   spolu   ďalej   aj „sťažovatelia“   alebo   „žalobcovia“),   zastúpených   advokátkou   JUDr.   M.   P.,   Ž.,   v ktorej namietajú porušenie ich práva podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 541/92.

Zo sťažnosti sťažovateľov a jej príloh vyplýva, že 30. marca 1992 sťažovatelia podali okresnému súdu žalobu o vydanie nehnuteľnosti proti žalovanému S., Ž. [neskôr S., B. (ďalej   len   „žalovaný“)].   Sťažovatelia   sa   žalobou   domáhali,   aby   okresný   súd   zaviazal žalovaného vydať im viaceré nehnuteľnosti, uložil žalovanému povinnosti uzavrieť s nimi dohodu o vydaní týchto nehnuteľností a zaplatiť všetky trovy konania.

Okresný súd rozsudkom sp. zn. 18 C 541/92 z 27. marca 1997 určil, že kúpne zmluvy uzavreté   medzi   sťažovateľmi,   resp.   ich   právnymi   predchodcami   a žalovaným   zo 7. septembra 1973 a 10. septembra 1973 sú v časti špecifikovanej vo výroku tohto rozsudku neplatné a vo zvyšku podaný návrh zamietol.

Dňa 16. mája 1997 podali sťažovatelia proti rozsudku z 27. marca 1997 odvolanie, ktorým   žiadali   napadnutý   rozsudok   v časti,   v ktorej   bol   ich   návrh   zamietnutý   (v   časti týkajúcej sa kúpnej zmluvy z 1. októbra 1973), zmeniť v zmysle § 220 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tak, aby súd ich nároku aj v tejto časti v celom rozsahu vyhovel.

Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 7 Co 1203/97 z 21. januára 1998 rozsudok z 27. marca 1997 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Pojednávanie   konané 2.   júla   1999   v tejto   veci   bolo   okresným   súdom   uznesením odročené   na   neurčito.   Sťažovatelia   podali   15.   júna   2005   sťažnosť   do   rúk   predsedu okresného súdu, ktorou žiadali o nariadenie pojednávania v predmetnej veci.

Podľa   sťažovateľov   okresný   súd   už   od   2.   júla   1999,   t.   j.   viac   ako   šesť   rokov v uvedenej   veci   nekonal   a týmto   postupom   porušil   ich   právo   podľa   čl.   6   Dohovoru o ochrane ľudských práv a ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podanie sťažnosti z 15. júna 2005 sťažovateľmi neviedlo k náprave, ani k urýchleniu konania v tejto veci, a preto podali ústavnú sťažnosť ako jeden z prostriedkov dosiahnutia nápravy.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že:

„Okresný súd Žilina postupom v konaní o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, sp. zn. 18 C 541/92 porušil ústavné právo sťažovateľov v rade 1) až 16) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd.

Okresnému   súdu   v Žiline   sa   ukladá   povinnosť   zabezpečiť   rozhodnutie   v konaní vedenom pod č. 18 C 541/92.

Okresnému   súdu   v Žiline   sa   ukladá   povinnosť,   aby   v konaní,   vedenom   pod č. 18 C 541/92 konal bez prieťahov.

Okresnému súdu v Žiline sa ukladá povinnosť zaplatiť sťažovateľom v rade 1) až 16) primerané finančné zadosťučinenie, a to každému z nich v sume 200.000,- Sk, ktoré im je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Okresnému súdu v Žiline sa ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľov na účet JUDr. M. P., advokátke, Ž.“

Právna   zástupkyňa   sťažovateľov   ústavnému   súdu   na   základe   jeho   výzvy   listom z 27. februára   2006   oznámila,   že   súhlasí   s upustením   od   konania   verejného   ústneho pojednávania v predmetnej veci.

Okresný súd podaním sp. zn. 1SprS 89/06 z 25. apríla 2006 prostredníctvom svojho predsedu   ústavnému   súdu   oznámil,   že   súhlasí   s upustením   od   verejného   ústneho pojednávania   v predmetnej   veci.   Vo   svojom   vyjadrení   ďalej   vo   vzťahu   k spoluúčasti sťažovateľov na vzniknutých prieťahoch v konaní uviedol: „-   Na   č.   l.   23   a   24   žiadajú   navrhovatelia   predĺženie   lehoty   na   predloženie   dokladov a odročenie pojednávania. Absolútne neprijateľná skutočnosť: Súd žiada navrhovateľa, aby predložil doklady, ktoré mali byť súčasťou návrhu a žiada odročiť stanovené pojednávanie. Súd   mohol   vytýčiť   termín   pojednávania   a   návrh   zamietnuť   ako   nedôvodný,   resp. nepreukázaný   bez   meritórneho   zisťovania   ďalších   skutočností.   "Prieťah"   bol   v   záujme sťažovateľov a takých procesných úkonov bolo v konaní viac.

- Na č. l. 30 a 31 žiadal súd o doklady, ktoré mohol a mal zabezpečiť navrhovateľ.

- Na č. l. 37 navrhovatelia žiadajú zmenu návrhu, niekoľko mesiacov po podaní návrhu.

-   Na   č.   l.   75   navrhovatelia   rozširujú   návrh   o   nových   odporcov   -   dôvod   na   odročenie pojednávania.

