znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 267/06-39

Ústavný   súd Slovenskej   republiky v senáte zloženom   z predsedu   Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti L. B., B., zastúpeného advokátkou JUDr. A. S., B., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   práva   podľa   čl. 6 ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 171/02, na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2006 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Banská   Bystrica   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7 C 171/02 p o r u š i l   základné právo L. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému   súdu   Banská   Bystrica   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7 C 171/02 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. L. B. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Banská   Bystrica p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Banská Bystrica j e   p o v i n n ý   zaplatiť náhradu trov konania L. B. v sume 6 888 Sk (slovom šesťtisícosemstoosemdesiatosem slovenských korún) na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. A. S., B. (...) do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti L. B. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 267/06-13 z 23. augusta 2006 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť L. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. A. S., B., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 171/02.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 18. novembra 2002 podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žalobu o zaplatenie sumy 250 000 Sk s príslušenstvom z dôvodu pohľadávky vzniknutej mu zo zmluvy o pôžičke uzavretej so žalovanými.

V predmetnej veci okresný súd nariadil niekoľko súdnych pojednávaní, pričom prvé z nich sa konalo 29. januára 2003. Okresný súd na tomto pojednávaní vypočul účastníkov konania   a následne   ho   odročil   za   účelom   vypočutia   svedka   JUDr.   M.   S.   (ďalej   len „svedok“).

Tento   svedok   bol   okresným   súdom   v priebehu   konania   viackrát   predvolaný na pojednávanie za účelom vyjadrenia sa k niektorým okolnostiam týkajúcim sa skutkového stavu   veci   (preberania   finančných   prostriedkov   žalovanými   od   žalobcu).   Svedok sa nezúčastnil   ani   jedného   pojednávania   nariadeného   okresným   súdom,   opakovane nepreberal   poštové   zásielky,   ktoré   mu   nebolo   možné   doručiť   ani   prostredníctvom policajných   orgánov,   a   neskôr   svoju   neúčasť   na   pojednávaniach   ospravedlňoval   zlým zdravotným stavom.

V priebehu   tohto   takmer   4   roky   trvajúceho   konania   uložil   okresný   súd   svedkovi dvakrát poriadkovú pokutu. Uznesením č. k. 7 C 171/02-89 z 12. decembra 2003 mu bola uložená poriadková   pokuta v sume 10 000 Sk, pretože sa   nedostavil bez ospravedlnenia na pojednávanie   10. decembra 2003   napriek   tomu,   že   naň   bol   ako   svedok   riadne predvolaný,   čím   hrubo   sťažil   postup   konania.   Uznesením   č. k.   7 C 171/02-174 z 24. januára 2006 mu okresný súd opakovane uložil poriadkovú pokutu v sume 5 000 Sk, ktorú odôvodnil tým, že svedok nereagoval na jeho výzvu z 28. novembra 2005 ako i tým, že   sa   nedostavil   na   pojednávania   konané   12. marca 2003,   1. októbra 2003,   5. novembra 2003,   10. decembra 2003,   13. septembra 2004   a   8. marca 2005   napriek   tomu,   že   bol na ne riadne predvolaný.

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) následne o odvolaní svedka proti   uzneseniu   z 24. januára 2006   rozhodol   uznesením   sp. zn.   12 Co 82/06   z   27. apríla 2006, ktorým toto uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

V priebehu   uvedeného   konania   musel   sťažovateľ   viackrát   okresný   súd   žiadať o nariadenie   pojednávania   (žiadosti   z   20. júna 2003,   15. marca 2004,   3. júna 2004 a 12. októbra 2005).   Sťažovateľ   podal   27. marca 2006   osobne   okresnému   súdu   sťažnosť na prieťahy v tomto konaní.

Predmetná   vec   podľa   sťažovateľa   nie   je   právne   ani   skutkovo   zložitá,   všetky relevantné dôkazy v tejto veci boli podľa neho okresnému súdu už predložené, výsluchy účastníkov konania boli vykonané, a preto by mala byť po takej dlhej dobe už rozhodnutá a skončená.

