znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 268/2013-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. júna 2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej obchodnou spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. Rvp 16232/2012, Rvp 16233/2012, Rvp 16234/2012, Rvp 16235/2012, Rvp 16236/2012, Rvp 16237/2012, Rvp 16238/2012, Rvp 16239/2012, Rvp 16240/2012, Rvp 16241/2012, Rvp 16242/2012, Rvp 16243/2012, Rvp 16244/2012, Rvp 16245/2012, Rvp 16246/2012, Rvp 16247/2012, Rvp 16248/2012, Rvp 16249/2012, Rvp 16250/2012, Rvp 16251/2012, Rvp 16252/2012, Rvp 16253/2012, Rvp 16254/2012, Rvp 16255/2012, Rvp 16256/2012, Rvp 16257/2012, Rvp 16258/2012, Rvp 16259/2012, Rvp 16260/2012, Rvp 16261/2012, Rvp 16262/2012, Rvp 16263/2012, Rvp 16264/2012, Rvp 16265/2012, Rvp 16266/2012, Rvp 16267/2012, Rvp 16268/2012, Rvp 16269/2012, Rvp 16270/2012, Rvp 16271/2012, Rvp 16272/2012, Rvp 16273/2012, Rvp 16274/2012, Rvp 16275/2012, Rvp 16276/2012, Rvp 16277/2012, Rvp 16278/2012, Rvp 16279/2012, Rvp 16280/2012, Rvp 16281/2012, Rvp 16282/2012, Rvp 16283/2012, Rvp 16284/2012, Rvp 16285/2012, Rvp 16286/2012, Rvp 16287/2012, Rvp 16288/2012, Rvp 16289/2012, Rvp 16290/2012, Rvp 16291/2012, Rvp 16292/2012, Rvp 16293/2012, Rvp 16294/2012, Rvp 16295/2012, Rvp 16296/2012, Rvp 16297/2012, Rvp 16298/2012, Rvp 16299/2012 a sp. zn. Rvp 16300/2012 vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   a   uzneseniami   Okresného   súdu   Žiar   nad Hronom   sp.   zn. 6 Er 689/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn.   12   Er   687/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn. 6 Er 670/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn.   5   Er   670/2012   z   2.   októbra   2012,   sp. zn. 6 Er 668/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn.   7   Er   360/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn. 5 Er 662/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn.12   Er   663/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn. 12 Er 667/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn.   12   Er   578/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn. 12 Er 664/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn.   6   Er   185/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn. 9 Er 663/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn.   6   Er   595/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn. 12 Er 672/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn.   5   Er   661/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn. 6 Er 663/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn.   12   Er   592/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn. 7 Er 359/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn.   12   Er   686/2007   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn. 6 Er 661/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn.   6   Er   669/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn. 9 Er 662/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn.   12   Er   577/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn. 9 Er 595/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn.   7   Er   322/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn. 6 Er 662/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn.   9   Er   671/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn. 12 Er 671/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn.   6   Er   684/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn. 9 Er 666/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn.   12   Er   668/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn. 9 Er 754/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn.   9   Er   670/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn. 6 Er 686/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn.   6   Er   594/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn. 5 Er 663/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn.   9   Er   689/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn. 7 Er 362/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn.   7   Er   372/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn. 6 Er 671/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn.   12   Er   669/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn. 6 Er 685/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn.   9   Er   688/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn. 12 Er 594/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn.   9   Er   685/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn. 12 Er 691/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn.   7   Er   374/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn. 5 Er 666/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn.   9   Er   664/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn. 12 Er 690/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn.   9   Er   687/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn. 7 Er 373/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn.   6   Er   667/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn. 9 Er 686/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn.   12   Er   689/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn. 12 Er 688/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn.   9   Er   690/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn. 12 Er 5912012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn.   5   Er   671/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn. 12 Er 662/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn.   6   Er   590/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn. 5 Er 668/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn.   6   Er   687/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn. 5 Er 577/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn.   7   Er   364/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn. 6 Er 666/2012   z   2.   októbra   2012,   sp.   zn.   12   Er   661/2012   z 2.   októbra   2012   a   sp.   zn. 5 Er 667/2012 z 2. októbra 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 16232/2012 až sp. zn. Rvp 16300/2012   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 268/2013.

2. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.,   o d m i e t a   ako   zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 7. decembra 2012   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   16232/2012   až   sp.   zn.   Rvp   16300/2012,   ktorými   namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“),   základného   práva   vlastniť   majetok   podľa   čl.   20   ods.   1 ústavy, čl. 12 ods. 2 ústavy, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 14 dohovoru a práva užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom a uzneseniami Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“), ktorých spisové značky   sú   uvedené   v   úvode   tohto   uznesenia   (ďalej   len   „napadnuté   konania“   alebo „napadnuté uznesenia“).

Sťažovateľka   je   právnickou   osobou   poskytujúcou   úvery   fyzickým   osobám,   ktorá v konaní pred ústavným súdom namieta porušenie svojich práv podľa ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu v exekučnom konaní. V tomto konaní vystupovala ako oprávnená osoba a povinnými osobami boli fyzické osoby špecifikované v sťažnostiach.

V predmetných veciach osobitne podanými návrhmi požiadala súdneho exekútora (JUDr. R. K.) o vykonanie exekúcie. Súdny exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy obsiahnutej   v   zákone   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 233/1995 Z. z.   o   súdnych exekútoroch   a   exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok)   a o zmene   a   doplnení   ďalších zákonov v znení neskorších predpisov následne požiadal okresný súd o udelenie poverení na vykonanie exekúcií.

Sťažovateľka   vo   svojich   sťažnostiach   konkrétne   uvádza,   že   okresný   súd predmetnými   uzneseniami „ex   offo   rozhodol   o   vylúčení   sťažovateľa   z   vykonávania exekúcie“, čo malo mať za následok porušenie jej označených práv.

V   petite   sťažností   po   obšírnej   právnej   argumentácii   sťažovateľka   navrhuje,   aby ústavný   súd   vyslovil,   že   postupom   a   napadnutými   uzneseniami   okresného   súdu v napadnutých   konaniach   boli   porušené   ňou   označené   práva   podľa   ústavy,   dohovoru a dodatkového protokolu a aby bol okresný súd zaviazaný zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

V   zmysle   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   rovnaký   obsah   69   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod sp. zn. Rvp 16232/2012 až sp. zn. Rvp 16300/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú   súvislosť   uvedených   sťažností,   ako   aj   vzhľadom   na   totožnosť   v   osobe sťažovateľky a okresného súdu,   proti ktorému   sťažnosti   smerujú, rozhodol   ústavný súd o spojení   sťažností   na   spoločné   konanie   tak,   ako   to   je   uvedené   v   bode   l   výroku   tohto uznesenia.

2.   Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažností   zistil,   že   sťažovateľka aj napriek skutočnosti, že jej musí byť známy názor ústavného súdu na danú problematiku, podáva aj naďalej sťažnosti vo veciach, ktoré sú skutkovo a právne takmer identické s tými, ktoré už ústavný súd riešil a týkajú sa vylúčenia toho istého súdneho exekútora z exekúcie, v ktorej vystupuje sťažovateľka ako oprávnená osoba.

Vzhľadom na to, že ústavný súd poučil sťažovateľku a predchádzajúce jej sťažnosti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti pri akceptovaní právnych záverov rozhodnutí všeobecných   súdov   (odkazujúc   v   podrobnostiach   na   svoje   predchádzajúce   rozhodnutia m. m.   sp.   zn.   I.   ÚS   382/2012,   II.   ÚS   379/2011,   III.   ÚS   90/2011,   III.   ÚS   242/2011, III. ÚS 488/2012, IV. ÚS 446/2011 a III. ÚS 496/2012), nepovažoval už za potrebné svoje uznesenie odôvodňovať (§ 25 ods. 2 posledná veta zákona o ústavnom súde) a ako zjavne neopodstatnené ich tiež odmietol (bod 2 výroku).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júna 2013