- Na č. 1. 144 nasleduje ďalšie rozšírenie návrhu. Na č. l. 219 upresnenie žalobného petitu.

- Na č. l. 220 súd odročuje pojednávanie. Procesný dôvod - vstup nových účastníkov a ich identifikácia po nebohom predchodcovi efektívne mohli zabezpečiť navrhovatelia a nečakať na činnosť súdu.

- Na č. l. 87 podali navrhovatelia žiadosť o oslobodenie súdneho poplatku. Návrh bližšie neodôvodnili a nedoložili dokladmi. Súd následne zisťoval prácne majetkové pomery. Ani vstupom   advokáta   sa   veľa   nezmenilo,   na   č.   l.   219   potvrdzuje   zástupkyňa   záujem   na oslobodení od súdnych poplatkov, ale ostatné necháva na súd. Bez bližšej špecifikácie. Súd je pochopiteľne povinný preverovať pomery, ale rozdiel medzi zastúpeným a nezastúpeným účastníkom by mal byť. Advokát vie, čo na preukázanie oslobodenia vyžaduje zákon a súd a preto môže a má niektoré podklady zabezpečiť súčasne s podaním žiadosti.

- Na č. l. 330 nasleduje ďalšie upresnenie petitu.

- Na č. l. 340 súd odročuje aj kvôli návrhu navrhovateľov na vypočutie svedkov. Zásada koncentrácie a efektívnosti úplne unikla navrhovateľom napriek právnemu zastúpeniu.

- Na č. l. 426 podávajú navrhovatelia tzv. blanketné odvolanie (niektorí právnici zastávajú názor, že v lehote na podanie odvolania nebolo podané riadne odvolanie), predlžuje sa zase čas.

-   Na   č.   1.   458   Krajský   súd   v   odôvodnení   zrušujúceho   rozhodnutia   uvádza   o.   i.,   že navrhovatelia   upresnia   svoj   návrh.   Čiže   ak   sa   súd   zaoberal   návrhmi   navrhovateľov, z hľadiska skutkového a právneho to bolo problematické. Opäť treba pripomenúť, že v tom čase ešte platila väčšia ingerencia súdu do dokazovania a posudzovania. Väčšia prísnosť by bola pre navrhovateľov asi vážnym dôsledkom.

- Na č. l. 463 nasleduje niekoľkonásobná zmena návrhu.

-   Na   č.   l.   469   navrhovatelia   úplne   nepochopiteľne   žiadajú   zrušiť   termín   pojednávania v reštitučnej veci! nemožno vôbec zo žiadosti určiť,   prečo navrhovatelia vyšli v ústrety právnej zástupkyni, či nebolo možné riešiť vec inak, či dôvod ísť na iné pojednávanie bol odôvodnený (ktorý termín bol určený skôr, otázka priorít a pod.).

-   Súd   pripustil   zmenu   návrhu   na   č.   l.   492   a   na   č.   l.   495   nasleduje   opäť   úprava spoluvlastníckych podielov. Podanie treba procesné posúdiť a rozhodnúť o ňom.   Ak to nestihne   zastupujúci   sudca   počas   stáže,   urobí   tak   sudkyňa   po   návrate   zo   stáže   a   vec prejedná a rozhodne.

Vyššie   uvedené   skutočnosti   sú   závažné,   najviac   do   konania   zasahovali   práve navrhovatelia   svojimi   podaniami,   ktoré   neboli buď   úplné alebo reagovali   len   na   vývoj konania,   keď   smerovanie   konania   má   určovať   navrhovateľ   a   podaniami,   ktorými navrhovatelia stále opravovali svoj návrh. Zhovievavosť súdu bola na ich prospech. Tvrdý postup súdu by znamenal zastavenie konania alebo zamietnutie návrhu. Nemôžu preto mať dvojnásobný prospech - aj zhovievavosť súdu v ich prospech aj priznané prieťahy v konaní, na ktorých majú značnú časť viny.“

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

J. S., Ž., S. B., Č., F. S., Ž., M. D., Ž., E. K., Ž., Ing. J. S., Ž., P. S., Ž., K. B., Ž., P. S., Ž., M. K., Ž., Ing. J. Š., Ž., K. S., Ž., M. S. ml., Ž., Ing. Z. V., B., J. S., Ž., a L. H., Ž., 30. marca 1992 podali okresnému súdu žalobu o vydanie nehnuteľnosti (na pojednávaní konanom 7. septembra 1994 bol podaný návrh na začatie konania upresnený ako žaloba o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv) proti S., Ž. (ďalej aj „žalovaný v I. rade“). Úpravou z 1. apríla 1992 nechal vo veci konajúci sudca doručiť podanú žalobu žalovanému, aby sa k nej vyjadril a súčasne od neho vyžiadal viaceré doklady, a nechal zaslať výzvu zástupcovi žalobcov L. H. Pokynom z 22. apríla 1992 nariadil zákonný sudca pojednávanie na 18. máj 1992   a vyzval   zástupcu   navrhovateľov   i žalovaného   na   splnenie   výzvy   súdu   z 1.   apríla 1992. Zástupca sťažovateľov požiadal okresný súd podaním doručeným 28. apríla 1992 o predĺženie lehoty na predloženie dokladov do 30. júna 1992. Svoju žiadosť zopakoval aj v podaní   doručenom   13.   mája   1992   a súčasne   žiadal   aj   o odročenie   pojednávania v predmetnej veci na termín nariadený po predložení podkladov z ich strany.

