znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 267/05-26

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   7.   decembra   2005 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya prerokoval sťažnosť maloletej A. Š., zastúpenej matkou Mgr. S. Š., obe bytom P., právne zastúpenej advokátkou JUDr. O. M., P., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 19 E 692/02 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo maloletej A. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 19 E 692/02   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Prešov   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 19   E   692/02 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Okresný   súd   Prešov   j e   p o v i n n ý   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia maloletej   A.   Š.   na   účet   advokátky   JUDr.   O.   M.,   P.,   vo   výške   5   302   Sk   (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti maloletej A. Š. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2005 doručená   sťažnosť   maloletej   A.   Š.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   matkou Mgr. S. Š., obe bytom P., právne zastúpenej advokátkou JUDr. O. M., P., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 E 692/02 o výkon rozhodnutia vo veci výživného pre maloleté dieťa.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že v novembri 2002 podala okresnému súdu návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, predmetom ktorého bolo výživné. Výkon rozhodnutia nariadil okresný súd uznesením sp. zn. 19 E 692/02 z 3. decembra 2002. Podľa vyjadrenia   sťažovateľky   podal   odporca   proti   uzneseniu   odvolanie,   na   základe   ktorého okresný   súd   23.   mája   2003   vyhlásil   výkon   rozhodnutia   za   neprípustný.   Proti   tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka 16. júna 2003 odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) 7. júna 2004 tak, že rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil.   Podľa   vyjadrenia   sťažovateľky   krajský   súd potvrdil   uznesenie   okresného súdu o vyhlásení   neprípustnosti   výkonu   rozhodnutia,   ale   okresný   súd   dosiaľ   nerozhodol o zastavení výkonu rozhodnutia z dôvodu jeho neprípustnosti. Do dnešného dňa nie je vec právoplatne   skončená.   V konaní   dochádza   podľa   názoru   sťažovateľky   k zbytočným prieťahom.

Sťažovateľka   si   uplatňuje „náhradu   škody“ vo   výške   106   000   Sk.   Svoj   nárok na priznanie „náhrady   škody“ zdôvodnila   sťažovateľka   tým,   že   od   podania   návrhu do dnešného   dňa   je   v stave   právnej   neistoty,   dieťa   je   ťažko   zdravotne   postihnuté a nevyhnutne potrebuje výživné.

Porušenie   základného práva   podľa   čl.   48 ods.   2 ústavy   vidí   sťažovateľka   v tom, že konanie na okresnom súde do dnešného dňa nie je právoplatne skončené a v konaní dochádza   podľa   jej   názoru   k zbytočným   prieťahom,   čo   spôsobuje stav   právnej   neistoty sťažovateľky.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľka   navrhla   v sťažnosti   doplnenej podaním doručeným ústavnému súdu 26. augusta 2005, aby ústavný súd takto rozhodol: „1. Ústavný súd SR vyslovuje, že nekonaním Okresného súdu v Prešove v rodinno- právnej veci oprávnenej maloletej A. Š., zastúpenej matkou Mgr. S. Š., P., došlo k porušeniu jej   ústavného   práva   na prerokovanie   jej   veci   bez   prieťahov   zaručeného   čl.   48   ods.   2 Ústavy SR.

2. Ústavný súd SR priznáva podnecovateľke náhradu škody vo výške 106 000,- Sk, ktorú   je   povinný   vyplatiť   Okresný   súd   v Prešove   Mgr.   S.   Š.,   bytom   P.   do   15   dní od právoplatnosti   tohto   uznesenia   a trovy   právneho   zastúpenia   na Ústavnom   súde   SR vo výške 7 844,- Sk na účet jej právnej zástupkyne.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu, ktorý vo svojom vyjadrení z 10. novembra 2005 uviedol, že žiadne právo sťažovateľky nebolo porušené, pretože po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o neprípustnosti výkonu rozhodnutia sa matka oprávnenej domáhala naďalej výkonu rozhodnutia, a to podaniami z 24.   júna   2004,   23.   augusta   2004   a 4.   októbra   2004,   resp.   akejsi   opravy   dôvodov už vydaného a právoplatného uznesenia. O týchto podaniach nebolo rozhodnuté z dôvodu ich   nejasnosti.   Dňa   8.   novembra   2005   bolo   vydané   uznesenie   o zastavení   výkonu rozhodnutia č. k. 19 E 692/02-72. Listom z 8. novembra 2005 bola sťažovateľka poučená o ďalšom postupe.

Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení zo 6. decembra 2005 súhlasila s upustením od ústneho pojednávania.

Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom podaní zo 4. decembra 2005 súhlasila tiež s upustením od ústneho pojednávania.

Uznesením   ústavného   súdu   č.   k.   III.   ÚS   267/05-13   z 29.   septembra   2005   bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným   dôkazom.   Verejnosť   možno   vylúčiť   len   v prípadoch   ustanovených zákonom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre naplnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Konanie o výkon rozhodnutia vedené na okresnom súde pod sp. zn. 19 E 692/02, v rámci ktorého namieta sťažovateľka zbytočné prieťahy, nemožno hodnotiť ako konanie, ktoré je zložité.

V rámci druhého kritéria „správanie účastníkov konania“ ústavný súd nezistil pasívne správanie sťažovateľky okrem nejasných podaní z 23. júna 2004 a 23. augusta 2004.

Zo spisu okresného súdu v právnej veci vedenej pod sp. zn. 19 E 692/02 ústavný súd zistil, že boli vykonané tieto úkony:

Dňa 20. novembra 2002 bol podaný okresnému súdu návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Dňa 3. decembra 2002 bolo vydané uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia.Dňa 23. decembra 2002 povinný podal odvolanie proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia.

Dňa 3. januára 2003 Tatra banka, a. s., oznámila okresnému súdu, že účet, ktorý bol uvedený v uznesení okresného súdu, neexistuje.

Dňa 8. januára 2003 bol povinný vyzvaný na doplnenie dôvodov odvolania.Dňa 29. januára 2003 okresný súd urgoval povinného, aby doplnil dôvody odvolania.Dňa 19. februára 2003 bolo okresnému súdu doručené podanie oprávnenej.Dňa 20. marca 2003 okresný súd vyzval povinného na doplnenie dôvodov odvolania a uvedenie čísla bankového účtu. Daňový úrad S. bol vyzvaný na oznámenie čísla účtu povinného.

Dňa 24. marca 2003 bola okresnému súdu doručená odpoveď Daňového úradu S.Dňa 28. marca 2003 bolo okresnému súdu doručené podanie oprávnenej.Dňa   11.   apríla   2003   povinný   zaslal   okresnému   súdu   poštové   poukážky,   ktorými preukazoval platenie výživného.

Dňa 22. apríla 2003 okresný súd nariadil výsluch oprávnenej na 9. máj 2003.Dňa 9. mája 2003 sa na okresnom súde uskutočnil výsluch.Dňa   12.   mája   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   oprávnenej,   ktorým doplnila svoju výpoveď.

Dňa 21. mája 2003 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie povinného k zápisnici z 9. mája 2003.

Dňa 23. mája 2003 okresný súd vydal uznesenie, ktorým bol výkon rozhodnutia vyhlásený za neprípustný. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 6. septembra 2004.Dňa   18.   júna   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   odvolanie   oprávnenej   proti uzneseniu z 23. mája 2003.

Dňa 25. júna 2003 bol povinný vyzvaný na vyjadrenie k odvolaniu oprávnenej.Dňa 30. júna 2003 bol okresnému súdu doručený návrh oprávnenej na doplnenie uznesenia okresného súdu.

Dňa 8. júla 2003 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie povinného k odvolaniu.Dňa 4. novembra 2003 nahliadla oprávnená do spisu.Dňa 7. júna 2004 krajský súd vydal uznesenie, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu o neprípustnosti exekúcie.

Dňa   24.   júna   2004   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   oprávnenej,   ktorým žiadala, aby bol výkon rozhodnutia „ponechaný“.

Dňa 23. augusta 2004 bolo okresnému súdu doručené podanie oprávnenej, v ktorom uvádza rozpis platieb povinného a žiada o promptnejšie konanie súdu.

