znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 266/08-62

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. septembra 2008 predbežne prerokoval   sťažnosť   Ing.   I.   D.,   K.,   zastúpeného   advokátom   Mgr.   M.   Š.,   B., vo veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   zaručeného   v čl.   27   Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 18 Listiny základných práv a slobôd postupom Národnej rady Slovenskej republiky pri vybavovaní petície občanov Slovenskej republiky za rešpektovanie názoru   slovenskej   verejnosti   na   smerovanie   verejného   zdravotného   poistenia a zdravotníctva podanej 12. septembra 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. I. D.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. decembra 2007 doručená sťažnosť (z 20. decembra 2007) Ing. I. D. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal   porušenie   svojho   základného   práva   zaručeného   v čl.   27   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   v čl.   18   Listiny   základných   práv   a slobôd   (ďalej   len „listina“)   postupom   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   (ďalej   aj   „národná   rada“)   pri prešetrovaní a vybavovaní petície občanov Slovenskej republiky za rešpektovanie názoru slovenskej verejnosti na smerovanie verejného zdravotného poistenia a zdravotníctva (ďalej aj „petícia“) doručenej národnej rade 12. septembra 2007.

Z obsahu sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ je signatárom petície, členom petičného výboru a zároveň osobou určenou petičným výborom podľa § 3 ods. 3 zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení zákona č. 242/1998 Z. z. (ďalej len „zákon o petičnom práve“ alebo „zákon č. 85/1990 Zb.“) na zastupovanie petičného výboru v styku s orgánmi verejnej správy (v zmysle § 1 ods. 2 zákona o petičnom práve treba pod pojmom orgán verejnej správy rozumieť štátny orgán alebo orgán územnej samosprávy, ktorému je petícia určená).

Ustanovujúce zasadnutie petičného výboru sa uskutočnilo 31. júla 2007 za účasti sťažovateľa. Na tomto zasadnutí bol formulovaný text petície, pričom členovia petičného výboru (a zároveň signatári petície) sa ešte v ten istý deň prostredníctvom výzvy na zvolanej tlačovej konferencii obrátili na verejnosť so žiadosťou o podporu petície.

Zhromažďovanie podpisov   na podporu   petície prebiehalo v období od 1.   augusta 2007 do 7. septembra 2007. Sťažovateľ doručil petíciu (vrátane podpisových hárkov, na ktorých   bolo   159   640   podpisov)   národnej   rade   12.   septembra   2007.   V období   od 17. septembra   2007   do   10.   októbra   2007   vykonali   poverení   zamestnanci   Kancelárie Národnej   rady   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „kancelária“   alebo   „kancelária   národnej rady“) kontrolu počtu podpisov občanov podporujúcich petíciu a preskúmali súlad petície s ustanoveniami   zákona   č.   85/1990   Zb.   ustanovujúcimi   predpoklady   na   prešetrenie a vybavenie petície. Na základe výsledkov tejto kontroly vedúci kancelárie národnej rady listom   z 12.   októbra   2007   sťažovateľovi   oznámil: «Pracovníci   oddelenia   komunikácie s médiami a verejnosťou skonštatovali, že uvedená petícia spĺňa všetky náležitosti v zmysle ustanovenia čl. 27 Ústavy Slovenskej republiky ako i príslušných ustanovení §§ 1, 4 a 5 zákona č. 85/1990 Zb. Poverení pracovníci Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky preverili   tiež   právoplatnosť   záznamov   na   všetkých   predložených   petičných   hárkoch v celkovom   počte   9346.   155   490   podpisov   občanov   z celkového   počtu   159   640   bolo uznaných   za   právoplatné.   Zvyšných   4150   záznamov   občanov   nespĺňalo   príslušnú   časť ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o petičnom práve, podľa ktorého fyzická osoba čitateľne uvedie k podpisu svoje meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu.

Vzhľadom na skutočnosť, že uvedená petícia nemá také vecné nedostatky, ktoré by neumožňovali jej prešetrenie, ako i na skutočnosť, že petícia zároveň spĺňa ustanovenie § 133 ods. 3 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, si Vám dovoľujem oznámiť, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil „Petíciu občanov Slovenskej republiky za rešpektovanie názoru   slovenskej   verejnosti   na   smerovanie   verejného   zdravotného   poistenia a zdravotníctva“,   dňa   11.   októbra   2007,   na   ďalšie   konanie   výborom   Národnej   rady Slovenskej republiky, Ústavnoprávnemu výboru NR SR a Výboru NR SR pre zdravotníctvo.»

Predseda národnej rady rozhodnutím č. P-10/2007 z 12. októbra 2007 konštatoval doručenie petície národnej rade 12. septembra 2007 a podľa § 133 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky   (ďalej   len   „zákon   č. 350/1996   Z.   z.“)   ju   postúpil   Ústavnoprávnemu   výboru Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „ústavnoprávny výbor“) a Výboru Národnej rady   Slovenskej   republiky   pre   zdravotníctvo   (ďalej   len   „výbor   pre   zdravotníctvo“)   ako gestorskému výboru.

Ústavnoprávny výbor prerokoval petíciu na svojej tridsiatej schôdzi 23. októbra 2007 a uznesením   č.   257   národnej   rade   odporučil „prerokovať   Petíciu   občanov   Slovenskej republiky   za   rešpektovanie   názoru   slovenskej   verejnosti   na   smerovanie   verejného zdravotného poistenia a zdravotníctva (tlač 457) na 14. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a zaradiť ju pred 56. bod – vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 363)“. Zároveň uložil predsedovi výboru predložiť toto stanovisko predsedovi gestorského výboru.