Okresný súd pojednávanie uskutočnené 18. mája 1992 odročil na neurčito a následne zaslal výzvy Okresnému úradu Ž. (ďalej len „OÚ Ž.“) a Mestskému úradu Ž. (ďalej len „MÚ Ž.“). Na základe úpravy z 3. júna 1992 okresný súd zaslal výzvu právnej zástupkyni žalovaného na predloženie listinných dôkazov, ako aj Štátnemu archívu Ž. – B. (ďalej len „ŠA Ž.“) za účelom predloženia viacerých spisov. Dňa 30. júna 1992 bolo okresnému súdu doručené   podanie   zástupcu   žalobcov,   ktorým   svoj   návrh   na   začatie   konanie   zmenili a súčasne   v ňom   navrhli   vydanie   predbežného   opatrenia,   ktoré   bolo   okresným   súdom následne doručené právnej zástupkyni žalovaného na vyjadrenie.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   18   C   541/92-50   z 2.   júla   1992   vydal   predbežné opatrenie,   ktorým   zakázal   žalovanému   disponovať   s nehnuteľnosťami,   ktoré   boli predmetom tejto žaloby. Pokynom z 9. júla 1992 bolo nariadené ďalšie pojednávanie na 18. august   1992.   Odporca   sa   podaním   doručeným   okresnému   súdu   21.   júla   1992   proti uzneseniu z 2. júla 1992 odvolal. Podaním z 30. júla 1992 sa k podanému odvolaniu na základe výzvy okresného súdu vyjadril zástupca žalobcov a toto vyjadrenie bolo na základe pokynu z 3. augusta 1992 zaslané právnej zástupkyni žalovaného.

Na   základe   pokynu   z 31.   augusta   1992   bol   spis   postúpený   14.   septembra   1992 Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ktorý uznesením sp. zn. 17 Co 417/92 z 23. októbra 1992 (doručené okresnému súdu 6. novembra 1992) uznesenie okresného súdu z 2. júla 1992 zrušil.

Úpravou z 11. novembra 1992 bol v uvedenej veci nariadený termín pojednávania na 24. november 1992 a účastníkom konania bolo súčasne s predvolaním zaslané aj uznesenie krajského súdu z 23. októbra 1992. Na pojednávaní konanom 24. novembra 1992 okresný súd   pripustil   rozšírenie   žalobného návrhu   o žalovaného:   S.   B.   (ďalej   aj   „žalovaný   v II. rade“), ďalej zástupca žalobcov požiadal o vydanie predbežného opatrenia a okresný súd pojednávanie v tejto veci odročil uznesením na 8. december 1992.

Zástupca   žalobcov   bol   na   základe   pokynu   z 2.   decembra   1992   následne   súdom vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 20 861 Sk. Žalovaný v II. rade podaním doručeným 8. decembra 1992 súdu oznámil, že je právnym nástupcom žalovaného v I. rade a protokol o prevzatí majetku zašle súdu neskôr. Pojednávanie konané 8. decembra 1992 bolo z dôvodu neúčasti žalobcov v 1., 9., 11. a 15. rade odročené na 22. december 1992. V prílohe   podania   z 24.   decembra   1992   zástupca   žalobcov   predložil   súdu   rozhodnutie štátneho notárstva po zomrelom M. S., ako aj po zomrelej M. H. Sťažovatelia doručili okresnému súdu 14. decembra 1992 svoju žiadosť (resp. odvolanie), ktorou sa domáhali oslobodenia od platenia súdneho poplatku.

Pojednávanie nariadené na 22. december 1992 bolo z technických dôvodov súdom zrušené. Úpravou z 15. decembra 1992 nechal zákonný sudca vyzvať zástupcu žalobcov na zaslanie 2 kópii jeho odvolania z 11. decembra 1992. Spis bol následne 12. januára 1993 doručený krajskému súdu, ktorý ho 3. februára 1993 bez meritórneho rozhodnutia vrátil späť okresnému súdu, pretože žiadosť žalobcu nebolo podľa neho možné považovať za odvolanie.

Zákonný   sudca   pokynom   zo   4.   februára   1993   nariadil   na   22.   február   1993 pojednávanie v tejto veci a súčasne nechal zaslať výzvu Obchodnému registru Okresného súdu   B.   (ďalej   len   „obchodný   register“).   Táto   výzva   bola   okresným   súdom   urgovaná podaním zo 16. februára 1993. Podľa úradného záznamu spísaného 16. februára 1993 sa na okresný súd v tento deň dostavil zástupca žalobcov, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní (22. február 1993) z dôvodu jeho hospitalizácie do konca marca 1993 a požiadal o nariadenie nového termínu pojednávania. Okresný súd následne nariadil nový termín pojednávania na 22. marec 1993.

