znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 268/2014-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   A.   M.,   zastúpeného   spol.   Reken   &   Partners   Law Firm s. r. o., Tichá 45, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Boris Reken, vo veci namietaného porušenia čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 22 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 10 ods. 2 a 3, čl. 13, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-53/NKA-PZ-BA-2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. M. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 25. septembra 2013   doručená   sťažnosť   A.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 22 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 10 ods. 2 a 3, čl. 13, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „NKA PPZ“) v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-53/NKA-PZ-BA-2012.

Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   bol   v rámci   označeného trestného konania, resp. vo fáze označeného   prípravného konania, vypočutý ako svedok, kde   mu boli v priebehu   svedeckej   výpovede   predložené   prepisy   údajov   o   uskutočnenej telekomunikačnej   prevádzke.   Sťažovateľ   v sťažnosti   uvádza: „Pravdepodobne   išlo o prepisy sms komunikácií medzi telefónnymi číslami... (A. M.) a... alebo..., ktoré mám uložené pod názvom M. a S. Pre spresnenie uvádzam, že tieto sms komunikácie neprebiehali medzi mnou a obvinenými osobami, ale medzi mnou a osobou, ktorá nie je v procesnom postavení   obvineného.   Inými   slovami,   odosielateľmi   a prijímateľmi   sms   správ,   ktoré   mi predložila vyšetrovateľka PZ vo forme akýchsi výpisov, neboli obvinené osoby.“

Sťažovateľ   argumentuje,   že   vyšetrovateľka   vykonávajúca   jeho   výsluch   svedka nevyhovela   žiadosti   jeho   právneho   zástupcu   o predloženie   regulárneho   príkazu   sudcu na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke týkajúceho sa označených prepisov.

Na   základe   uvedených   skutočností   dospel   sťažovateľ   k dohadom,   že   v danom prípade   boli   informačno   -   technické   prostriedky   použité   proti   jeho   osobe   v rozpore s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku, teda nezákonne, v čom vidí sťažovateľ porušenie   svojich   označených   základných   práv   garantovaných   ústavou   a listinou   a práv garantovaných dohovorom.

Vzhľadom   na uvedené   sťažovateľ   v závere   sťažnosti   navrhuje,   aby   ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti nálezom, ktorým by vyslovil porušenie čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 22 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy, čl. 10 ods. 2 a 3, čl. 13, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 listiny, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru postupom NKA PPZ v konaní vedenom pod   ČVS:   PPZ-53/NKA-PZ-BA-2012,   priznal   sťažovateľovi   finančné   zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o   konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta porušenie čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 22 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy, čl. 10 ods. 2 a 3, čl. 13, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 listiny, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods.   1   a 2   dohovoru,   ktoré   vidí   v pochybení   orgánu   činného   v trestnom   konaní (vyšetrovateľa NKA PPZ) v rámci prípravného konania vedeného pod ČVS: PPZ-53/NKA-PZ-BA-2012, keď podľa názoru sťažovateľa boli proti jeho osobe uplatnené informačno - technické   prostriedky   [zistenie   a   oznámenie   údajov   o   uskutočnenej   telekomunikačnej prevádzke   podľa   ustanovení   §   116   zákona   č.   301/2005   Z.   z.   Trestný   poriadok   v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“)] nezákonným spôsobom.

Z obsahu čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických   alebo   právnických   osôb   namietajúcich   porušenie   základných   práv   a slobôd v prípadoch, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd, resp. iný orgán verejnej moci. Pokiaľ pri predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   dospeje   ústavný   súd   k čiastkovému   záveru, že ochrany   označeného   základného   práva   alebo   slobody,   ktorého   porušenie   sťažovateľ namieta, je možné domôcť prostredníctvom dostupných a účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným orgánom verejnej moci, sťažnosť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie odmietne (napr. I. ÚS 103/02). V konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy   ústavnému súdu právomoc zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody sťažovateľa prislúcha len za predpokladu, že právna úprava sťažovateľovi neposkytuje inú účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99).

Ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku až po jeho koniec proces,   v   ktorom   sa   v   rámci   vykonávania   jednotlivých   úkonov   a   realizácie   garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdov naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv a slobôd označených v   čl.   127   ods.   1   ústavy,   ak   tieto   pochybenia   neboli   odstránené   v   priebehu   samotného trestného konania.

Ústavný súd konštatuje, že trestná vec, ktorej sa námietky sťažovateľa   týkajú, sa nachádza v štádiu prípravného konania.

Podľa   §   230   ods.   1   Trestného   poriadku   dozor   nad   dodržiavaním   zákonnosti v prípravnom   konaní   vykonáva   prokurátor,   ktorý   je   pri   výkone   dozoru   okrem   iného oprávnený vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania vo veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje [§ 230 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku]. Previerku môže prokurátor vykonať   nielen na základe podnetu oprávnenej osoby, ale aj z vlastnej iniciatívy.

Úlohou prokurátora pri výkone dozoru v prípravnom konaní je dozerať na to, aby orgány činné v trestnom konaní dodržiavali všetky ustanovenia Trestného poriadku, aby postupovali v zhode s účelom trestného konania a základnými zásadami trestného konania, medzi ktoré patria aj zásada zdržanlivosti a primeranosti a na ňu nadväzujúca zásada súdnej ochrany zásahov do základných práv a slobôd (§ 2 ods. 2 a 3 Trestného poriadku). Tieto zásady sa netýkajú len osoby obvineného, ale aj ostatných osôb zúčastnených na trestnom konaní.

Na základe uvedeného dospel   ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti k záveru,   že   platná   právna   úprava   trestného   konania   zakotvuje   účinný   spôsob   ochrany základných   práv   a   slobôd   garantovaných   ústavou   a   listinou,   ako   aj   práv   zaručených dohovorom   v priebehu   prípravného   konania,   ktorú   zveruje   do   rúk   prokurátora vykonávajúceho dozor nad dodržiavaním zákonnosti prípravného konania ako primárneho ochrancu práv a slobôd všetkých osôb zúčastnených na trestnom konaní.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   v rámci   prípravného   konania   existujú   účinné   právne prostriedky   na dosiahnutie   ochrany práv   zúčastnených   osôb.   Za   týchto okolností   nie je dôvod,   aby   ústavný   súd   v   danej   fáze   prebiehajúceho   trestného   konania   doň   vstupoval a predchádzal, resp. suploval právomoc orgánov prípravného konania.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2014