Výbor pre zdravotníctvo prerokoval petíciu na svojej štrnástej schôdzi 23. októbra 2007 a uznesením č. 73 z uvedeného dňa rozhodol, že petíciu „berie na vedomie“. Zároveň poveril predsedu výboru informovaním predsedu národnej rady o výsledku prerokovania petície   vo   výbore.   Výbor   pre   zdravotníctvo   následne   prerokoval   návrh   správy   výborov k petícii, avšak neprijal platné uznesenie, keďže za návrh uznesenia (o schválení správy výborov) nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov v zmysle § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z.

Národná   rada   prerokovala   petíciu   29.   októbra   2007   na   svojej   štrnástej   schôdzi po prerokovaní   a schválení   vládneho   návrhu   zákona,   ktorým   sa   mení   a dopĺňa   zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov   (ide   o zákon č.   530/2007   Z.   z.,   ktorým   sa   mení   a   dopĺňa   zákon   č.   581/2004   Z.   z.   o   zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov   v   znení   neskorších   predpisov   a   o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov z 25. októbra   2007).   Národná   rada   uznesením   č.   616   z   29.   októbra   2007   zobrala „na vedomie petíciu občanov Slovenskej republiky za rešpektovanie názoru slovenskej verejnosti na smerovanie verejného zdravotného poistenia a zdravotníctva“.

Listom z 8. novembra 2007 požiadal sťažovateľ predsedu národnej rady o písomné oznámenie   výsledku   vybavenia   petície.   Na   základe   tejto   žiadosti   zaslala   riaditeľka sekretariátu   predsedu   národnej   rady   (ďalej   len   „riaditeľka“)   sťažovateľovi   uznesenie národnej rady č. 616 z 29. októbra 2007 v prílohe listu z 22. novembra 2007, v ktorom okrem iného uviedla: „Písomné stanovisko, o ktoré žiadate vo svojom liste, Vám posielame v prílohe.   Na   margo   Vašich   pochybností   o správnosti   formálneho   postupu   Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky by sme radi upriamili Vašu pozornosť na nasledovné skutočnosti: napriek tomu, že ste neboli zo strany Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky dosiaľ písomne vyrozumený, podľa našich informácií ste boli o spôsobe a postupe šetrenia, ako i o jeho výsledku, informovaný priamo, pretože zástupcovia petičného výboru sa zúčastnili samotného prerokovania petície dňa 23. októbra 2007 vo Výbore NR SR pre zdravotníctvo,   ktorý   bol   určený   ako   výbor   gestorský.   Týmto   spôsobom   sa   zástupcovia petičného výboru zúčastnili samotného prešetrenia petície. Výbor NR SR pre zdravotníctvo k predmetnej   petícii   neprijal   žiadne   uznesenie   a z uvedeného   dôvodu   aj   Národná   rada Slovenskej   republiky   prijala   také   uznesenie,   ktorým   petíciu   vzala   na   vedomie.   O tejto skutočnosti sa mohli bezprostredne presvedčiť tí členovia petičného výboru, ktorí priamo sledovali rokovanie Národnej rady SR o tomto bode.

Sám   akiste   uznáte,   že   ustanovenia   §   5   zákona   o petičnom   práve   sa   v prípade uvedenej petície vzhľadom na jej obsah nedajú aplikovať doslovne, nakoľko skutočný stav veci, teda stav zdravotného poistenia a zdravotníctva vôbec, nemožno kvalifikovať ako taký, ktorý by bol v rozpore s právnymi predpismi. Či je v rozpore, alebo v súlade s verejným záujmom, je vecou osobného názoru o odbornej diskusie. Takáto diskusia stále prebieha a uvítame akúkoľvek Vašu iniciatívu smerom k odborným grémiám, rešpektujúc Vaše právo sa   do   nej   zapojiť,   prípadne   zverejniť   svoje   stanovisko.   Navyše,   v prípade   zdravotného poistenia a zdravotníctva je možné hovoriť skôr o procese ako stave, a dlhodobý proces by predpokladala   aj   pomyselná   aplikácia   požiadaviek   obsiahnutých   v texte   predmetnej petície. (...)

Na   záver   listu   možno   skonštatovať,   že   Vaše   práva   neboli   konaním   Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky nijako dotknuté, nakoľko všetky informácie o postupe vybavovania   petície   a jej   výsledku   boli   primeraným   spôsobom   poskytnuté   verejnosti prostredníctvom   internetovej   stránky   Národnej   rady   Slovenskej   republiky,   ako i prostredníctvom   informácií   poskytnutých   masovokomunikačnými   prostriedkami.   Bez ohľadu   na   to   Vám   posielame   Vami   vyžiadané   písomné   stanovisko   a vyhovujeme   Vašej žiadosti aj po tejto stránke.“

II.

Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal, že národná rada porušila jeho petičné   právo   zaručené   ako   základné   právo   v čl.   27   ústavy   a v čl.   18   listiny   tým, že nevybavila petíciu riadne a včas. Národná rada podľa sťažovateľa nevybavila petíciu v zákonnej tridsaťdňovej lehote od jej podania, nezisťovala skutočný stav veci v súvislosti s návrhmi uvedenými v petícii (v tejto súvislosti nevyužila žiadne kontrolné oprávnenia, prípadne   oprávnenia   vyžadovať   súčinnosť   iných   orgánov   verejnej   moci,   resp. verejnoprávnych   subjektov),   nezisťovala   súlad   alebo   rozpor   zisteného   stavu   s právnymi predpismi a s verejným alebo iným spoločným záujmom a neprijala k petícii žiadne vecné stanovisko.

Podľa sťažovateľa malo vybavenie petície národnou radou iba formálny charakter. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že plénum národnej rady prerokovalo petíciu až po schválení zákona č. 530/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej   aj   „zákon   č.   530/2007   Z.   z.“).   Táto   právna   norma   pritom   upravila   okruh spoločenských   vzťahov,   ktorého   sa   petícia   bezprostredne   týkala.   Národná   rada   však nepredradila prerokovanie petície (plénom) pred rokovanie o uvedenej právnej norme, aj keď tak mohla urobiť.