V priebehu   konania   boli   od   29. januára 2003   všetky   nariadené   pojednávania odročené z dôvodu   neprítomnosti   svedka   na neurčito.   Okresný   súd   sa   pritom   nepokúsil vypočuť   svedka   pri   takomto   jeho   správaní   v   domácom   prostredí   a uspokojil   sa   len s uložením   mu   dvoch   poriadkových   pokút,   ktoré   však   nijako   pozitívne   neovplyvnili skončenie konania, práve naopak, opäť neúmerne predĺžili konanie a nastolili ešte väčší stav právnej   neistoty.   Sťažovateľ   uvádza,   že   bol   nútený   až   štyrikrát   žiadať   okresný   súd, aby nariadil pojednávania a zaoberal sa uvedenou vecou aj bez vypočutia svedka.

V predmetnom konaní sa podľa sťažovateľa okresný súd snaží počas takmer štyroch rokov vykonať jeden dôkaz, na ktorom podľa neho nemôže „stáť“ celé rozhodnutie vo veci samej,   pričom   konanie   sa   v dôsledku   tohto   postupu   neúmerne   predlžuje   a spôsobuje sťažovateľovi majetkovú i nemajetkovú ujmu, spočívajúcu v tom, že počas takmer štyroch rokov   musí   znášať   ľubovôľu,   pasivitu   a nečinnosť   jedného   svedka,   ako   aj   pasivitu konajúceho   súdu,   ktorý   nechce   predmetnú   vec   rozhodnúť   bez   vypočutia   tohto   svedka, pojednávania nariaďuje až na základe jeho žiadosti a nevykazuje v konaní žiadnu aktivitu s cieľom jeho právoplatného skončenia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález, v ktorom vysloví, že jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6   ods. 1   dohovoru   bolo   okresným   súdom   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   7 C 171/02 porušené, prikáže okresnému súdu, aby v tomto konaní konal bez zbytočných prieťahov, prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 17 345 Sk.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   ústavnému   súdu   na   základe   jeho   výzvy   podaním doručeným 5. októbra 2006 oznámila, že netrvá na konaní verejného ústneho pojednávania v predmetnej veci.

Okresný súd sa k sťažnosti sťažovateľa vyjadril na základe výzvy ústavného súdu podaním   č.   Spr   4019/06   z   5. októbra 2006   prostredníctvom   svojho   predsedu.   Predseda okresného   vo   svojom   vyjadrení   podrobne   chronologicky   popísal   priebeh   predmetného konania a následne uviedol: „Aby súd rozhodol vo veci je potrebné vypočuť svedka JUDr. S. Bez   jeho   výpovede   nie   je   možné   vec   ukončiť.   Dĺžka   konania   je   spôsobená   pasívnym správaním   svedka,   ako   aj   jeho   dlhodobou   práceneschopnosťou.   Vyhýba   sa súdnemu pojednávaniu   a odmieta   spolupracovať   so   súdom.   Do   dnešného   dňa   nezaslal   odpoveď na konkrétne otázky súdu, ktoré mu boli doručené 14. 04. 2005.“

V závere svojho vyjadrenia predseda okresného súdu uviedol, že súhlasí s upustením od konania verejného ústneho pojednávania v tejto veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Sťažovateľ doručil 18. novembra 2002 okresnému súdu žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia pohľadávky vo výške 250 000 s príslušenstvom smerujúcu proti M. K. a E. K., obaja bytom B. (ďalej len „žalovaní“). Tento návrh bol zaevidovaný pod sp. zn. 7 C 171/02.