Dňa   3.   marca   1993   zaslal   okresný   súd   výzvy   právnej   zástupkyni   žalovaných a žalovanému   v II.   rade. Žalovaný   v II.   rade   výzvu   okresného   súdu   splnil   podaním z 11. marca 1993. Na základe pokynu z 13. apríla 1993 bola zaslaná urgencia obchodnému registru, výzvy žalovanému v II. rade, žalobkyni K. S. a Katastrálnemu úradu Ž. (ďalej aj „katastrálny úrad“) za účelom zabezpečenia viacerých podkladov pre konanie (tieto boli urgované   aj   na   základe   pokynu   zo   6.   mája   1993).   Podaním   z 18.   mája   1993   požiadal okresný   súd   žalobcu   J.   S.   o oznámenie dedičov   po   zomrelom   žalobcovi   L.   H.   Ďalšími podaniami z 18. mája 1993 boli urgované splnenia výziev z 13. apríla 1993 (6. mája 1993).

Žalobca   J.   S.   podaním   doručeným   25.   mája   1993   okresnému   súdu   oznámil,   že dedičkou po zomrelom L. H. je jeho manželka F. H. Obchodný register súdu odpovedal 28. mája 1993. Okresný súd následne zaslal výzvu F. H. ohľadne jej vstupu do konania a oslobodenia od súdnych poplatkov, na ktorú táto odpovedala podaním z 11. júna 1993. Dňa   17.   júna   1993   bola   F.   H.   súdom   vyzvaná   na   zaslanie   potvrdenia   o výške   svojho dôchodku   a obchodnému   registru   bola   v tento   deň   opätovne   zaslaná   výzva   ohľadom likvidácie,   resp.   výmazu   žalovaného   v I.   rade   (urgované   24.   augusta   1993).   Právna zástupkyňa žalovaných bola okresným súdom 17. júna 1993 opätovne vyzvaná pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty na splnenie výzvy z 18. mája 1993. Okresný súd na základe pokynu   z 26.   júla   1993   zaslal   výzvu   Katastrálnemu   úradu   v Ž.   (ďalej   len   „katastrálny úrad“).

Na základe pokynu z 25. júla 1993 bola žalobkyňa F. H. predvolaná na výsluch na 29. júl 1993. Podaním doručeným okresnému súdu 29. júla 1993 žalobcovia požiadali súd o pripustenie   rozšírenia   podaného   návrhu.   Dňa   6.   augusta   1993   obchodný   register okresnému súdu oznámil, že žalovaný v I. rade bol 21. júna 1993 vymazaný z obchodného registra a všetky práva a záväzky prešli z neho na žalovaného v II. rade. Dňa 24. augusta 1993 okresný súd zaslal výzvy právnej zástupkyni žalovaných, K. S. a katastrálnemu úradu.

Okresný súd na základe pokynu zo 7. septembra 1993 zaslal žalobcom výzvu na predloženie   listinných   dôkazov   a označenie   svedkov   v tejto   veci.   Uznesením   sp.   zn. 18 C 541/92-280   zo   7.   septembra   1993   okresný   súd   konanie   voči   J.   S.   zastavil.   Dňa 29. septembra   1993   okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   18   C   541/92   rozhodol   o vydaní predbežného   opatrenia   v tejto   veci.   Ďalším   uznesením   sp.   zn.   8   C   541/92   z tohto   dňa okresný súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností.

Okresný súd 6. októbra 1993 pod hrozbou poriadkovej pokuty zaslal opätovne výzvu právnej zástupkyni žalovaných. Právna zástupkyňa žalobcov sa podaním z 1. októbra 1993 vyjadrila k meritu veci. Uznesením sp. zn. 18 C 541/92 z 15. novembra 1993 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru geodézie a kartografie, pričom znalecký posudok od znalca   bol súdu   predložený   10.   januára 1994   a 17.   januára 1994   bol okresným   súdom zaslaný právnym zástupcom účastníkov konania. Podaním z 8. marca 1994 okresný súd urgoval   znalca   z odboru   oceňovania   nehnuteľností,   aby   mu   zaslal   znalecký   posudok. Uznesením sp. zn. 18 C 841/92 z 23. mája 1994 bolo znalcovi z odboru geodézie priznané znalcovské. Žalobcovia podaním doručeným súdu 31. mája 1994 svoj návrh v uvedenej veci doplnili.

Právnym   zástupkyniam   účastníkov   konania   boli   4.   júla   1994   okresným   súdom zaslané výzvy, aby súdu predložili listinné dôkazy v tejto veci. Právna zástupkyňa žalobcov odpovedala   na   výzvu   súdu   podaním   doručeným   14.   júla   1994.   Okresný   súd   pokynom z 1. augusta 1994 nariadil na 7. september 1994 pojednávanie. Dňa 24. augusta 1994 bola žalovanému zaslaná výzva na predloženie listinného dôkazu ohľadne vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti.   Okresný   súd   pojednávanie   uskutočnené   7.   septembra   1994   odročil   na 7. október 1994. Právna zástupkyňa žalobcov doručila okresnému súdu 13. septembra 1994 podanie, ktorým splnila povinnosti uložené jej na poslednom pojednávaní.