Sťažovateľ v týchto súvislostiach tvrdí: «... ak by NR SR vybavila Petíciu riadne a včas, bola by nútená ešte pred ukončením prebiehajúcich legislatívnych procesov, ktoré kolidovali   s návrhmi   v Petícii,   zaoberať   sa   otázkami   verejnej   zdravotníckej   politiky, účelnosťou,   racionálnosťou,   ústavnosťou   a vzájomnou   skĺbenosťou   (koncepčnosťou) pripravovaných, či prijímaných legislatívnych opatrení v oblasti zdravotnej starostlivosti a zdravotného   poistenia   v rozsahu,   v akom   sa   ich   dotýkali   jednotlivé   petičné   body. Sťažovateľ si uvedomuje, že ak by sa tak aj stalo, samozrejme ani takýto postup NR SR by nepredstavoval   záruku,   že riešenia   preferované   Petíciou   by   NR   SR   nakoniec podporila alebo presadila. O to však petentom nešlo.

Účinkom, ktorý chcel sťažovateľ a určite aj ostatní petenti vyvolať, bolo vytvoriť priestor, aby názory a návrhy petentov vyjadrené v Petícii zazneli aj na pôde NR SR, aby o nich prebehla nielen politická, ale aj odborná (vecná) diskusia poslancov v príslušných výboroch, aby výbory NR SR resp. gestorský výbor pripravili pre rokovanie pléna NR SR informáciu o výsledku prešetrovania Petície tak, aby plénum mohlo Petíciu, a to prípadne aj za aktívnej účasti členov petičného výboru riadne prerokovať, a aby k nej v jednotlivých jej bodoch plénum NR SR zaujalo vecné stanovisko. Také vecné stanovisko, ktoré by bolo sformulovaním konkrétnych postojov NR SR k návrhom petentov, či už by išlo o postoje (stanoviská) pre petentov priaznivé alebo nie. (...)

Vzhľadom   na   konkrétne   okolnosti   prerokúvania   Petície   v NR   SR   niet   veľkého praktického   rozdielu   medzi   spôsobom,   ktorý   na   prerokovanie   Petície   zvolila   NR   SR, a hypotetickým prípadom, ak by NR SR Petíciu iba prijala a „bez prečítania hodila do koša“.   Uplatnené   petičné   právo   sťažovateľa   (a   aj   ostatných   petentov)   sa   prakticky zredukovalo len na špecifickú formu uplatnenia slobody prejavu, na formálne právo bez splnenia   zodpovedajúcej   povinnosti   adresáta   petície   na   Petíciu   reagovať.   Inak   totiž nemožno hodnotiť fakt, že NR SR Petíciu „vzala na vedomie“.»

Sťažovateľ sa preto obrátil na ústavný súd namietajúc porušenie svojho základného práva obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány   územnej   samosprávy   so   žiadosťami,   návrhmi   a sťažnosťami   (petíciami) zaručeného v ústave aj v listine. Navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil:

„1.   Národná   rada   Slovenskej   republiky   postupom   pri   prešetrovaní   a   vybavovaní Petície   občanov   Slovenskej   republiky   za   rešpektovanie   názoru   slovenskej   verejnosti   na smerovanie verejného zdravotného poistenia a zdravotníctva (číslo parlamentnej tlače 457) podanej Národnej rade Slovenskej republiky dňa 12.   9.   2007,   porušila základné právo Ing. I. D., a to petičné právo zaručené v čl. 27 Ústavy Slovenskej republiky a v článku 18 Listiny základných práv a slobôd.

2.   Národnej   rade   Slovenskej   republiky   sa   vo   veci   prešetrovania   a   vybavovania Petície   občanov   Slovenskej   republiky   za   rešpektovanie   názoru   slovenskej   verejnosti   na smerovanie verejného zdravotného poistenia a zdravotníctva (číslo parlamentnej tlače 457) podanej   Národnej   rade   Slovenskej   republiky   dňa   12.   9.   2007   prikazuje   konať   bez zbytočných prieťahov, a to predovšetkým

a) prešetriť a vybaviť túto petíciu výborom alebo výbormi Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým táto petícia patrí do ich pôsobností, a prostredníctvom tohto výboru alebo výborov zaujať k tejto petícii stanovisko,

b)   so   zreteľom   na   stanovisko   a   výsledky   postupu   výboru   alebo   výborov   podľa písmena a) tohto bodu 2. prerokovať túto petíciu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

3. Ing. I. D. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 Sk (slovom jedna slovenská koruna), ktoré je Národná rada Slovenskej republiky povinná zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Národná rada Slovenskej republiky je povinná nahradiť Ing. I. D. trovy právneho zastúpenia   k   rukám   jeho   právneho   zástupcu   do   pätnástich   dní   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.“

III.

V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti vyzval ústavný súd národnú radu   na   predloženie   zápisníc   z rokovaní   ústavnoprávneho   výboru   a výboru   pre zdravotníctvo z 23. októbra 2007, na ktorých bola petícia prerokovaná, a taktiež záznamu z rozpravy   v pléne   národnej   rady   týkajúcej   sa   prerokovania   petície   (parlamentnej   tlače č. 457). Národná rada doručila 17. júla 2008 ústavnému súdu listiny týkajúce sa prijatia, prešetrenia   a vybavenia   petície   doručenej   12.   septembra   2007,   vrátane   požadovaných zápisníc zaznamenávajúcich spôsob a rozsah prerokovania petície v označených výboroch a v pléne národnej rady.

Obsah   predložených   listín   potvrdzuje   základné   skutkové   tvrdenia   sťažovateľa o časovom   postupe   prerokovania   petície   a o obsahu   prijatých   rozhodnutí   dotknutých výborov a pléna národnej rady, ktoré sú uvedené v I. časti odôvodnenia tohto rozhodnutia.

