znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 269/07-27

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   decembra   2007 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť Ing. J. Š., B., zastúpeného advokátom JUDr. Mgr. A. Ch., Š., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 84/99 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. J. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 84/99   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava I v   konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 84/99 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. J. Š.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk (slovom osemdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I   j e   p o v i n n ý   uhradiť Ing. J. Š. trovy konania v sume 7 492 Sk (slovom sedemtisícštyristodeväťdesiatdva slovenských korún) do dvoch mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   nálezu   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   advokáta JUDr. Mgr. A. Ch., Š.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   269/07-13 z 11. októbra 2007 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ing. J. Š. (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom   pod   sp. zn. 15 C 84/99.

Sťažovateľ v   sťažnosti uviedol, že 11. marca 1999 doručil okresnému súdu návrh „na   opravný   prostriedok   proti   svojvoľnému   rozhodnutiu   úradu   Slovenskej   komory architektov (SKA) o vyčiarknutí z registra architektov...“ Na základe výzvy okresného súdu do 29. júna 1999 doplnil svoje podanie a 27. júla 1999 prevzal výzvu na zaplatenie súdneho poplatku v sume 1 000 Sk. V tejto súvislosti dodal, že súdny poplatok zaplatil 30. júla 1999. Následne okresný súd nevykonal žiaden procesný úkon. Dňa 25. októbra 1999 sťažovateľ rozšíril   svoj   návrh   o náhradu   ušlej   mzdy.   Podľa   vyjadrenia   sťažovateľa   okresný   súd ho až 19. marca 2001 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za rozšírený návrh. Medzitým 22. augusta 2000 oznámil okresnému súdu konkrétne skutočnosti, na základe ktorých žiadal, aby konanie v časti o opravnom prostriedku bolo zastavené. Dňa 2. apríla 2001 sťažovateľ požiadal okresný súd o oslobodenie od súdneho poplatku za rozšírený návrh, na základe čoho   ho   okresný   súd   od   tohto   poplatku   čiastočne   oslobodil,   pričom   podľa   vyjadrenia sťažovateľa boli v nasledujúcom období vykonané viaceré úkony spojené s poplatkovou povinnosťou. Sťažovateľ ďalej uviedol, že 8. decembra 2004 doručil okresnému súdu návrh na   zmenu   petitu.   Na   základe   toho   ho   okresný   súd   uznesením   zo   16.   augusta   2005 doručeným   7. novembra   2005   vyzval   na   odstránenie   nedostatkov   podania.   Na   výzvu reagoval podaním zo 16. novembra 2005 a 15. januára 2007 okresný súd pripustil zmenu petitu návrhu. Podľa vyjadrenia sťažovateľa toto uznesenie mu bolo doručené 26. apríla 2007.

Podľa sťažovateľa súdne konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 15 C 84/99 prebieha od roku 1999 a v jeho postupe vidí porušenie svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia voči okresnému súdu   v   sume   200   000   Sk   odôvodnil   tým,   že   vec   nie   je   dosiaľ   právoplatne   skončená, čo u neho vyvoláva stav právnej neistoty.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   k veci   listom   sp.   zn.   Spr.   2277/2007 z 12. novembra 2007 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, v ktorom uviedla:

«Dňa 11. 03. 1999 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie navrhovateľa Ing. J. Š. označené ako Opravný prostriedok proti rozhodnutiu Slovenskej komory architektov zo dňa 08.   02.   1999   o vyčiarknutí   z registra   architektov.   Vec   bola   zapísaná   pod   sp.   zn. 15 Nc 1/1999. Súd výzvou zo dňa 12. 04. 1999 vyzval navrhovateľa na odstránenie vád podania. Výzva bola doručená navrhovateľovi dňa 21. 04. 1999. Navrhovateľ doručil súdu dňa 16. 04. 1999 opravený návrh. Tunajší súd navrhovateľa opäť vyzval výzvou zo dňa 14. 06. 1999 na opravu návrhu v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzva mu bola doručená dňa 23. 06. 1999. Zákonný sudca vydal dňa 21. 07. 1999 pokyn na prevedenie veci do registra „C“ a navrhovateľa vyzval na zaplatenie súdneho poplatku v lehote 8 dní. Výzva bola doručená navrhovateľovi dňa 27. 07. 1999. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok dňa 30. 07. 1999. Súd doručil odporcovi dňa 27. 10. 1999 návrh navrhovateľa. Navrhovateľ doručil   súdu   dňa   25.   10.   1999   opravený   návrh,   ktorý   bol   dňa   08.   11.   1999   doručený odporcovi   prostredníctvom   tunajšieho   súdu.   Odporca   doručil   súdu   dňa   16.   11.   1999 a dňa 19. 11. 1999 svoje vyjadrenie k podaniam navrhovateľa. Navrhovateľ doručil dňa 23. 08. 2000 svoje podanie, ktorým žiadal zastaviť konanie v časti a v časti opravil svoj návrh. Súd výzvou zo dňa 19. 02. 2001 vyzval navrhovateľa na doplatenie súdneho poplatku v lehote 8 dní. Táto bola navrhovateľovi doručená dňa 26. 03. 2001. Navrhovateľ doručil súdu   dňa   02.   04.   2001   žiadosť   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov.   Okresný   súd Bratislava I uznesením č. k. 15 C 84/99-24 zo dňa 07. 03. 2002 priznal navrhovateľovi oslobodenie   od   platenia   súdnych   poplatkov   v časti   2/3.   Uznesenie   bolo   navrhovateľovi doručené   dňa   04.   04.   2002.   Dňa   13.   02.   2002   navrhovateľ   oznámil   súdu   nové   trvalé bydlisko a dňa 19. 04. 2002 doručil odvolanie voči uzneseniu č. k. 15 C 84/99-24 zo dňa 07. 03. 2002. Spis bol dňa 13.   05.   2002 predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Odvolací súd vrátil tunajšiemu súdu spis bez vydania meritórneho rozhodnutia dňa 27. 01. 2003. Okresný súd Bratislava I uznesením č. k.   15 C 84/1999-31 zo dňa 22.   07.   2003 rozhodol   o zaplatení   súdneho   poplatku   v časti   1/3.   Rozhodnutie   bolo   doručené navrhovateľovi dňa 06. 08. 2003. Výzvou zo dňa 18. 11. 2003 súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku v časti 1/3. Navrhovateľ doručil dňa 18. 11. 2003 žiadosť o odklad úhrady poplatku. Výzvou zo dňa 12. 01. 2004 súd vyzval opätovne navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku v časti 1/3. Dňa 02. 02. 2004 navrhovateľ oznámil, že podal odvolanie voči výzve súdu na zaplatenie súdneho poplatku priamo odvolaciemu súdu. Toto podanie bolo súdu postúpené dňa 05. 02. 2004 prostredníctvom KS v Bratislave. Uznesením č. k. 15 C 84/1999-41 zo dňa 11. 02. 2004 súd konanie zastavil. Dňa 16. 03. 2004 bolo súdu doručené   odvolanie   právneho   zástupcu   navrhovateľa   voči   rozhodnutiu   súdu,   ktorým zastavil konanie. Spis bol dňa 23. 03. 2004 predložený KS v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní. Odvolací súd vrátil spis bez rozhodnutia tunajšiemu súdu na ďalšie konanie dňa 06. 05. 2004. Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 15 C 84/99-49 zo dňa 27. 05. 2004 rozhodol o zastavení konania. Toto bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 15.   06.   2004.   Navrhovateľ   zaplatil   súdny   poplatok   dňa   21.   06.   2004.   Okresný   súd Bratislava I uznesením č. k. 15 C 84/99-57 zo dňa 07. 10. 2004 zrušil rozhodnutie, ktorým zastavil konanie. Navrhovateľovi bolo doručené dňa 25. 10. 2004. Navrhovateľ doručil súdu dňa 08. 12. 2004 opravu návrhu. Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 15 C 84/99- 61 zo dňa 16. 08. 2005 vyzval navrhovateľa na odstránenie vád podania zo dňa 08. 12. 2004 v lehote 15 dní. Navrhovateľ uznesenie prevzal dňa 07. 11. 2005 a dňa 16. 11. 2005 doručil   opravené   podanie.   Uznesením   č.   k.   15   C   84/99-65   z 15.   01.   2007   tunajší   súd pripustil   zmenu   návrhu.   Uznesenie   bolo   doručené   navrhovateľovi   dňa   26.   04.   2007 a odporcovi dňa 25. 04. 2007.

S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní od podania návrhu na   začatie   konania   k dnešnému   dňu   musím   konštatovať,   že   celé   predmetné   konanie je poznačené prieťahmi, ktoré boli spôsobené neprimerane vysokým počtom pridelených vecí v oddelení zákonnej sudkyne ako i pretrvávajúcim poddimenzovaným stavom sudcov a administratívnych   pracovníkov   na   Okresnom   súde   Bratislava   I.   Prieťahy   v konaní zavinené účastníkmi konania som nezistila.

V prípade, že ÚS SR dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti   pri   rozhodovaní   o priznaní   finančného   zadosťučinenia   vzal   do   úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.»

Predsedníčka   okresného   súdu   v podaní   z 12.   novembra   2007   a   právny   zástupca sťažovateľa   v podaní   z 29.   novembra   2007   uviedli,   že   netrvajú   na   ústnom   pojednávaní vo veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou   domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   okresného   súdu   došlo   k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods.   2 ústavy v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 15   C   84/99   podľa   troch   označených   základných   kritérií   ústavný   súd   dospel   k týmto záverom:

1. Predmetom konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 15 C 84/99 je zrušenie rozhodnutia Slovenskej komory architektov o vyčiarknutí z registra architektov, ktoré   tvorí   bežnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov,   a vec   z právneho a skutkového hľadiska nevykazuje znaky náročnosti. Ústavný súd vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania, jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých výsledkov konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali priebeh konania jeho zložitosťou.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú závažnú skutočnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu. Sťažovateľ bol v konaní aktívny a súčinnostný. Pri hodnotení jeho správania ako účastníka súdneho konania dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľ neprispel k predĺženiu doterajšej doby konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup okresného súdu. Ústavný sa zaoberal postupom okresného   súdu   v posudzovanej   veci,   a to   nielen   z hľadiska   sťažovateľom   namietaných (označených)   období,   ale   aj   z hľadiska   celkového   priebehu   posudzovaného   súdneho konania.