Podaním   doručeným   okresnému   súdu   28.   septembra   1994   žalobcovia   požiadali o odročenie   nariadeného   pojednávania   z dôvodu   neprítomnosti   ich   právnej   zástupkyne, pretože oni trvali na jej osobnej účasti. Okresný súd pojednávanie nariadené na 7. október 1994 zrušil a súčasne nariadil obhliadku na 25. október 1994. Okresný súd zaslal následne 17. októbra   1994   výzvy   MÚ   Ž.   i   právnym   zástupkyniam   účastníkov   konania   ohľadom predloženia viacerých listín. Odpoveď MÚ Ž. bola okresnému súdu doručená 21. októbra 1994.

Podaním   doručeným   26.   októbra   1994   právna   zástupkyňa   žalovaných   požiadala o určenie nového termínu obhliadky (pretože nemala včas vedomosť o konaní obhliadky 25. októbra 1994). Dňa 25. októbra 1994 bola vykonaná obhliadka nehnuteľnosti na mieste samom a bola o nej spísaná zápisnica. Na základe pokynu sudcu z tohto dňa bola právna zástupkyňa žalovaných vyzvaná podaním z 28. novembra 1994 na predloženie viacerých listinných   dôkazov   a   splnenie   tejto   výzvy   bolo   urgované   podaním   z 19.   januára   1994. Právna zástupkyňa žalovaných následne požiadala podaním doručeným 20. januára 1995 o predĺženie lehoty na predloženie uvedených podkladov.

Právna zástupkyňa žalobcov reagovala na výzvu súdu podaním z 24. januára 1995 a žalovaný   v II.   rade   podaním   doručeným   6.   februára   1995.   Okresný   súd   následne 9. februára 1995 zaslal výzvu ŠA Ž. na predloženie viacerých listinných dokladov ohľadom dotknutých nehnuteľností, výzvu M. S., aby sa vyjadrila, či žiada o oslobodenie od súdnych poplatkov,   a   výzvu   právnej   zástupkyni   žalobcov   na   predloženie   listinných   dôkazov. Podaním doručeným 17. februára 1995 právna zástupkyňa žalobcov súdu oznámila, že M. S. žiada o oslobodenie od súdnych poplatkov. Žalovaný predložil súdu ním požadované doklady v prílohe svojho listu zo 16. februára 1995

Uznesením č. k. 18 C 541/92-281 zo 6. marca 1995 okresný súd v uvedenej veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva, ktorý mal znalecký posudok vypracovať   v lehote   14   dní.   Právnej   zástupkyni   žalobcov   bola   súdom   20.   marca   1995 zaslaná výzva ohľadom predloženia podkladov potrebných pre rozhodnutie súdu o podanej žiadosti   žalobcov   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov.   Túto   výzvu   súd   pod   hrozbou poriadkovej pokuty urgoval 26. júla 1995. Okresný súd taktiež podaním z 26. júla 1995 zaslal výzvu na predloženie viacerých podkladov Okresnému archívu Ž. (ďalej len „okresný archív“)   a katastrálnemu úradu.   Právna   zástupkyňa na výzvu   súdu   odpovedala podaním doručeným 31. júla 1995. Okresný archív svoju odpoveď zaslal 1. septembra 1995 a v spise sa nachádzali aj výpisy viacerých listov vlastníctva z 2. augusta 1995. Uznesením č. k. 18 C 541/92-303   z 24.   augusta   1995   okresný   súd   nepriznal   žalobcom   oslobodenie   od súdnych poplatkov.

Okresný súd podaním zo 4. októbra 1995 znalcovi Ing. J. S. oznámil, že doklady žiadané od katastrálneho úradu i z okresného archívu sa nachádzajú v spise, kde si ich môže naštudovať. Podaním z 15. decembra 1995 okresný súd tohto znalca vyzval pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty na naštudovanie spisu. Znalec Ing. Š. S. v prílohe podania z 15.   januára   1996   okresnému   súdu   predložil   vypracovaný   znalecký   posudok   č. 5/96 z 15. januára 1996.

Znalecký   posudok   bol   následne   24.   apríla   1996   zaslaný   právnym   zástupcom účastníkov konania, aby sa k nemu vyjadrili (právna zástupkyňa žalobcov bola súčasne vyzvaná na zabezpečenie úhrady trov znaleckého dokazovania zo strany žalobcov). Právna zástupkyňa žalobcov vyjadrenie k znaleckému posudku súdu doručila 8. mája 1996. Dňa 13. mája 1996 žalobcovia uhradili na účet súdu aj trovy znaleckého dokazovania.

Pokynom z 28. mája 1996 bolo v uvedenej veci nariadené pojednávanie na 17. jún 1996.   Podaním   doručeným   24.   júna   1996   právna   zástupkyňa   žalovaných   ospravedlnila svoju   neprítomnosť   na   nariadenom   pojednávaní   z dôvodu   čerpania   riadnej   dovolenky a požiadala o jeho odročenie. Okresný súd pojednávanie konané 27. júna 1996 odročil na 1. august 1996. Pojednávanie konané 1. augusta 1996 bolo okresným súdom odročené na neurčito. Právna zástupkyňa žalobcov podaním doručeným 5. augusta 1996 okresnému súdu oznámila adresy svedkov, ktorých v konaní navrhla na poslednom pojednávaní vypočuť. Uznesením č. k. 18 C 541/92-346 z 11. októbra 1996 okresný súd priznal znalcovi z odboru oceňovania nehnuteľností znalcovské.