Nad rámec uvedených skutočností ústavný súd zistil tieto relevantné skutočnosti:

Sťažovateľ   doručil   12.   septembra   2007   národnej   rade   petíciu   tohto   znenia: „My,   dolupodpísaní   občania   Slovenskej   republiky   žiadame   Národnú   radu   Slovenskej republiky,   prezidenta   Slovenskej   republiky,   vládu   Slovenskej   republiky   a Ministerstvo zdravotníctva   Slovenskej   republiky,   aby   rešpektovali   názor   slovenskej   verejnosti   na smerovanie verejného zdravotného poistenia a zdravotníctva.

Konkrétne žiadame:

1. Zachovať slobodný výber zdravotnej poisťovne pre občana.

2. Nepresadzovať a ani nepodporovať vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne.

3. Zachovať   rovnocennosť   všetkých   štátnych   a neštátnych   zdravotníckych pracovníkov, nemocníc a zdravotných poisťovní.

4. Zachovať právo dosahovať primeranú odmenu vo forme zisku pre zdravotníckych pracovníkov, nemocnice a zdravotné poisťovne.“

Súčasťou petície bol aj dokument zo 7. septembra 2007 podpísaný členmi petičného výboru s názvom: „Požiadavky k petícii za rešpektovanie názoru slovenskej verejnosti na smerovanie   verejného   zdravotného   poistenia   a zdravotníctva.“ Jeho   obsahom   bolo doplňujúce vysvetlenie jednotlivých požiadaviek uvedených v petícii:

„1. Zachovať slobodný výber zdravotnej poisťovne pre každého občana považujeme za   jeden   zo   základných   princípov   povinného   verejného   zdravotného   poistenia.   Význam zachovania   tohto   princípu sa   opakovane   potvrdil v štrnásťročnej   existencii pluralitného modelu zdravotného poistenia na Slovensku. Možnosť voľby zdravotnej poisťovne viedla k pozitívnemu rozvoju systému zdravotného poistenia. Legislatívne iniciatívy ministerstva zdravotníctva, ktoré boli predkladané už od februára tohto roka považujeme za závažné porušenie slobodnej voľby. Preto žiadame, aby štátne orgány nepredkladali žiadne ďalšie legislatívne návrhy smerujúce k obmedzeniu slobodného výberu zdravotnej poisťovne.

2.   Nepresadzovať   a ani   nepodporovať   vytvorenie   jednej   zdravotnej   poisťovne považujeme za logické v súvislosti so zachovaním slobodného výberu zdravotnej poisťovne. Legislatívne návrhy predkladané do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vychádzajú z uznesenia vlády č. 462 z 23. mája 2007, sú však krokmi, ktoré povedú k vytvoreniu jednej zdravotnej poisťovne. Preto žiadame, aby sa legislatívne návrhy zameriavali na rozvoj a nie rušenie plurality v zdravotnom poistení.

3.   Zachovať   rovnocennosť   všetkých   štátnych   a neštátnych   zdravotníckych pracovníkov, nemocníc a zdravotných poisťovní. Zamedzenie diskriminácie podľa právnej formy je prirodzenou požiadavkou neštátnych subjektov, ktoré prešli náročným procesom transformácie.   Cieľom   tohto   procesu   bolo   skvalitnenie   poskytovania   zdravotnej starostlivosti   a výkonu   zdravotného   poistenia.   Prax   dokazuje,   že   neštátne   subjekty   sú prínosom   pre   systém   zdravotníctva.   Legislatívne   iniciatívy   ministerstva   zdravotníctva, týkajúce   sa   poskytovateľov   zdravotnej   starostlivosti,   transformácie   zdravotníckych zariadení a ich siete, smerujúce do Národnej rady Slovenskej republiky, sú v rozpore so zachovaním rovnocennosti. Preto žiadame, aby takéto iniciatívy a návrhy neboli prijaté.

4. Zachovať právo dosahovať primeranú odmenu vo forme zisku pre zdravotníckych pracovníkov,   nemocnice   a zdravotné   poisťovne   je   imanentnou   súčasťou   ich   aktivít. Legislatívne   návrhy   predkladané   do   Národnej   rady   Slovenskej   republiky,   vychádzajúce z uznesenia   vlády   č.   462   z 23.   mája   2007   sú   krokmi,   ktoré   povedú   k nevyváženým motiváciám v sektore zdravotníctva. Žiadame preto, aby takéto návrhy neboli prijaté.“

Na   rokovaní   výboru   pre   zdravotníctvo   o podanej   petícii   (23.   októbra   2007) sa   zúčastnili   traja   členovia   petičného   výboru   vrátane   sťažovateľa.   V úvode   rokovania výboru   vystúpil   aj   sťažovateľ,   ktorý   informoval   o obsahu   petície   a požiadal   poslancov národnej   rady,   aby   sa   požiadavkami   v petícii   zaoberali.   Následne   zaujal   stanovisko k jednotlivým   bodom   petície   spravodajca   výboru   a zároveň   jeho   predseda   (V.   N.).   Do rozpravy sa prihlásili aj ďalší poslanci (M. S., J. Z.), ktorých vystúpenia sa týkali vecného obsahu   požiadaviek   nastolených   v petícii   (kvality   legislatívneho   prostredia   v oblasti zdravotníctva, účinkov legislatívnych opatrení v návrhu novely zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov   vo   vzťahu   k zisku   zdravotných poisťovní). V závere zasadnutia prerokoval výbor pre zdravotníctvo (ako výbor gestorský) návrh   spoločnej   správy   o prerokovaní   petície   vo   výboroch.   Z trinástich   poslancov   bolo prítomných   dvanásť.   Za   návrh   správy   hlasovalo   šesť   poslancov,   proti   hlasovali   štyria poslanci a dvaja poslanci sa hlasovania zdržali. Výbor pre zdravotníctvo tak neprijal v tomto smere platné uznesenie.

