znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 266/06-54

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   28.   februára   2008 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Juraja Horvátha prerokoval prijatú sťažnosť M. B., Š., zastúpeného advokátkou JUDr. E. B., B., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu   Dunajská   Streda   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7   C   145/02   (pôvodne   pod sp. zn. 6 C 148/00),   postupom   Okresného   súdu   Galanta   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 7 C 10/02, ako aj postupom Krajského súdu v Trnave v konaniach vedených pod sp. zn. 10 Nc 15/02 a sp. zn. 10 Co 294/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosti M. B.   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 266/06-13 z 23. augusta 2006 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie sťažnosť M.   B. (ďalej   len „sťažovateľ“),   v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 145/02 (pôvodne pod sp. zn. 6 C 148/00), postupom Okresného   súdu   Galanta   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7 C 10/02,   ako   aj   postupom Krajského   súdu   v   Trnave   (ďalej   aj   „krajský   súd“)   v konaniach   vedených   pod   sp. zn. 10 Nc 15/02 a sp. zn. 10 Co 294/05.

Porušenie základného práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vidí sťažovateľ v nasledovnom opísanom skutkovom stave.

Sťažovateľ podal okresnému súdu 15. novembra 2000 žalobu, ktorou sa domáhal mimoriadneho   zvýšenia   bolestného   a   sťaženia   spoločenského   uplatnenia,   ako   i   náhrady škody z titulu straty na zárobku po skončení práceneschopnosti a ktorá bola zaevidovaná pod sp. zn. 6 C 148/00. Zákonná sudkyňa v tejto veci následne predsedníčke okresného súdu oznámila, že sa v tejto veci cíti byť zaujatou. Spis v predmetnej veci bol postúpený krajskému   súdu,   ktorý   po   deviatich   mesiacoch   rozhodol   o vylúčení   zákonnej   sudkyne z prerokovania tejto veci. Predmetná vec bola 29. októbra 2001 pridelená novej zákonnej sudkyni, ktorá 13. novembra 2001 dala pokyn na postúpenie spisu Okresnému súdu Galanta z dôvodu miestnej príslušnosti, ktorý bol zrealizovaný až po dvoch mesiacoch (spis bol doručený   15.   januára   2002). Sťažovateľ   následne   zaslal   Okresnému   súdu   Galanta, na ktorom   bola   táto   vec   vedená   pod   sp.   zn.   7   C   10/02,   viaceré   urgencie   za   účelom nariadenia pojednávania.

Keďže Okresný súd Galanta s postúpením spisu v tejto veci nesúhlasil, odstúpil ho krajskému   súdu   za účelom   rozhodnutia   o miestne   príslušnom   súde.   Dňa 26.   júla 2002 krajský   súd   rozhodol,   že   na prerokovanie   a rozhodnutie   tejto   veci   je miestne   príslušný Okresný súd Dunajská Streda, ktorému bol však spis doručený až po   uplynutí ďalších takmer   desiatich   mesiacov.   Okresný   súd   následne   predmetnú   žalobu   zaregistroval   pod novou sp. zn. 7 C 145/02.

Prvé   pojednávanie   vo   veci   okresný   súd   nariadil   po   viac   ako   dva   a   pol   roku od podania   žaloby   a ďalšie   pojednávania   konané   26.   júna   2003,   2.   októbra   2003 a 1. decembra   2003   boli   podľa   názoru   sťažovateľa „viacmenej   zmarené“ v dôsledku neskorého zaslania predvolania na jednotlivé pojednávania účastníkom konania zo strany okresného súdu.

