znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 267/03-4

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2003 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   M.,   S.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky Okresným súdom v Poprade v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 674/96, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. M.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. novembra 2003   doručená   sťažnosť M.   M.,   S.,   (ďalej   len „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Okresným súdom v Poprade (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 674/96.

Sťažovateľ   sa   domáha   len   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia v bližšie neurčenej výške.

Porušenie   svojho   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   vidí sťažovateľ v nasledovnom, ním opísanom skutkovom stave.

Sťažovateľ   podal   okresnému   súdu   27.   júna   1996   návrh   na   vydanie   platobného rozkazu proti P. V., Bauhandlstav, s. r. o., Poprad, Wolkerova 43 (ďalej len „odporca“). Platobný rozkaz bol vydaný, ale bol proti nemu podaný odpor. Vo veci konalo postupne niekoľko   sudcov.   Sťažovateľ   bol   v konaní   úspešný   a rozsudok   nadobudol   podľa   jeho vlastného tvrdenia právoplatnosť 24. júla 2002. Počas trvania súdneho sporu však odporca úmyselne znížil hodnotu svojho majetku a ani exekúciou vec zatiaľ „nebola vysporiadaná“.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Skúmal pritom, či má všeobecné a osobitné náležitosti podľa § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, či má na jej prerokovanie právomoc, či   nie   je   neprípustná,   zjavne   neopodstatnená,   podaná   oneskorene   alebo   niekým   zjavne neoprávneným.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú účastníci konania. K nastoleniu právnej istoty spravidla dochádza právoplatným rozhodnutím veci znamenajúcim skončenie konania (II. ÚS 26/95, I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99 a ďalšie).

Sťažovateľ namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní okresného súdu sp. zn. 10 Cb 674/96, ktoré podľa jeho tvrdenia právoplatne skončilo 24. júla 2002. Aj keď na toto konanie nadviazalo bližšie   neurčené   exekučné   konanie,   tak   toto   exekučné   konanie   predstavuje   samostatné konanie a sťažovateľ nemá námietky voči jeho postupu. O sťažovateľových právach už teda bolo právoplatne rozhodnuté pred viac ako rokom. Preto je sťažnosť podaná oneskorene.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2003