Plénum národnej rady prerokovalo petíciu na svojej štrnástej schôdzi v deviaty deň rokovania (29. októbra 2007). V úvode rokovania podal správu o prerokovaní petície vo výboroch   spoločný   spravodajca   a zároveň   predseda   gestorského   výboru   (V.   N.).   Tento poslanec vystúpil ako prvý aj v rozprave. V rámci svojho vystúpenia navrhol plénu národnej rady prijať uznesenie, ktorým by národná rada po prerokovaní rozhodla, že berie petíciu na vedomie   a zároveň   žiada   vládu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „vláda“)   rešpektovať požiadavky   uvedené   v petícii.   Poslanci,   ktorí   následne   vystúpili   v rozprave   (prípadne reagovali   na   rečníkov   faktickými   poznámkami)   sa   vo   svojich   vystúpeniach   venovali významu   pluralitného   modelu   zdravotného   poistenia   a možnosti   výberu   zdravotnej poisťovne, otázkam nediskriminačného legislatívneho prostredia pre pôsobenie zdravotných poisťovní a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vrátane jeho ekonomických účinkov a vplyvu   na   efektivitu   ich   pôsobenia,   štruktúre   a   vývoju   zadĺženosti   poskytovateľov zdravotnej   starostlivosti,   kritériám   zostavovania   tzv.   verejnej   minimálnej   siete zdravotníckych   zariadení   a predpokladom   efektívneho   poskytovania   zdravotnej starostlivosti, efektivite hospodárenia zdravotných poisťovní, otázkam tvorby zisku v sfére verejného   zdravotného   poistenia,   vývoju   legislatívneho   prostredia   v   sfére   verejného zdravotného   poistenia   a poskytovania   zdravotnej   starostlivosti   (vrátane   zámerov   vlády v tejto oblasti deklarovaných v jej uznesení č. 462 z 23. mája 2007), požiadavkami petície vo   vzťahu   k stavu   legislatívneho   prostredia   v   sfére   verejného   zdravotného   poistenia a poskytovania zdravotnej starostlivosti (z hľadiska ich vzájomnej kolízie alebo súladu), ako aj procedurálnym otázkam v súvislosti s prerokovaním petície. Poslanec J. Z. vo svojom vystúpení v priebehu rozpravy navrhol plénu národnej rady prijať uznesenie, ktorým by národná rada po prerokovaní rozhodla, že berie petíciu na vedomie. V rozprave vystúpilo dvanásť poslancov, sedemnásť poslancov sa zapájalo do diskusie prostredníctvom inštitútu faktických   poznámok.   V záverečnom   hlasovaní   schválilo   plénum   národnej   rady   návrh uznesenia, v zmysle ktorého zobrala národná rada po prerokovaní obsah petície na vedomie.

IV.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 27 ods. 1 ústavy petičné právo sa zaručuje. Každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami.

Podľa čl. 18 ods. 1 listiny petičné právo je zaručené; každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 85/1990 Zb. každý má právo sám alebo spoločne s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej   samosprávy   (ďalej   len   „orgán   verejnej   správy“)   so   žiadosťami,   návrhmi a sťažnosťami (ďalej len „petícia“).

Podľa § 5 ods. 6 zákona č. 85/1990 Zb. príslušný orgán verejnej správy je povinný prešetriť   a   vybaviť   petíciu   tak,   aby   zistil   skutočný   stav   veci,   jeho   súlad   alebo   rozpor s právnymi predpismi a verejným alebo iným spoločným záujmom. Výsledok vybavenia petície písomne oznámi do 30 dní od doručenia petície alebo od odstránenia jej nedostatkov podľa odseku 4 osobe, ktorá podala petíciu, alebo osobe určenej na styk s orgánom verejnej správy. Ak nie je možné vybaviť petíciu v tejto lehote, príslušný orgán verejnej správy písomne oznámi osobe, ktorá ju podala, že petícia bude vybavená v ďalšej 30-dňovej lehote.

Podľa § 133 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. petície doručené národnej rade, jej výborom, predsedovi a podpredsedom národnej rady sa odovzdávajú kancelárii, ktorá vedie ich   evidenciu.   Predseda   národnej   rady   postúpi   petíciu   gestorskému   výboru,   ktorý   ju prerokuje a zaujme k nej stanovisko. Ak petícia patrí do pôsobnosti viacerých výborov, príslušný výbor pôsobí na koordináciu jej vybavenia.

Podľa   §   133   ods.   2   zákona   č.   350/1996   Z.   z.   ak   petícia   nepatrí   do   pôsobnosti národnej rady, kancelária ju postúpi na vybavenie príslušnému ministerstvu alebo inému ústrednému orgánu štátnej správy.

Podľa   §   133   ods.   3   zákona   č.   350/1996   Z.   z.   petíciu,   ktorú   podpísalo   aspoň 100 000 občanov, prerokuje národná rada.

Petičné právo, ako základné právo zahrnuté do politických práv, predstavuje jednu z foriem priamej demokracie. Je jedným z prostriedkov, prostredníctvom ktorých dochádza k uplatneniu princípu suverenity občanov zakladajúceho ich legitímny nárok zúčastňovať sa na správe vecí verejných (obdobne napr. PL. ÚS 42/95).

Základné právo jednotlivca obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu   na   štátne   orgány   a   orgány   územnej   samosprávy   so   žiadosťami,   návrhmi, sťažnosťami zaručuje fyzickým osobám, ale aj právnickým osobám nikým nerušený výkon petičného   práva,   s   prihliadnutím   aj   na   čl.   2   ods.   3   ústavy,   resp.   čl.   2   ods.   3   listiny, za predpokladu, že nie sú prekročené medze určené v čl. 27 ods. 2 a 3 ústavy, resp. v čl. 18 ods. 2 a 3 listiny (petíciou nemožno vyzývať na porušovanie základných práv a slobôd ani zasahovať do nezávislosti súdu).