Pokynom z 19. novembra 2002 nechal vo veci konajúci sudca vyzvať sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku odo dňa doručenia výzvy. Súdny poplatok bol sťažovateľom na účet okresného súdu zaplatený 4. decembra 2002. Úpravou z 13. decembra 2002 nechal zákonný sudca zaslať žalovaným opis žaloby, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadrili.Pokynom   zo   14. januára 2003   bolo   v predmetnej   veci   nariadené   pojednávanie na 29. január 2003.   Pojednávanie   konané   29. januára 2003   okresný   súd   po   vypočutí účastníkov konania a ich právnych zástupcov odročil na neurčito s tým, že z Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru B. (neskôr Okresný úrad justičnej polície Policajného zboru B., ďalej len „OÚJP PZ B.“) bude vyžiadaný spis sp. zn. ČVS: OUV-740/20-BB-2000, a súčasne bola právna zástupkyňa sťažovateľa zaviazaná v lehote 7 dní doručiť súdu kópie listinných dôkazov.

OÚJP   PZ   B.   podaním   doručeným   10.   februára   2003   okresnému   súdu   oznámil, že v ich   archíve   sa   nachádza   len   nekompletný   vyžiadaný   spis,   a preto   súdu   odporučil, aby sa so svojou žiadosťou obrátil na okresný súd, kde uvedenú vec evidujú pod sp. zn. 4 T 76/01.

Právnej zástupkyni žalovaných bola na základe pokynu z 11. februára 2003 zaslaná urgencia na splnenie povinnosti uloženej jej na pojednávaní 29. januára 2003. Výzva súdu bola právnou zástupkyňou žalovaných splnená podaním doručeným 17. februára 2003.

Úpravou   z   19. februára 2003   bolo   v   predmetnej   veci   nariadené   pojednávanie na 12. marec 2003.   Podľa   úradného   záznamu   spísaného   12. marca 2003   žalovaní ospravedlnili   svoju   neúčasť   na   pojednávaní   a   zároveň   súdu   oznámili,   že   ich   právna zástupkyňa   je   odcestovaná,   preto   požiadali   o odročenie   pojednávania.   Svedok   svoju neprítomnosť   na   pojednávaní   ospravedlnil   podaním   doručeným   súdu   11. marca 2003 z dôvodu práceneschopnosti.

Okresný súd pojednávanie konané 12. marca 2003 odročil s tým, že svedkovi zašle výzvu, aby mu vzhľadom na jeho nepriaznivý zdravotný stav oznámil, kedy sa bude môcť zúčastniť   pojednávania.   Právna   zástupkyňa   žalovaných   ospravedlnila   svoju   neúčasť na pojednávaní   z dôvodu   kolízie   pojednávaní   podaním   doručeným   okresnému   súdu 14. marca 2003.

Podaním   doručeným   25. marca 2003   bola   okresnému   súdu   doručená   odpoveď na jeho výzvu svedkovi z 13. marca 2003, v ktorom PhDr. P. S., rod. S., okresnému súdu oznámila,   že   zdravotný   stav   svedka   je   veľmi   zlý.   Nemocnica   s poliklinikou   (...)   v B. podaním doručeným 20. marca 2003 okresnému súdu oznámila, že svedok ako ich pacient u nich hospitalizovaný nebol a s určitosťou vzhľadom na jednodňovú chirurgiu, v ktorej centrálna   evidencia   neexistuje   nevedia   oznámiť,   či   bol   uvedený   svedok   3.   marca   2003 operovaný.

Podaním   z   18. júna 2003   (doručeným   20. júna 2003)   sťažovateľ   prostredníctvom svojej právnej zástupkyne požiadal o nariadenie pojednávania v uvedenej veci.

Vo   veci   konajúci   sudca   pokynom   z   9. septembra 2003   nariadil   pojednávanie na 1. október 2003.   Podaním   z   10. septembra 2003   bola   zaslaná   svedkovi   výzva, aby okresnému súdu v lehote 7 dní preukázal, že sa na nariadené pojednávanie nedostavil z dôvodu operácie uskutočnenej 3. marca 2003.

Pojednávanie   konané 1. októbra 2003   bolo   odročené   na   5. november 2003   s   tým, že opakovane bude písomne predvolaný svedok pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty a s poučením o možnosti predviesť ho prostredníctvom polície.

