znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 269/04-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra 2004   predbežne   prerokoval   sťažnosť   Márie   Práznovskej,   bytom   N.   Z.,   pre   namietané porušenie základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   uznesením   Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 2/2004 z 28. apríla 2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Márie Práznovskej   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. augusta 2004 doručená   sťažnosť   Márie   Práznovskej,   bytom   N.   Z.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   pre namietané porušenie základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cdo 2/2004.

Sťažovateľka   uviedla,   že   najvyššiemu   súdu   „podala   dovolanie   proti   uzneseniu Krajského   súdu   v Nitre   zo   dňa   28.   8.   2003,   č.   k.   10   C   27/03-29   (9   Co   154/03-29)“. K dovolaniu zároveň pripojila poverenie pre svoju zamestnankyňu Bc. E. P. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 2/2004 z 28. apríla 2004 bolo konanie zastavené a pokiaľ ide o trovy dovolacieho konania, bolo rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá na tieto trovy právo.   Jedným   z dôvodov   zastavenia   dovolacieho   konania   bola   aj   prekážka   zastúpenia podľa ustanovenia § 241 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Sťažovateľka   namietala,   že   najvyšší   súd   svojím   postupom   vo   veci   vedenej   pod sp. zn. 5 Cdo 2/2004 porušil jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd rozhodol, že:„Uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   zo   dňa   28.   4.   2004,   sp.   zn. 10 C 27/03 (5 Cdo 2/2004), bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivú súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a... právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- Sk.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie ktorých   nemá ústavný súd právomoc,   návrhy, ktoré   nemajú náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavná sťažnosť je osobitným právnym prostriedkom nápravy, na základe ktorého poskytuje   ústavný   súd   ochranu   fyzickým   osobám   alebo   právnickým   osobám   pred neoprávnenými   zásahmi   majúcimi   podobu   právoplatného   rozhodnutia,   opatrenia, či   charakter   iného   zásahu   (napr.   aj   procesného   postupu   orgánu   verejnej   moci)   do základných práv alebo slobôd sťažovateľa, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje všeobecný súd   a sťažovateľ   ju   nedosiahol   ani   po   vyčerpaní   účinných   a dostupných   právnych prostriedkov nápravy, na uplatnenie ktorých ho oprávňoval osobitný zákon.

Nevyhnutnou   podmienkou   konania   ústavného   súdu   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy je   vznesenie   relevantných   námietok   zo   strany   sťažovateľky   spočívajúcich   v uvedení skutočností   svedčiacich   o porušení   jej   základných   práv   alebo   slobôd   rozhodnutím   súdu (III. ÚS 211/04).

Sťažovateľka namietala, že najvyšší súd tým, že zastavil konanie o jej dovolaní proti rozhodnutiam Okresného súdu Nové zámky sp. zn. 10 C 27/03 a Krajského súdu v Nitre sp.   zn.   9   Co   154/03   z dôvodu   nedostatku   podmienky   povinného   právneho   zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní podľa ustanovenia § 241 ods. 1 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku, porušil jej základné právo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd už vo svojej konštantnej judikatúre rozhodol, že len výnimočne otázka splnenia podmienok konania pred všeobecnými súdmi mohla byť predmetom kritiky zo strany   ústavného   súdu   vtedy,   ak   by   vyvodené   závery   boli   zjavne   neodôvodnené   alebo arbitrárne,   a zároveň   by   mali   za   následok   porušenie   nejakého   základného   práva   alebo slobody (I. ÚS 24/04).

Podľa ustanovenia § 241 ods. 1 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná.

Zákon tak vyžaduje povinné zastúpenie dovolateľa, ktoré má význam pre formovanie dovolania   (pri   zákonom   stanovených   dovolacích   dôvodoch),   ale   aj   z hľadiska kvalifikovaného zastúpenia dovolateľa pred najvyšším súdom.

Z judikatúry   všeobecných   súdov   (napr.   R   43/1993,   R   56/1996)   vyplýva, že nedostatok právneho zastúpenia má za následok, že dovolací súd konanie zastaví podľa § 104 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

Takýto postup bol zo strany sťažovateľky predvídateľný a najvyšší súd v uznesení sp. zn. 5 Cdo 2/2004 z 28. apríla 2004 tento postup aj náležite vysvetlil. Právny názor najvyššieho   súdu   vyslovený   v tomto   rozhodnutí   nemožno   považovať   za   zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny.

Sťažovateľka   nesplnila   zákonnú   podmienku   na   prístup   k dovolaciemu   konaniu. Najvyšší   súd   pri   posudzovaní   jej   návrhu   vychádzal   z platného   zákonného   textu   a tento aplikoval v zmysle čl. 51 ods.   1 ústavy. Podľa tohto ústavného textu domáhať sa práv uvedených v čl. 35, čl. 36, čl. 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

Občiansky   súdny   poriadok   stanovením   prísnejších   podmienok   na   zastupovanie v dovolacom   konaní   zdôrazňuje   potrebu   kvality   dovolania   ako   ďalšieho   stupňa v občianskoprávnom konaní. Až po splnení týchto podmienok je dovolací súd oprávnený vo veci konať. Nesplnenie podmienok na dovolanie vrátane predpísaného právneho zastúpenia je prekážkou, ktorá bráni dovolaciemu súdu v konaní. Až po splnení všetkých formálnych náležitostí požadovaných zákonom (Občiansky súdny poriadok) môže najvyšší súd vo veci konať a rozhodnúť.

Až po splnení všetkých formálnych náležitostí na dovolanie sa môže sťažovateľka dovolávať súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Keďže   najvyšší   súd   pre   formálne   prekážky   nemohol   rozhodovať   v dovolacom konaní, nemohol ani uznesením sp. zn. 5 Cdo 2/2004 z 28. apríla 2004 porušiť základné právo sťažovateľky zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2004