Vzhľadom na skutočnosť, že základné právo zaručené v čl. 27 ods. 1 ústavy nie je vymenované medzi základnými právami, ktorých sa v zmysle čl. 51 ústavy možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto práva vykonávajú (obdobná právna úprava vyplýva aj z čl. 18 ods. 1 listiny v spojení s čl. 41 listiny), možno petičné právo charakterizovať ako právo   aplikovateľné   priamo   z ústavy,   t.   j.   základné   právo   na   bezprostrednú   realizáciu ktorého nie je potrebné prijatie príslušného zákona.

Ak   však   takýto   zákon   existuje   (v   danom   prípade   ide   o   zákon   č.   85/1990   Zb. v spojení s čl. 152 ods. 1 ústavy a zákon č. 350/1996 Z. z.), je bez akýchkoľvek pochybností potrebné riadiť sa ním, prihliadajúc samozrejme k ustanoveniu čl. 152 ods. 4 ústavy, podľa ktorého   výklad   a   uplatňovanie   ústavných   zákonov,   zákonov   a   ostatných   všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Zákon č. 85/1990 Zb. vo všeobecnosti podrobnejšie špecifikuje možnosti realizácie petičného práva (najmä § 1 až § 5). Pre naplnenie petičného práva zaväzuje petičný zákon príslušný štátny orgán, aby petíciu prijal a v určenej lehote písomne odpovedal tomu, kto petíciu podal, alebo tomu, kto zastupuje členov petičného výboru. K úplnému naplneniu petičného   práva   dochádza   momentom,   keď   osoba,   ktorá   petíciu   podala,   alebo   osoba poverená zastupovať petičný výbor v styku s príslušným orgánom štátu (ďalej len „osoba, ktorá petíciu podala“), dostala písomnú odpoveď o spôsobe vybavenia petície (obdobne napr. I. ÚS 38/95). Výnimku v tomto smere ustanovuje § 5 ods. 4 zákona č. 85/1990 Zb. zbavujúci príslušný orgán povinnosti prešetriť petíciu v prípade, keď osoba, ktorá petíciu podala, neodstráni aj napriek výzve v stanovenej lehote vecné nedostatky petície brániace jej   prešetreniu.   Ďalšiu   výnimku   ustanovuje   §   5   ods.   5   zákona   č.   85/1990   Zb.,   ktorý umožňuje   v prípade   obsahovo   totožných   petícií   v tej   istej   veci   oznámiť   osobám,   ktoré petície   podali,   stanovisko   a spôsob   vybavenia   pôvodnej   petície,   v prípade   hromadného podávania   petícií   aj   formou   oznámenia   vo   verejných   informačných   prostriedkoch, v miestnej tlači, alebo prostredníctvom miestneho rozhlasu.

Štátny orgán, ktorý petíciu prijal, je povinný posúdiť jej obsah. Ustanovenie § 5 ods. 6 zákona č. 85/1990 Zb. určuje štátnemu orgánu príslušnému na vybavenie petície povinnosť prešetriť a vybaviť petíciu tak, aby zistil skutočný stav veci, jeho súlad alebo rozpor   s   právnymi   predpismi   a   verejným   alebo   iným   spoločným   záujmom.   Výsledok vybavenia petície písomne oznámi do 30 dní od doručenia petície alebo od odstránenia jej nedostatkov osobe, ktorá petíciu podala. Ak nie je možné vybaviť petíciu v tejto lehote, písomne tejto osobe oznámi, že petícia bude vybavená v ďalšej 30-dňovej lehote.

Postup pri vybavovaní petícií doručených   národnej rade jej výborom, predsedovi a podpredsedom upravuje navyše osobitná právna úprava obsiahnutá v ustanoveniach § 133, §   134   a   §   147   zákona   č.   350/1996   Z.   z.,   ktorá   má   vo   vzťahu   k ustanoveniam   zákona č.   85/1990   Zb.   povahu lex   specialis.   Týka   sa   administratívno-organizačných   otázok (evidencia   petícií)   a   procedurálnych   otázok   spojených   s prerokovaním   a vybavovaním petícií vrátane vymedzenia kompetencií predsedu národnej rady, výborov národnej rady a pléna. Táto právna úprava nevylučuje aplikáciu § 5 zákona č. 85/1990 Zb. na prípady vybavovania petícií doručených národnej rade.

Výklad a aplikácia ustanovení zákona č. 85/1990 Zb. v uvedených prípadoch musí rešpektovať podstatu a zmysel petičného práva, zároveň však musí zohľadňovať ústavné postavenie národnej rady.

Podľa čl. 72 ústavy Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky.

Podľa čl. 73 ods. 1 ústavy Národná rada Slovenskej republiky má 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky.

Podľa čl. 92 ods. 1 ústavy Národná rada Slovenskej republiky zriaďuje z poslancov výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány...

Podľa   čl.   87   ods.   1   ústavy   návrh   zákona   môžu   podať   výbory   Národnej   rady Slovenskej republiky, poslanci a vláda Slovenskej republiky.

Podľa čl. 73 ods. 2 ústavy poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.