Ústavný súd zistil, že v tomto súdnom konaní došlo k nečinnosti okresného súdu v obdobiach   od 8.   novembra   1999,   keď   okresný   súd   vyzval   odporcu   na   vyjadrenie k opravenému   návrhu,   do   19.   februára   2001,   keď   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa na doplatenie súdneho poplatku (nečinnosť v trvaní 15 mesiacov), ďalej od 2. apríla 2001, keď sťažovateľ požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, do 7. marca 2002, keď   okresný   súd uznesením   č.   k.   15   C   84/99-24   priznal   navrhovateľovi   oslobodenie od platenia   súdnych   poplatkov   v časti   2/3 (nečinnosť   v   trvaní   11   mesiacov),   ďalej od 27. januára   2003,   keď   odvolací   súd   vrátil   spis   okresnému   súdu,   do   22.   júla   2003, keď okresný súd rozhodol uznesením o zaplatení súdneho poplatku v časti 1/3 (nečinnosť v trvaní   6   mesiacov),   ďalej   od   7.   októbra   2004,   keď   okresný   súd   zrušil   rozhodnutie o zastavení   konania,   do   16.   augusta   2005,   keď   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa na odstránenie nedostatkov podania (nečinnosť v trvaní 10 mesiacov), ďalej od 16. augusta 2005,   keď   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   odstránenie   nedostatkov   podania, do 15. januára 2007, keď okresný súd uznesením pripustil zmenu návrhu (nečinnosť v trvaní 17 mesiacov). Celková nečinnosť okresného súdu je v trvaní 4 rokov a 11 mesiacov.

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného súdu, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania a na skutočnosť, že konanie začalo ešte   v roku   1999,   konštatuje,   že   celková   dĺžka   konania   –   takmer   8   rokov   (z   toho na okresnom   súde   takmer   6   a   pol   roka)   nemôže   byť   považovaná   za   zodpovedajúcu požiadavke   konania   bez   zbytočných   prieťahov,   ako   to   vyžaduje   čl.   48   ods.   2   ústavy. Uvedené okolnosti sú dostatočné na to, aby oprávnili ústavný súd k záveru, že právna vec sťažovateľa   nebola   prerokovaná   bez   zbytočných   prieťahov   a   že   postupom   okresného súdu v konaní   vedenom   pod sp.   zn.   15   C   84/99 bolo   porušené   jeho   základné   právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku nálezu).

Dňa 11. decembra 2007 ústavný súd spis sp. zn. 15 C 84/99 vrátil okresnému súdu z dôvodu, že na 17. január 2008 bolo týmto súdom zvolané pojednávanie vo veci.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom v súčasnosti pod sp. zn. 15 C 84/99 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých   dôvodov sa ho domáha. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia ak ústavný súd rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   žiadal   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 200 000 Sk poukazujúc najmä na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala na výsledok súdneho konania o zrušenie rozhodnutia o vyčiarknutí z registra architektov, ktoré nie je právoplatne skončené ani po 8 rokoch. U sťažovateľa oprávnene takýto postup okresného súdu vyvoláva stav právnej neistoty. Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu sťažovateľa,   princípov   spravodlivosti   a spôsobu   zavŕšenia   ochrany   základných   práv sťažovateľa, ako aj z konkrétnych okolností tohto prípadu ústavný súd dospel k záveru, že finančné   zadosťučinenie v   sume 80 000 Sk, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť v súlade s výrokom tohto nálezu sťažovateľovi, je primeraným zadosťučinením spojeným s porušením označených práv sťažovateľa (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré mu vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom.   Právny   zástupca sťažovateľa si podaním z 29. novembra 2007 uplatnil trovy konania v sume 7 492 Sk, ktoré bližšie špecifikoval. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   v prvom   polroku   2006 v sume 17 822 Sk. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania v sume 7 492 Sk z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony   právnej   služby   v   hodnote   po 2   970 Sk   (príprava   a prevzatie   veci   a písomné vyhotovenie   sťažnosti).   Ďalej   ústavný   súd   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal právnemu zástupcovi sťažovateľa dvakrát náhradu režijného paušálu po 178 Sk. Keďže advokát je platcom dane z pridanej hodnoty, bola takto vypočítaná suma zvýšená o 19 % DPH. Ústavný súd vyslovil povinnosť okresného   súdu   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa (bod 4 výroku nálezu).

Ústavný súd vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2007