znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 269/06-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2006 predbežne prerokoval sťažnosť M. B., bytom S., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., N., ktorou   namietal   porušenie   svojich   základných   práv   rozhodnutím   Okresného   riaditeľstva Policajného   zboru,   Odboru   poriadkovej   polície,   Oddelenia   správnej   služby   v Nových Zámkoch sp. zn. ORP-23-3/OSS-2005 z 9. júna 2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. B.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2006 doručená sťažnosť z 11. apríla 2006 sťažovateľa M. B., bytom S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. K., N., ktorou namietal porušenie svojich základných práv rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Odboru poriadkovej polície, Oddelenia správnej služby v Nových Zámkoch (ďalej aj „okresné riaditeľstvo PZ“) sp. zn. ORP-23-3/OSS-2005 z 9. júna 2005.

Okresné riaditeľstvo PZ označeným rozhodnutím z 9. júna 2005 odňalo podľa § 26 ods. 1 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o strelných zbraniach a strelive“) sťažovateľovi zbrojný preukaz pôvodne vydaný 14. novembra 1996 z dôvodu, že sťažovateľ prestal spĺňať podmienky bezúhonnosti podľa § 19 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona. Poukázalo pritom na rozsudok Okresného súdu   N.   sp.   zn.   4   T   14/94   zo   6.   septembra   1994,   ktorý   nadobudol   právoplatnosť 15. novembra   1994.   Týmto   rozsudkom   bol   sťažovateľ   uznaný   vinným   zo   spáchania trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, platný do 31. decembra 2005, za   čo   mu   bol   uložený   trest   odňatia   slobody   vo   výmere   jeden   mesiac   s podmienečným odkladom jeho výkonu a stanovením skúšobnej doby na jeden rok. Trestný čin, pre ktorý bol sťažovateľ odsúdený bol spáchaný so zbraňou.

Proti   rozhodnutiu   okresného   riaditeľstva   PZ   z 9.   júna   2005   podal   sťažovateľ odvolanie. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v N. (ďalej aj „krajské riaditeľstvo PZ“) ako   odvolací   orgán   rozhodnutím   sp.   zn.   KRP-284-6/PP-2005   z 11.   novembra   2005 odvolanie sťažovateľa zamietlo a napadnuté rozhodnutie okresného riaditeľstva PZ z 9. júna 2005 potvrdilo, stotožniac sa so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového správneho orgánu,   pričom   k odvolacím   námietkam   sťažovateľa   okrem   iného   uviedlo: „(...)   Za neopodstatnené   považuje   odvolací   orgán   aj   v   odvolaní   uvedené   konštatovanie,   že účastníkovi konania už bol zbrojný preukaz vydaný po odsúdení a zahladení trestu, nakoľko uvedený zbrojný preukaz mu bol vydaný dňa 14. 11. 1996 teda za platnosti a účinnosti zákona   č.   246/1993   Z.   z.   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   bol   zrušený   zákonom č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nadobudnutím účinnosti uvedeného zákona došlo k sprísneniu podmienok na držanie alebo nosenie strelných zbraní a streliva (§ 19) oproti predchádzajúcej právnej úprave. Vzhľadom k tomu, že po nadobudnutí platnosti a účinnosti zákona o strelných zbraniach a strelive (zák.   č.   190/2003   Z.   z.)   M.   B.   prestal   spĺňať   podmienku   bezúhonnosti   osoby   na   účely uvedeného zákona v zmysle ust. § 19 ods. 1 písm. a) cit. zákona o strelných zbraniach a strelive, bol mu uvedený zbrojný preukaz v súlade s ust. § 26 ods. 1 písm. c) zákona o strelných zbraniach a strelive odňatý.“ (...)

Sťažovateľ sa obrátil na ústavný súd, argumentujúc „...Navrhovateľ je dôchodca a jeho   jedinou   celoživotnou   záľubou   bolo   a   je   poľovníctvo.   Celý   svoj   život   čestne   žil a v týchto intenciách sa i správal ako poľovník a dodržoval všetky poľovné predpisy. Rozsudkom   Okresného   súdu   N.   sp.   zn.   4   T   14/1994   zo   dňa   6.   9.   1994   bol navrhovateľ uznaný za vinného z trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi, ktorý skutok sa mal stať so zbraňou, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia   slobody   v   trvaní   jeden   rok,   ktoré   rozhodnutie   nadobudlo   právoplatnosť 15. 11. 1994. Následne Okresný súd N. vydal uznesenie dňa 21. 8. 1996, ktorým vyslovil, že sa   navrhovateľ   v   skúšobnej   dobe   podmienečného   trestu   osvedčil.   Dňom   právoplatnosti tohto   uznesenia   sa   na   odsúdeného   hľadí   ako   by   nebol   odsúdený,   čo   znamená,   že   z odsúdenia nemožno vyvodiť právne dôsledky. Následne bol navrhovateľovi vrátený zbrojný preukaz č. 160109 vydaný dňa 14. 11. 1996 OR PZ Nové Zámky s dobou platnosti do 14. 11. 2006.