Zo   znenia   petície   doručenej   národnej   rade   12.   septembra   2007   vyplýva,   že   jej signatári sa na národnú radu obrátili so žiadosťou zachovať (prípadne rešpektovať) v rámci zákonnej úpravy verejného zdravotného poistenia a poskytovania zdravotnej starostlivosti niektoré systémové prvky a princípy (pluralitu subjektov pôsobiacich v danej sfére a ich rovnoprávnosť,   možnosť   vytvárať   zisk   a použiť   ho   pre   svoju   potrebu   ako   „odmenu“). Obsahom petície   boli   teda   požiadavky   týkajúce sa   v konečnom   dôsledku   predovšetkým zákonodarnej   právomoci   národnej   rady.   Túto   skutočnosť   jednoznačne   potvrdzuje   text dokumentu vyhotoveného petičným výborom 7. septembra 2007 pod názvom „Požiadavky k petícii   za   rešpektovanie   názoru   slovenskej   verejnosti   na   smerovanie   verejného zdravotného poistenia a zdravotníctva“, v ktorom sa v súvislosti s požiadavkami uvedenými v petícii výslovne požaduje zamerať obsahovo návrhy predkladané v rámci legislatívneho procesu   („legislatívne   návrhy“)   na   súlad   s požiadavkami   obsiahnutými   v petícii, nepredkladať legislatívne návrhy, ktoré sú v rozpore s požiadavkami obsiahnutými v petícii, a predovšetkým neprijať (neschváliť) takéto návrhy.

Petíciu podpísalo viac ako 100 000 občanov, takže na jej prerokovanie bolo v zmysle § 133 ods. 3 zákona č. 350/1996 Z. z. príslušné plénum národnej rady. Stanovisko výborov malo v danom prípade iba odporúčajúci charakter.

Za daných okolností vyžadovalo rešpektovanie podstaty a zmyslu petičného práva sťažovateľa zo strany národnej rady, aby sa plénum národnej rady pri prešetrení a vybavení petície vzhľadom na ustanovenie § 5 zákona č. 85/1990 Zb. vecne zaoberalo požiadavkami petície   a   stavom   legislatívneho   prostredia   vo   sfére   verejného   zdravotného   poistenia a poskytovania   zdravotnej   starostlivosti,   z   hľadiska   ich   kolízie   alebo   súladu   s verejným záujmom   spočívajúcim   v reálnom   a efektívnom   naplnení   základného   práva   na   ochranu zdravia zaručeného v čl. 40 ústavy za súčasného rešpektovania ďalších základných práv a slobôd, ako aj princípov právneho štátu.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   takáto   diskusia   v pléne   národnej   rady   pri prerokovávaní petície aj prebehla. Svedčí o tom záznam z rozpravy pléna o prerokúvaní petície   (pozri   III.   bod   odôvodnenia   tohto   rozhodnutia).   Vystúpenia   poslancov,   ktorí   sa v rámci rozpravy k uvedenej téme vyjadrili, obsahovali všeobecnopolitickú, ale aj odbornú (vecnú) argumentáciu vrátane uvádzania výsledkov analýz alebo prieskumov týkajúcich sa tejto oblasti. Na účely právneho posúdenia námietok uvedených v sťažovateľovej sťažnosti nepovažoval   ústavný   súd   za   relevantné   skúmanie   a posudzovanie   názorovej,   odbornej a politickej   orientácie   alebo   príslušnosti   jednotlivých   poslancov,   ktorí   sa   do   diskusie zapojili.  

Z hľadiska účelu petičného práva (umožniť občanom účasť na správe vecí verejných) je zmyslom takejto diskusie v pléne národnej rady vytvorenie podmienok, aby v prípade opodstatnenosti požiadaviek uvedených v petícii mohla národná rada prostredníctvom pléna alebo výborov prijať vo verejnom záujme potrebné opatrenia legislatívneho alebo iného charakteru, a to uplatnením zákonodarnej iniciatívy, prípadne uplatnením kontrolnej a inej právomoci vo vzťahu k vláde alebo jej jednotlivým členom. Z obsahu petičného práva však nemožno vyvodiť povinnosť národnej rady petícii vyhovieť (obdobne napr. I. ÚS 38/94).  

Je zrejmé, že národná rada sa ako kolektívny orgán uznáša na zákonoch, ale aj na iných rozhodnutiach (uzneseniach) v oblasti výkonu jej kontrolnej právomoci vo vzťahu k vláde, prípadne k iným orgánom verejnej moci, hlasovaním jednotlivých poslancov. Títo poslanci   nie   sú   viazaní   príkazmi   a   svoj   mandát   vykonávajú   podľa   svojho   svedomia a presvedčenia (čl. 73 ods. 2 ústavy).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   sa   plénum   národnej   rady   zaoberalo   požiadavkami petície   a   stavom   legislatívneho   prostredia   v   sfére   verejného   zdravotného   poistenia a poskytovania zdravotnej starostlivosti spôsobom, ktorý nemožno hodnotiť ako „formálny“ alebo popierajúci sťažovateľovo základné právo obracať sa sám alebo s inými vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami.

Požiadavky   obsiahnuté   v petícii   boli   predložené   plénu   národnej   rady   a poslanci o nich v rámci rozpravy vecne diskutovali. Tým boli vytvorené predpoklady, aby členovia parlamentu v rámci ďalšieho výkonu svojho mandátu iniciovali, využijúc svoje oprávnenia poslancov národnej rady vyplývajúce z ústavy a zákona č. 350/1996 Z. z., prijatie takých opatrení, ktoré sú podľa ich názoru potrebné na zabezpečenie verejného záujmu v oblasti, ktorá bola predmetom petície.

Skutočnosť, že poslanci po rokovaní v pléne prijali uznesenie, ktorým vzali petíciu na   vedomie,   a nedospeli   ku   konsenzu   na   takom   znení   uznesenia,   ktoré   by   obsahovalo formuláciu konkrétnych postojov k jednotlivým bodom petície, nie je vzhľadom na obsah petície   a charakter   požiadaviek   v nej   obsiahnutých   (týkajúcich   sa   predovšetkým zákonodarnej   pôsobnosti   národnej   rady)   porušením   petičného   práva   sťažovateľa. Požiadavky petície smerovali k budúcemu vývoju právnej regulácie verejného zdravotného poistenia   a poskytovania   zdravotnej starostlivosti,   pričom   ani   uznesenie,   ktoré   by obsahovalo formuláciu konkrétnych postojov k jednotlivým bodom petície, by jednotlivých poslancov národnej rady do budúcna právne nezaväzovalo, pretože jeho právne účinky by neboli spôsobilé derogovať právne účinky čl. 73 ods. 2 ústavy garantujúceho slobodný výkon poslaneckého mandátu.