Na základe pokynu zákonného sudcu z 11. októbra 1996 okresný súd zaslal výzvu katastrálnemu úradu, výzvu právnej zástupkyni žalobcov za účelom oznámenia viacerých skutočností   a   predloženia   dokladov,   ako   aj výzvu   znalcovi   z odboru   oceňovania nehnuteľností, aby sa vyjadril k sume znalcovského, ktorú si uplatňuje. V tento deň zákonný sudca taktiež nariadil pojednávanie na 13. november 1996. Právna zástupkyňa žalobcov na výzvu súdu odpovedala podaním z 25. októbra 1996 a podaním doručeným okresnému súdu 4. novembra 1996 zaujala stanovisko k vyjadreniu právnej zástupkyne žalovaných. Okresný súd pojednávanie konané 13. novembra 1996 odročil na 16. december 1996 za   účelom   vykonania ďalšieho   dokazovania   v uvedenej   veci.   Pojednávanie uskutočnené 16. decembra 1996 okresný súd odročil za účelom nariadenia znaleckého dokazovania na neurčito.   Uznesením   č.   k.   18   C   541/92-382   z 19.   decembra   1996   okresný   súd   nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva, pričom posudok mal byť súdu predložený v lehote 20 dní.

Podaním   z   10.   januára   1997   okresný   súd   požiadal   katastrálny   úrad   o vyjadrenie k viacerým skutočnostiam týkajúcim sa predmetu konania. Dňa 13. januára 1997 bola na účet súdu zložená záloha na znalecké dokazovanie v požadovanej sume. Zákonný sudca v uvedenej   veci   pokynom   z 12.   marca   1997   nariadil   pojednávanie   na   27.   marec   1997 a súčasne   s predvolaním   boli   právnym   zástupkyniam   účastníkov   konania   doručované   aj znalecké posudky.

Katastrálny   úrad   odpovedal   na   výzvu   okresného   súdu   18.   februára   1997.   Na pojednávaní   konanom   27.   marca   1997   okresný   súd   vyhlásil   rozsudok,   ktorým   určil napadnuté kúpne zmluvy za neplatné, a vo zvyšku návrh zamietol. Dňa 15. apríla 1997 bolo okresnému súdu doručené odvolanie právnej zástupkyne žalobcov (neodôvodnené) proti rozsudku z 27. marca 1996 a 22. apríla 1997 aj odvolanie žalovaného, ktoré bolo doplnené o dôvody podaním doručeným súdu 13. mája 1997. Právna zástupkyňa žalobcov doplnila dôvody svojho odvolania podaním doručeným súdu 19. mája 1997.

Okresný súd následne podané odvolania zaslal druhému účastníkovi konania a obom účastníkom súčasne zaslal uznesenie, ktorým ich zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za podané   odvolania.   Právna   zástupkyňa   žalobcov   sa   k podanému   odvolaniu   žalovaného vyjadrila podaním zo 4. júla 1997.

Na základe pokynu zákonného sudcu z 11. augusta 1997 bol spis v uvedenej veci 13. augusta 1997 doručený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“). Krajský súd uznesením sp. zn. 7 Co 1203/97 z 21. januára 1998 (doručeným okresnému súdu 30. júla 1998) rozsudok okresného súdu z 27. marca 1997 zrušil a vec tomuto súdu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Právna zástupkyňa žalobcov bola podaním z 3. augusta 1998 vyzvaná, aby v zmysle záverov odvolacieho súdu v lehote 15 dní zaslala súdu podanie, z ktorého bude zrejmé, čo je predmetom konania a v ktorom odôvodní svoj naliehavý právny záujem v prípade ochrany podľa § 80 písm. c) OSP. Odpoveď právnej zástupkyne žalobcov z 11. augusta 1998 bola okresnému súdu doručená 12. augusta 1998. Podaním z 8. septembra 1998 okresný súd vyzval žalovaného, aby sa mu v lehote 30 dní k podaniu právnej zástupkyne z 11. augusta 1998 vyjadril. Splnenie tejto výzvy bolo urgované u žalovaného podaním z 15. apríla 1999.

Okresný súd pokynom z 31. mája 1999 nariadil v tejto veci pojednávanie na 18. jún 1999. Právna zástupkyňa žalobcov okresný súd požiadala podaním doručeným 8. júna 1999 o odročenie   pojednávanie   z dôvodu   kolízie   pojednávaní.   Okresný   súd   následne   zrušil nariadený   termín   pojednávania   a nariadil   nové   na   2.   júl   1999.   Pojednávanie   konané 2. júla 1999   okresný   súd   odročil   na   neurčito   za   účelom   opätovnej   výzvy   žalovanému k návrhu na zmenu žaloby pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Uvedená urgencia výzvy bola žalovanému zo strany súdu zaslaná 7. júla 1999.

Podľa   úradného   záznamu   spísaného   20.   septembra   1999   bol   spis   v tejto   veci s účinnosťou   od   1.   septembra   1999   určený   na   prejednanie   a rozhodnutie   do   senátu JUDr. J. R. a s účinnosťou od 27. októbra 2000 (úradný záznam z 31. októbra 2000) do senátu JUDr. K. B.