Obvodné oddelenie Policajného zboru B. (ďalej aj „OO PZ B.“) okresnému súdu podaním doručeným 22. októbra 2003 oznámilo, že sa mu zásielku svedkovi nepodarilo doručiť,   pretože   ani   po   opakovaných   pokusoch   o doručenie   nebol   zastihnutý   v mieste svojho trvalého bydliska.

Na   pojednávaní konanom 5. novembra 2003   právne zástupkyne oboch   účastníkov konania zhodne uviedli, že trvajú na vypočutí svedka, okresný súd následne pojednávanie odročil na 10. december 2003.

OO   PZ   B.   podaním   doručeným   26. novembra 2003   okresnému   súdu   oznámilo, že zásielky sa mu nepodarilo doručiť a že šetrením v mieste bydliska svedka bolo zistené, že svedok na uvedenej adrese býva, avšak neotvára dvere.

Podaním   doručeným   26. novembra 2003   sa   k predmetnej   veci   vyjadrila   právna zástupkyňa žalovaného.

Dňa   9. decembra 2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   svedka,   v ktorom vzniesol námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi.

Okresný   súd   pojednávanie   konané   10. decembra 2003   po   vypočutí   právnych zástupcov účastníkov konania, ktorí voči zákonnému sudcovi námietky nemali uznesením odročil na neurčito s tým, že svedkovi bude uložená poriadková pokuta vo výške 10 000 Sk.

Uznesením č. k. 7 C 171/02-89 z 12. decembra 2003 (právoplatným 8. januára 2004) bola   svedkovi   uložená   poriadková   pokuta.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   požiadala okresný súd podaním doručeným 15. marca 2004 o nariadenie pojednávania v tejto veci. Svoju žiadosť zopakovala aj podaním doručeným 3. júna 2004.

Dňa 14. júla 2004 bol zákonným sudcom spísaný podnet na trestné stíhanie svedka. Pokynom z 10. augusta 2004 zákonný sudca nariadil pojednávanie na 13. september 2004.

Dňa   31. augusta 2004   bolo   okresnému   súdu   doručené   uznesenie   Okresného riaditeľstva Policajného zboru B., úradu justičnej a kriminálnej polície z 19. augusta 2004, ktorým bolo v predmetnej veci začaté trestné stíhanie voči svedkovi.

Podaním   z   10. septembra 2004   sa   svedok   ospravedlnil   z neúčasti   na   pojednávaní z dôvodu   zlého   zdravotného   stavu.   Pojednávanie   konané   13. septembra 2004   bolo uznesením okresného súdu odročené na neurčito s tým, že bude vypočutý svedok, resp. jeho psychiater, či je schopný zúčastniť sa súdneho pojednávania, resp. či je možné ho vypočuť v jeho domácom prostredí.

Obvodné oddelenie Policajného zboru B. podaním doručeným 16. septembra 2004 okresnému súdu oznámilo, že jeho zásielku sa svedkovi nepodarilo doručiť.

Pokynom   zo   17. januára 2005   bolo   v   tejto   veci   na   8. marec 2005   nariadené pojednávanie.   Svedok   podaním   doručeným   okresnému   súdu   7. marca   2005   ospravedlnil svoju neúčasť zo zdravotných dôvodov.

Právne   zástupkyne   účastníkov   konania   na   pojednávaní   konanom   8. marca 2005 navrhli okresnému súdu vykonať výsluch svedka korešpondenčne zaslaním otázok písomne a okresný súd pojednávanie následne odročil na neurčito.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   návrh   znenia   otázok   pre   svedka   okresnému   súdu doručila 16. marca 2005 a právna zástupkyňa žalovaných podaním doručeným 30. marca 2005.