Navrhovateľ mal na tomto základe vydaný platný zbrojný preukaz na oprávnenie držať zbraň a strelivo na ochranu osoby a majetku až do rozhodnutia zo dňa 9. 6. 2005, ktoré vydalo OR PZ Nové Zámky... Preto navrhovateľ na tomto základe namieta porušenie základného ľudského práva a slobody a to prezumpcie neviny, nakoľko za svoj skutok bol odsúdený, súd OS N. vydal rozhodnutie, ktorým sa navrhovateľ osvedčil a z tohto odsúdenia nemožno vyvodiť právne dôsledky. To znamená, že navrhovateľ nemôže byť za uvedený skutok   dvakrát   trestaný   a   postihnutý.   Je   veľmi   zarážajúce   i   to,   že   po   odpykaní   trestu a osvedčení sa mu bol zbrojný preukaz opätovne vrátený a tento držal až do rozhodnutia o jeho odňatí zo dňa 9. 6. 2005. V tomto prípade treba jednoznačne vychádzať zo zásady "ne bis in idem", ktorá znamená, že nikto nesmie byť znovu stíhaný pre ten istý skutok. V tomto prípade je navrhovateľ postihnutý celoživotne a dennodenne postihovaný i napriek tomu, že za svoj skutok bol odsúdený, trest vykonal a bol mu zahladený a osvedčil sa. Hlavné však je to, že z odôvodnenia uznesenia o osvedčení vyplýva, že z odsúdenia nemožno vyvodiť právne dôsledky. Tieto však vyvodzované sú a navrhovateľ je postihnutý za odsúdenie.

Preto Vás na podklade tejto sťažnosti   žiadam,   aby ste navrhovateľovej sťažnosti vyhoveli a svojím rozhodnutím vyslovili, že právoplatným rozhodnutím OR PZ Nové Zámky, ktorým   bol   navrhovateľovi   odňatý   zbrojný   preukaz   boli   porušené   práva   a   slobody navrhovateľa a zrušili takéto rozhodnutie“.

II.

2.1 Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa   § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2.2   Sťažovateľ   tvrdí,   že   k porušeniu   jeho   základných   práv   a   slobôd   došlo právoplatným rozhodnutím okresného riaditeľstva PZ sp. zn. ORP-23-3/OSS-2005 z 9. júna 2005, potvrdeným v odvolacom konaní rozhodnutím krajského riaditeľstva PZ sp. zn. KRP-284-6/PP-2005 z 11. novembra 2005.

Ustanovenie   čl.   127   ods.   1 ústavy limituje právomoc ústavného súdu   vo vzťahu k ostatným orgánom verejnej moci princípom subsidiarity, podľa ktorého rozhoduje ústavný súd   o individuálnych   sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb   (ďalej   aj „sťažovatelia“) vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Uvedený   princíp   sa   nepochybne   týka   aj   prípadov,   v ktorých   sa   sťažovatelia   ako účastníci konania pred orgánom verejnej správy môžu domáhať ochrany svojich základných práv alebo slobôd, využitím právnych prostriedkov nápravy, ktoré im na tento účel dáva k dispozícii zákon.

Podľa   §   70   ods.   1   zákona   o   strelných   zbraniach   a strelive   ak   tento   zákon neustanovuje   inak,   vzťahuje   sa   na   konanie   vo   veciach   upravených   týmto   zákonom všeobecný predpis o správnom konaní.

Podľa § 70 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch súdy preskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov.

Podľa § 244 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (ods. 1).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej   správy,   orgánov   územnej   samosprávy,   ako   aj   orgánov   záujmovej   samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ods. 2 ustanovenia § 244 OSP).

Rozhodnutiami   správnych   orgánov   sa   rozumejú   rozhodnutia   vydané   nimi v správnom   konaní,   ako   aj   ďalšie   rozhodnutia,   ktoré   zakladajú,   menia   alebo   zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (ods. 3 ustanovenia § 244 OSP).

Podľa § 246 ods. 1 OSP na preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú vecne príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 247 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická   alebo právnická   osoba   tvrdí,   že   bola   na   svojich   právach   ukrátená   rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (ods. 1).

Pri   rozhodnutí   správneho   orgánu   vydaného v   správnom   konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (ods. 2 OSP).

2.3   V danom   prípade   sa   sťažovateľ   mohol   ochrany   svojich   práv   vo   vzťahu k označeným   rozhodnutiam   okresného   riaditeľstva   PZ   z 9.   júna   2005   a krajského riaditeľstva PZ z 11. novembra 2005 domáhať využitím žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu (§ 247 až 250k OSP), o ktorej rozhoduje správny súd.

Sťažovateľ   teda   vo   vzťahu   k napádanému   rozhodnutiu   okresného   riaditeľstva   PZ z 9. júna   2005   a na   neho   nadväzujúcemu   rozhodnutiu   krajského   riaditeľstva   PZ z 11. novembra   2005   disponoval   dostupným   a účinným   prostriedkom   nápravy   v záujme účinnej ochrany jeho základných práv priamo v konaní pred všeobecnými súdmi podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Vzhľadom   na   tieto   skutočnosti   je   vo   vzťahu   k   sťažovateľom   napádanému rozhodnutiu okresného riaditeľstva PZ z 9. júna 2005 a na neho nadväzujúcemu rozhodnutiu krajského riaditeľstva PZ z 11. novembra 2005, v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy, vylúčená právomoc ústavného súdu. Prijatiu sťažnosti na ďalšie konanie vo vzťahu k rozhodnutiu okresného   riaditeľstva   PZ   sp.   zn.   ORP-23-3/OSS-2005   z 9.   júna   2005   v spojení s rozhodnutím krajského riaditeľstva PZ sp. zn. KRP-284-6/PP-2005 z 11. novembra 2005 preto bráni nedostatok právomoci ústavného súdu na jej meritórne prerokovanie (čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Na základe vyššie uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   odmietol   v   zmysle   § 25   ods.   2 uvedeného zákona.

2.4   Vzhľadom   na   uvedenú   skutočnosť   skúmanie   ďalších   zákonom   ustanovených náležitostí   sťažovateľovej   sťažnosti   a prípadný   postup   na   ich   odstránenie   stratili opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2006