Podaním z 19. októbra 2001 (doručeným súdu 23. októbra 2001) Ing. J. S. požiadal o nariadenie   pojednávania   v predmetnej   veci.   Právna   zástupkyňa   žalobcov   podaniami doručenými súdu 25. augusta 2003, ako aj 15. júna 2005 požiadala okresný súd o nariadenie pojednávania.

Zákonný   sudca   23.   novembra   2005   nariadil   pojednávanie   v tejto   veci   na 20. december   2005.   Pojednávanie   konané   20.   decembra   2005   okresný   súd   odročil   na 20. január 2006.   Uznesením   č.   k.   18   C   541/92-492   okresný   súd   pripustil   zmenu   petitu žalobného návrhu v znení uvedenom v podaní žalobcov z 11. augusta 1998.

Podaním   z 10.   januára   2006   právna   zástupkyňa   žalobcov   upresnila   výšku spoluvlastníckych   podielov   jednotlivých   žalobcov.   Podaním   z 13.   januára   2006   právna zástupkyňa žalobcov požiadala o opravu adresy bydliska v uznesení z 20. decembra 2005, ako aj úpravu výšky spoluvlastníckych podielov v podaní z 10. januára 2006.

Pojednávanie konané 20. januára 2006 okresný súd odročil na neurčito z dôvodu nutnosti rozhodnúť o procesnom návrhu žalobcov (podania z 10. januára 2006), ktoré podľa obsahu posúdil ako návrh na zmenu petitu.

Predmetný   spis   bol   2.   marca   2006   pridelený   na   prejednanie   a rozhodnutie JUDr. D. M.

III.

1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na splnenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

A)   Pokiaľ   ide   o   prvé   kritérium   „zložitosť   veci“,   ústavný   súd   bral   do   úvahy   aj v predmetnom   prípade   skutkový   stav   veci   a platnú   právnu   úpravu   relevantnú   pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci. Predmetom posudzovaného konania je žaloba   o určenie   neplatnosti   kúpnych   zmlúv.   Z obsahu   súdneho   spisu,   z   vyjadrení sťažovateľov a okresného súdu, ako aj z predložených na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd   nezistil   žiadnu   skutočnosť   svedčiacu   o právnej   zložitosti   veci,   aj keď   po skutkovej stránke možno konštatovať, že v danom prípade ide o vec skutkovo zložitú. Na skutkovú zložitosť tejto veci má vplyv najmä vysoký počet účastníkov tohto konania (šestnásť na strane   žalobcov   a dvaja   na   strane   žalovaných,   ktorých   zloženie   a   počet   sa   v priebehu konania   menili   v dôsledku   smrti   viacerých   účastníkov   konania   a   zániku   žalovaného v I. rade), ako aj potreba vykonania rozsiahlejšieho dokazovania v tejto veci, ktoré taktiež môže spôsobiť predĺženie konania najmä v prípade, ak zistenie skutkového stavu je závislé od   vypočutia   svedkov,   zabezpečenia   viacerých   znaleckých   posudkov,   listín, vykonania obhliadky a pod. Spomínaná skutková zložitosť veci však nemôže ospravedlniť obdobia nečinnosti okresného súdu v predmetnom konaní.

B) Pri hodnotení správania sťažovateľov ako účastníkov konania ústavný súd zistil, že k predĺženiu konania prispeli predovšetkým nesplnením poplatkovej povinnosti súčasne s podaním žaloby, ako aj nerešpektovaním výziev okresného súdu, ktorých splnenie bol nútený v priebehu konania okresný súd niekoľkokrát urgovať u ich zástupcu, resp. neskôr u ich   právnej   zástupkyne.   Uvedenými   nedostatkami   správania   sťažovateľov   však   podľa ústavného   súdu   nemožno   ospravedlniť   dlhodobé   obdobia   nečinnosti   okresného   súdu v tomto konaní.

Ústavný súd však v tejto súvislosti poukazuje na to, že k právu účastníka konania na efektívny, rýchly a účelný postup súdu v konaní pristupuje procesná povinnosť účastníka konania prispievať k dosiahnutiu účelu súdneho konania včasným reagovaním na pokyny súdu a oznámením potrebných skutočností (§ 101 ods. 1 OSP).

V priebehu   konania   sťažovatelia   a ich   právna   zástupkyňa   viackrát   využili   svoje procesné   práva   (niekoľkokrát   požiadali   o odročenie   pojednávania,   napr.   podaniami z 13. mája 1992,   16.   februára   1993,   28.   septembra   1994,   17.   júna   1996,   8.   júna 1999, viackrát v priebehu konania menili a rozširovali podaný návrh na začatie konania, požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov, podali návrh na vydanie predbežného opatrenia, dva-krát o ich opravnom prostriedku v priebehu doterajšieho konania rozhodovali krajské súdy). Možno   teda   konštatovať,   že   v dôsledku   uplatnenia   týchto   práv   sťažovateľov v preskúmavanom konaní došlo taktiež k určitému predĺženiu konania v predmetnej veci na okresnom súde, čo mu však v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu nemožno započítať na ťarchu (mutatis mutandis III. ÚS 192/02, III. ÚS 82/05).