Na základe pokynu zo 6. apríla 2005 bola okresným súdom zaslaná výzva svedkovi. Úpravou   z   2. júna 2005   bol   daný   pokyn   súdnej   kancelárie   urgovať   od   svedka   splnenie výzvy pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty v sume 25 000 Sk. Odpoveď svedka bola okresnému súdu doručená 24. júna 2005, v ktorej však na otázky okresného súdu uvedené vo výzve neodpovedal.

Pokynom   z   27. júna 2005   okresný   súd   vyzval   svedka   na   zaslanie   aktuálneho potvrdenia   o   jeho   stále   pretrvávajúcej   práceneschopnosti.   Predmetná   výzva   bola sťažovateľom   splnená   podaním   doručeným   13. júla 2005.   Spis   bol   následne   uložený na lehotu do 15. septembra 2005.

Na   základe   pokynu   z   19. septembra 2005   bola   svedkovi   zaslaná   výzva, aby okresnému súdu oznámil v lehote 10 dní, či ešte stále pretrváva jeho práceneschopnosť a ak je to tak, aby súdu o tejto skutočnosti doložil doklad. Podaním doručeným 4. októbra 2005 svedok okresnému súdu oznámil, že jeho zdravotné problémy i naďalej pretrvávajú. Spis bol následne uložený na lehotu do 15. októbra 2005.

Podaním   doručeným   okresnému   súdu   12. októbra 2005   právna   zástupkyňa sťažovateľa požiadala o nariadenie pojednávania v predmetnej veci a súčasne súdu navrhla vypočuť svedka v mieste jeho bydliska, pretože sa podľa nej dlhodobo zámerne vyhýba účasti na pojednávaní.

Pokynom z 21. októbra 2005 zákonný sudca nariadil pojednávanie na 25. november 2005.   Svedok   sa   podaním   doručeným   okresnému   súdu   22. novembra 2005   ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu.

Pojednávanie konané 25. novembra 2005 bolo po konštatovaní účastníkov konania, že   svedecká   výpoveď   svedka   je   v tomto   prípade   nevyhnutná, okresný   súdom   odročené na neurčito s tým, že svedok bude vyzvaný, aby v lehote 10 dní súdu predložil potvrdenie o jeho   zdravotnom   stave   a súčasne,   aby   súdu   oznámil,   kedy   sa   bude   môcť   zúčastniť pojednávania ako svedok.

Úpravou   z   24. januára 2006   zákonný   sudca   nechal   vypracovať   uznesenie č. k. 7 C 171/02-174   o   uložení   poriadkovej   pokuty   v   sume   5 000 Sk   svedkovi za neposlúchnutie výzvy súdu z 28. novembra 2005.

Svedok   okresnému   súdu   doručil   6. marca 2006   svoje   odvolanie   voči   uzneseniu č. k. 7 C 171/02-174 z 24. januára 2006 s tým, že ho v lehote 10 dní písomne odôvodní. Doplnenie dôvodov odvolania svedok doručil 22. marca 2006.

Podaním   z   23. februára 2006   svedok   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   pojednávaní z dôvodu zlého zdravotného stavu, požiadal v ňom tiež o odročenie pojednávania najmenej o pol roka.

Na základe pokynu z 23. marca 2006 bol spis v tejto veci predložený 27. marca 2006 krajskému   súdu   na   rozhodnutie   o podanom   odvolaní   svedka.   Odvolanie   svedka   bolo následne   doručené   účastníkom   konania,   aby   sa   k nemu   v prípade,   že   to   považujú za potrebné v lehote 10 dní vyjadrili.

Krajský   súd   uznesením   č. k.   12 Co 82/06-190   z   27. apríla 2006   rozhodnutie okresného súdu z 24. januára 2006 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spis v uvedenej veci   bol   okresnému   súdu   doručený   1. júna 2006.   Na   základe   pokynu   zákonného   sudcu z 2. júna 2006 bolo toto uznesenie doručené účastníkom konania aj svedkovi.