Dňa 24. augusta 2004 požiadala oprávnená o oslobodenie od súdnych poplatkov.Dňa 4. októbra 2004 bol okresnému súdu doručený návrh oprávnenej na vydanie opravného uznesenia.

Dňa 8. novembra 2005 okresný súd vydal uznesenie o zastavení výkonu rozhodnutia a súčasne   vyzval   oprávnenú   na   odstránenie   nedostatkov   jej   podaní   z 23.   júna   2004 a 23. augusta 2004.

Ústavný súd zistil, že v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 19 E 692/02 došlo k zbytočným prieťahom od 21. júna 2004 (právoplatnosť uznesenia krajského súdu, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu o neprípustnosti exekúcie) do 8. novembra 2005 (uznesenie o zastavení exekúcie), t. j. v trvaní 15 mesiacov.

Podľa   §   20   ods.   3 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd je viazaný   návrhom   na   začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v   tomto zákone.   Keďže   sťažovateľka,   zastúpená   právnou   zástupkyňou,   nenamietala   v   sťažnosti prieťahy v konaní pred krajským súdom, ústavný súd sa prípadnými prieťahmi v konaní krajského súdu nezaoberal, keďže je viazaný petitom sťažnosti.

Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže k porušeniu základného práva došlo nekonaním okresného súdu, ústavný súd mu vo veci vedenej pod sp. zn. 19 E 692/02 prikázal konať.

Sťažovateľka   si   uplatnila   namiesto   primeraného   finančného   zadosťučinenia „náhradu škody“ vo výške 106 000 Sk. Svoj návrh na priznanie tohto finančného nároku odôvodnila tak, že nekonaním okresného súdu je sťažovateľka v stave právnej neistoty a jej dieťa nemá zabezpečenú vyživovaciu povinnosť.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľky a vyslovil porušenie jej základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 19 E 692/02 a prikázal okresnému súdu, ktorý jej právo   porušil,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov.   Ústavný   súd   sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie nepriznal.

Sťažovateľka, zastúpená právnou zástupkyňou, si namiesto primeraného finančného zadosťučinenia uplatnila náhradu škody vo výške 106 000 Sk.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Zákonná úprava   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   požaduje   splnenie   dvoch predpokladov, a to formálnoprávneho a vecného, pričom formálnoprávny spočíva v žiadosti sťažovateľky o priznanie takéhoto nároku a v určení výšky a dôvodov na takéto rozhodnutie súdu.

Sťažovateľka   nežiadala   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia, ale „náhradu škody“.

Ústavný súd je oprávnený priznať primerané finančné zadosťučinenie, a nie právo na náhradu   škody,   o ktorom   rozhodujú   všeobecné   súdy.   Sťažovateľka   je   v konaní   pred ústavným   súdom   zastúpená   právnou   zástupkyňou   –   advokátkou,   ktorá   mala   v sťažnosti uplatniť   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   a nie   náhradu   škody,   preto ústavný súd primerané finančné zadosťučinenie sťažovateľke nepriznal.

Ústavný súd vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovel.

Sťažovateľka   si   uplatnila   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   vo   výške   7   844   Sk a keďže   bola   vo   veci   sčasti   úspešná,   bolo   potrebné   rozhodnúť   o náhrade   trov   konania okresným súdom.

Podľa   ustanovenia   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004“) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej   služby   je   jedna   šestina   výpočtového   základu   vo   veciach   zastupovania   pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.

Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk. Ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľky odmenu za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady, napísanie sťažnosti. Podľa takto určených kritérií predstavujú trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby 5 302 Sk (odmena za jeden úkon je 2 501 Sk plus režijný paušál 150 Sk za každý úkon), ktoré ústavný súd zaviazal okresný súd uhradiť právnej zástupkyni sťažovateľky.

Sťažovateľka si uplatnila aj náhradu trov právneho zastúpenia za zastupovanie pred okresným súdom. Tomuto nároku ústavný súd nevyhovel, pretože ústavný súd rozhoduje o trovách právneho zastúpenia len v konaní pred ústavným súdom.

Z uvedených dôvodov ústavný rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2005