Z   uvedených   skutočností   vyplýva,   že   k spomaľovaniu   postupu   okresného   súdu v preskúmavanom konaní prispelo aj správanie sťažovateľov a ústavný súd túto skutočnosť pri svojom rozhodovaní zohľadnil.

C) Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

V rámci svojej judikatúry už ústavný súd vyslovil, že napriek tomu, že jurisdikcia ústavného súdu („rationae temporis“) sa vzťahuje na obdobie po 15. februári 1993, v rámci posúdenia základnej otázky – či sa vec podnecovateľky prerokovala na okresnom súde v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy bez zbytočných prieťahov – treba prihliadnuť aj na deň začatia konania   na   okresnom   súde   a dobu,   ktorá   v konaní   uplynula   do   15.   februára   1993 (III. ÚS 18/00).   Ústavný   súd   preto   pri   svojom   rozhodovaní   v   súlade   so   spomínanou judikatúrou   prihliadol   aj   na   skutočnosť,   že   do   založenia   jurisdikcie   ústavného   súdu 15. februára 2003 predmetné konanie trvalo jedenásť mesiacov.

Ústavný   súd   v preskúmavanom   konaní   zistil   dlhé   obdobia   nečinnosti   v postupe okresného súdu, ktoré mali výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku konania. Prvé sedemmesačné obdobie nečinnosti okresného súdu začalo 8. septembra 1998, keď okresný súd zaslal výzvu žalovanému a trvalo až do 15. apríla 1999, keď bolo splnenie tejto výzvy okresným súdom urgované. Okresný súd nevykonával v predmetnej veci žiadne procesné úkony ani v období trvajúcom šesť rokov a štyri mesiace, a to od 7. júla 1999, keď okresný súd zaslal urgenciu na splnenie svojej výzvy žalovanému, až do 23. novembra 2005, keď bolo okresným súdom v tejto   veci   nariadené   pojednávanie.   Nečinnosť   okresného   súdu   vo   vyššie   označených obdobiach bez toho, aby jeho postupu bránila zákonná prekážka, je potrebné považovať za zbytočné prieťahy v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd konštatuje, že konanie, ktoré je predmetom posúdenia, trvá už viac ako štrnásť rokov a dva mesiace. Z uvedenej doby podstatnú časť (takmer šesť rokov a jedenásť mesiacov)   tvoria   obdobia,   v ktorých   dochádzalo   k zbytočným   prieťahom   v konaní v dôsledku nečinnosti okresného súdu.

S ohľadom   na vyššie   uvedené   nemožno   dobu   predmetného   konania vedeného   na okresnom súde považovať za prijateľnú vo vzťahu k právu podľa čl. 38 ods. 2 listiny a ani za   ústavne   akceptovateľnú   vo   vzťahu   k základnému   právu   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľov boli porušené.

2.   Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Pretože   ústavný   súd   zistil,   že   nečinnosťou   okresného   súdu   došlo   k   porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich práva podľa čl. 38 ods. 2   listiny,   prikázal   okresnému   súdu,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov a odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádzajú   sťažovatelia   domáhajúci   sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

3. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 200 000 Sk pre každého z nich, ktoré odôvodnili tým, že v tomto konaní im súd „(...) napriek sťažnostiam nezabezpečil a neposkytol ústavou garantované právo na súdnu a inú právnu ochranu a ani neodstránil stav právnej neistoty“.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný   súd   považoval   v tomto   prípade,   vzhľadom   na   skutočnosť,   že   každý   zo sťažovateľov bol v čase vzniku prieťahov v predmetnom konaní už jeho účastníkom, za primerané priznať každému z nich sumu 60 000 Sk (spolu vo výške 960 000 Sk). Táto suma zohľadňuje   celkovú   dĺžku   predmetného   konania   s prihliadnutím   na   predmet   konania okresného   súdu,   dĺžku   zbytočných   prieťahov   (šesť   rokov   a   jedenásť mesiacov),   ako   aj správanie   sťažovateľov   v priebehu   konania.   Vo   zvyšnej   časti   ústavný   súd   uplatnenému nároku   sťažovateľov   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v návrhu sťažovateľov nevyhovel.

4. Sťažovatelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadali priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré bližšie v podanej sťažnosti nešpecifikovali.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľov   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení   §   1,   §   11,   §   13   ods.   3,   §   14,   §   16   ods.   3   a nasl.   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb s tým, že predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred ústavným   súdom,   ktorým   sú   základné   práva   a slobody,   porušenie   ktorých   sťažovatelia namietajú, v zásade nie je oceniteľný peniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára 2005 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 2 501 Sk (za spoločný úkon vykonávaný pri zastupovaní dvoch alebo viacerých   osôb   sa   základná   sadzba   tarifnej   odmeny   zníži   o 20   %,   t.   j.   na   2 001 Sk) a hodnota režijného paušálu je 150 Sk.

Ústavný   súd   právnej   zástupkyni   sťažovateľov   za   dva   úkony   právnej   služby uskutočnené   v roku   2005   (príprava   a prevzatie   veci   a   písomné   podanie   súdu)   priznal odmenu vo sume 64 032 Sk (32 x 2 001 Sk) vrátane úhrady režijného paušálu v sume 300 Sk (2 x 150 Sk), t. j. spolu 64 332 Sk.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2006