Okresný súd na základe úpravy zo 7. júna 2006 ošetrujúcemu lekárovi svedka zaslal výzvu ohľadom podania správy o jeho zdravotnom stave a perspektívnych možnostiach jeho vypočutia. Odpoveď na túto výzvu bola okresnému súdu doručená 14. júla 2006.

III.

1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov...“

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t. j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto na splnenie   základného práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   nestačí,   aby štátne   orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a   faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva   (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

A. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je žaloba o zaplatenie pohľadávky   vzniknutej   zo   zmluvy   o pôžičke   uzavretej   medzi   účastníkmi   konania. Zo súdneho   spisu,   z   vyjadrení   sťažovateľa   a   okresného   súdu,   ani   z nimi   predložených na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu o právnej alebo skutkovej   zložitosti   veci,   v dôsledku   ktorej   by   mohlo   dôjsť   k predĺženiu   konania v predmetnej veci.

B. Pri   hodnotení   druhého   z kritérií,   ústavný   súd   v   správaní   sťažovateľa   nezistil žiadne   také   okolnosti,   v dôsledku   ktorých   by   mohlo   dôjsť   k   spomaleniu   postupu   súdu v predmetnom konaní.

C. Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   hodnotil,   či   v uvedenom   konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd zistil dlhé obdobia nečinnosti v postupe okresného súdu, ktoré mali vplyv   na   doterajšiu   dĺžku   konania.   Prvé   z období   nečinnosti   okresného   súdu   začalo 20. marca 2003, keď bola okresnému súdu doručená odpoveď na jeho výzvu a trvalo takmer šesť   mesiacov,   t. j.   až   do   9. septembra 2003,   keď   vo   veci   konajúci   sudca   nariadil pojednávanie   v   predmetnej   veci.   Okresný   súd   nevykonával   v   predmetnej   veci   žiadne procesné   úkony   ani   vo   viac   ako   šesť   mesačnom   období   trvajúcom   od   8. januára 2004, keď vyhotovil   uznesenie   o uložení   poriadkovej   pokuty   svedkovi   až   do   14. júla 2004, keď bol zákonným sudcom zaslaný podnet na trestné stíhanie svedka. Nečinnosť okresného súdu vo vyššie označených obdobiach bez toho, aby jeho postupu bránila zákonná prekážka je potrebné považovať za zbytočný prieťah v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   poukázal   aj   na   postup   súdu   pri   vypočutí   svedka, ktorým došlo podľa neho k neúmernému predĺženiu tohto konania. Podľa zistenia ústavného súdu však v priebehu konania na vypočutí tohto svedka trvala nielen právna zástupkyňa žalovaných,   ale   i právna   zástupkyňa   sťažovateľa   (napr.   na   pojednávaniach   konaných 5. novembra 2003   a   25. novembra 2005).   Okresný   súd   v priebehu   konania   uvedeného svedka niekoľkokrát predvolával prostredníctvom orgánov polície; zisťoval jeho zdravotný stav i možnosť jeho vypočutia na pojednávaní a v domácom prostredí; u ošetrujúceho lekára preveroval   pravdivosť   skutkových   okolností   pri   ospravedlnení   svedka   z neúčasti na pojednávaní; dvakrát svedkovi uložil poriadkovú pokutu; zákonný sudca následne proti svedkovi podal trestné oznámenie pre trestný čin pohŕdania súdom a pokúsil sa získať jeho svedeckú výpoveď korešpondenčne. Vo vzťahu k postupu okresného súdu pri zabezpečení dôkazu výsluchom svedka možno konštatovať, že okresný súd využil všetky svoje zákonné možnosti   k zabezpečeniu   súčinnosti   tohto   svedka   a získaniu   jeho   výpovede.   Aj   napriek tomu, že sa okresnému súdu tento dôkaz napokon nepodarilo zrealizovať, podľa názoru ústavného   súdu   uvedený   postup   okresného   súdu   nemožno   označiť   za   neefektívny a predĺženie   konania   o obdobie,   počas   ktorého   sa   okresný   súd   pokúšal   zabezpečiť vykonanie tohto dôkazu nemožno pričítať na ťarchu okresného súdu.