Po prerokovaní v pléne vyplývala národnej rade z ustanovenia § 5 ods. 6 zákona č.   85/1990   Zb.   povinnosť   písomne   oznámiť   výsledok   vybavenia   petície   sťažovateľovi. Sťažovateľ požiadal listom z 8. novembra 2007 o písomné oznámenie výsledku vybavenia petície. Na základe uvedenej žiadosti zaslala riaditeľka sťažovateľovi uznesenie národnej rady č. 616 z 29. októbra 2007 v prílohe listu z 22. novembra 2007, čím došlo k splneniu tejto povinnosti národnou radou, aj keď až potom, ako sa jej splnenia sťažovateľ výslovne domáhal.   V tejto   súvislosti   (vzhľadom   na   argumentáciu   uvedenú   v sprievodnom   liste z 22. novembra   2007)   považuje   ústavný   súd   za   potrebné   poznamenať,   že   prítomnosť sťažovateľa   a ďalších   členov   petičného   výboru   na   prerokovaní   petície   vo   výbore   pre zdravotníctvo, ani zverejnenie informácie o výsledku prerokovania petície prostredníctvom internetu   a masovokomunikačných   prostriedkov   nemožno   považovať   za   okolnosti spôsobujúce zánik zákonnej povinnosti písomne oznámiť výsledok vybavenia petície osobe, ktorá petíciu podala.

Skutočnosť,   že   národná   rada   písomne   oznámila   výsledok   vybavenia   petície sťažovateľovi až po jeho písomnom upozornení, však nemožno považovať za dostatočný dôvod na záver o porušení základného práva sťažovateľa obracať sa sám alebo s inými vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy   so   žiadosťami,   návrhmi   a sťažnosťami   zaručeného   v čl.   27   ods.   1   ústavy a v čl. 18 ods. 1 listiny.

K obdobnému záveru dospel ústavný súd aj pri posudzovaní námietok sťažovateľa týkajúcich   sa   prerokovania   petície   plénom   až   po   prijatí   zákona   č.   530/2007   Z.   z. a nedodržania lehoty na vybavenie petície uvedenej v § 5 ods. 6 zákona č. 85/1990 Zb.

Sťažovateľovej   argumentácii   v týchto   bodoch   treba   priznať opodstatnenosť   v tom smere, že zákon č. 530/2007 Z. z. upravil okruh spoločenských vzťahov, ktorého sa petícia bezprostredne   týkala. Zaradenie   rokovania   pléna národnej   rady   o petícii   pred   rokovanie o uvedenej   právnej   norme   by   bolo   možné   chápať   ako   prejav   rešpektu   k uplatneniu politických základných práv signatármi petície a zároveň prejav racionálneho a efektívneho prístupu k prerokovaniu problematiky, ktorej sa oba body týkali. Taktiež je nepochybné, že je   v záujme   dodržiavania   princípov   právneho   štátu,   najmä   právnej   istoty,   aby   orgány verejnej   moci   vrátane   najvyšších   ústavných   orgánov   rešpektovali   lehoty   uvedené v zákonoch aj v prípadoch, že tieto lehoty sú iba poriadkové.

Prerokovanie petície plénom až po prijatí zákona č. 530/2007 Z. z. a nedodržanie poriadkovej lehoty 30 dní (resp. ďalšej dodatočnej lehoty 30 dní) na vybavenie petície ustanovenej   v   §   5   ods.   6   zákona   č.   85/1990   Zb.   (petícia   bola   národnej   rade   doručená 12. septembra 2007 a písomné oznámenie sťažovateľovi o výsledku vybavenia petície je datované   k 22.   novembru   2007)   by   mohli   predstavovať   dôvod   na   záver   o porušení základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 27 ods. 1 ústavy a v čl. 18 ods. 1 listiny vtedy,   ak   by   v ich   dôsledku   došlo   k zmareniu   samotného   účelu   petície   a   prerokovanie petície v pléne   národnej   rady   by   stratilo   význam.   K takýmto   následkom   však v posudzovanom prípade nedošlo a nemôže dôjsť z dôvodu, ktorý už ústavný súd uviedol, a to,   že poslanci   národnej   rady   disponujú   v zmysle   ústavy   a zákona   č.   350/1996   Z.   z. dostatočnými právomocami na prijatie takých opatrení, ktoré sú podľa ich názoru potrebné na zabezpečenie verejného záujmu v oblasti, ktorá bola predmetom petície. Využitím práva zákonodarnej iniciatívy môžu poslanci národnej rady iniciovať a následne schváliť potrebné zmeny platnej právnej úpravy vrátane tej, ktorá bola prijatá zákonom č. 530/2007 Z. z. Uplatnením kontrolnej a inej právomoci vo vzťahu k vláde alebo jej jednotlivým členom môžu   ovplyvňovať   činnosť   orgánov   výkonnej   moci   v oblasti   verejného   zdravotného poistenia   a poskytovania   zdravotnej   starostlivosti   vrátane   vydávania   podzákonných všeobecne záväzných právnych predpisov. V zmysle čl. 73 ods. 2 ústavy sú poslanci pri výkone týchto svojich právomocí nezávislí, a nie sú viazaní príkazmi.

Ústavný   súd   sa   vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   nedomnieva,   že   by   postup národnej rady v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako nezlučiteľný so sťažovateľom označenými článkami ústavy a listiny, teda, že by zo strany národnej rady došlo v súvislosti s prešetrovaní a vybavovaní petície občanov Slovenskej republiky za rešpektovanie názoru slovenskej   verejnosti   na   smerovanie   verejného   zdravotného   poistenia   a zdravotníctva k porušeniu petičného práva sťažovateľa.

Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 3. septembra 2008