V súčasnom štádiu konania sa však okresný súd bude musieť riadiť odporúčaním uvedeným v odôvodnení uznesenie krajského súdu sp. zn. 12 Co 82/06 z 27. apríla 2006, podľa ktorého po vyhodnotení okolností týkajúcich sa zdravotného stavu svedka by mal opätovne   zvážiť,   či   bude trvať na jeho svedeckej   výpovedi   a či   z jeho neúčasti vyvodí poriadkové opatrenia.

Ústavný súd konštatuje, že konanie, ktoré je predmetom posúdenia, trvá viac ako štyri roky. Z uvedenej doby viac ako rok tvoria obdobia, v ktorých v dôsledku nečinnosti okresného súdu dochádzalo k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní.

S ohľadom na vyššie uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu, nemožno dobu predmetného   konania vedeného   okresným   súdom   považovať za   ústavne   akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako ani za primeranú vo vzťahu k právu podľa čl. 6 ods.1 dohovoru. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľa boli porušené.

2. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Pretože   ústavný   súd   zistil,   že   nečinnosťou   okresného   súdu   došlo   k   porušeniu základného   práva   sťažovateľa   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   ako   aj   jeho   práva   podľa čl. 6 ods. 1   dohovoru,   prikázal   okresnému   súdu,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti   žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške   100 000 Sk,   ktoré   odôvodnil   tým,   že   sa   v dôsledku   postupu   okresného   súdu v tomto konaní ocitol v zložitej právnej, ale i životnej situácii, keďže suma, ktorú si v tomto konaní uplatnil vo vzťahu k jeho zárobkovým pomerom, nie je pre neho zanedbateľná, pričom tým, že toto konanie trvá už takmer štyri roky, trpí celá jeho rodina, ktorá žije pod neustálym   finančným   tlakom   a s pocitom   beznádeje,   márnosti   a nespravodlivosti, že už tieto finančné prostriedky nikdy neuvidí v dôsledku prieťahov spôsobených okresným súdom.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ak sa sťažovateľ domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľa, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie   nemožno   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   považovať   za   dostatočnú   a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi sumu 30 000   Sk.   Táto   suma   zohľadňuje   predmet   konania   okresného   súdu,   dĺžku   zbytočných prieťahov v tomto konaní (jeden rok), ako aj ďalšie okolnosti tohto prípadu (najmä celkovú dĺžku konania a jeho stav) a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu sťažovateľa.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   vo   zvyšnej   časti   uplatnenému primeranému finančnému zadosťučineniu v návrhu sťažovateľa nevyhovel.

4. Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal priznať náhradu trov konania   pred   ústavným   súdom   vo   výške   17 345 Sk   (za   2   úkony   právnej   pomoci na ústavnom súde vrátane DPH).

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľov   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1, § 11, § 13 ods. 3, § 14, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov s tým, že predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred ústavným súdom, ktorým sú základné práva a slobody, porušenie ktorých   sťažovatelia   namietajú,   v zásade   nie   je   oceniteľný   peniazmi.   Základná   sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára 2006 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 2 730 Sk a hodnota režijného paušálu 164 Sk.

V súlade   s týmito   ustanoveniami   možno   teda   trovy   konania   vyčísliť   ako   súčet odmeny   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava   zastúpenia,   písomné podanie na súd)   vrátane   režijného   paušálu   a   DPH   (2 x   2 730 Sk   +   2 x   164 Sk   +   19 % z 5 788 Sk = 6 888 Sk). Náhrada trov konania v predmetnej veci vypočítaná podľa platnej právnej úpravy teda spolu predstavuje sumu 6 888 Sk.

Ústavný   súd   právnej   zástupkyni   sťažovateľa   priznal   odmenu   v sume   6 888 Sk a v zostávajúcej časti jeho nároku na náhradu trov konania nevyhovel.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2006