Viac ako tri roky od podania žaloby na pojednávaní 15. januára 2004 bolo okresným súdom nariadené   znalecké   dokazovanie,   ktoré   je   podľa   názoru   sťažovateľa   nadbytočné a spôsobujúce   prieťahy   v konaní,   pretože   mimoriadne   zvýšenie   bolestného   a   sťaženie spoločenského   uplatnenia   je   vecou   právnou,   nie medicínskou,   a sťažovateľove   nároky v zmysle posudkov, ktoré doručil okresnému súdu, boli vysporiadané, pokiaľ ide o dôvod, a bol   uhradený   i   maximálny   limit   odškodnenia,   ktorý pripúšťa   vyhláška   ministerstiev zdravotníctva   a spravodlivosti,   Štátneho   úradu   sociálneho   zabezpečenia   a Ústrednej   rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška   č.   32/1965   Zb.“).   Znalecké   posudky   boli okresnému súdu po opakovaných urgenciách sťažovateľa doručené 11. mája 2004 a 19. júla 2004. Ďalšie pojednávanie v tejto veci bolo okresným súdom uskutočnené až 24. januára 2005. Okresný súd v tejto veci 2. mája 2005 po takmer piatich rokoch od začatia konania žalobu   v časti uplatnených   nárokov   z   titulu   straty   na   zárobku   po   skončení práceneschopnosti   vylúčil   na samostatné   konanie,   ktoré   je   toho   času   vedené   pod sp. zn. 8 C 119/05, a súčasne rozsudkom   v tento   deň   rozhodol   v   časti   žaloby   týkajúcej sa odškodnenia   bolestného   a sťaženia   spoločenského uplatnenia   a   ich   mimoriadneho zvýšenia.

K   ďalším   prieťahom   v tomto   konaní podľa   sťažovateľa   došlo   aj   tým,   že v   časti uplatnených nárokov z titulu straty na zárobku po skončení práceneschopnosti, ktoré bolo vylúčené na samostatné konanie, okresný súd takmer počas piatich rokov nekonal a v máji 2005 vylúčil vec na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 8 C 119/05.

Sťažovateľ   24.   novembra   2005   požiadal   krajský   súd   o nariadenie   termínu pojednávania, pretože predlžovaním konania v tejto veci mu vznikla i ďalšia škoda, ktorá spočíva v tom, že z uplatneného nároku si nemôže požadovať úrok z omeškania (z dôvodu, že rozhodnutie o tomto nároku podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. patrí do výlučnej právomoci   súdu). Krajský   súd   na   jeho   žiadosť   nereagoval   a nariadil   pojednávanie   až po podaní ďalšej sťažnosti na prieťahy z 26. januára 2006.

Sťažovateľ napriek tomu, že súdy zúčastnené na konaní v tejto veci vybavili jeho sťažnosti   ako   neopodstatnené, je toho   názoru,   že v predmetnej   veci   došlo   k prieťahom, v dôsledku   ktorých   mu vznikla   ujma,   ktorá   spočíva   v   tom,   že   nemohol   tieto   finančné prostriedky - nemajetkovú ujmu počas obdobia piatich rokov užívať na účely, na ktoré mu mali byť poskytnuté, t. j. na kompenzovanie dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.

Krajský súd rozhodol v tejto veci rozsudkom sp. zn. 10 Co 294/05 z 20. marca 2006, ktorým   rozsudok   okresného   súdu zmenil.   Sťažovateľ   celý   priebeh   tohto   odvolacieho konania „vníma ako reakciu za podané sťažnosti na prieťahy v konaní“.

Podľa sťažovateľa zúčastnené súdy na tomto konaní svojím postupom v tejto veci porušili jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   navrhol,   aby   ústavný   súd   vydal   nález,   v ktorom vysloví, že jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo postupom Okresného súdu Dunajská   Streda   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7   C   145/02   (pôvodne   pod sp. zn. 6 C 148/00), postupom Okresného súdu   Galanta v konaní pod sp. zn. 7 C 10/02, ako aj postupom Krajského súdu v Trnave v konaniach vedených pod sp. zn. 10 Nc 15/02 a sp. zn. 10 Co 294/05 porušené, priznal sťažovateľovi náhradu škody v sume 645 480 Sk a primerané finančné zadosťučinenie v sume 300 000 Sk. Návrh na priznanie primeraného finančného   zadosťučinenia   odôvodnil   tým,   že   predstavuje   nemajetkovú   ujmu,   ktorá   mu vznikla postupom súdov zúčastnených na konaní v jeho veci, v ktorom došlo k obmedzeniu jeho základných práv a slobôd.

Podaním   doručeným   ústavnému súdu   21.   augusta   2006   sťažovateľ   doplnil   návrh petitu tak, že žiadal priznať aj trovy konania.

Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Pretože vzhľadom na charakter veci nemožno od ústneho pojednávania   očakávať   jej   ďalšie   objasnenie,   ústavný   súd   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti a z pripojených písomnosti, vyjadrení účastníkov konania a spisu Okresného súdu Dunajská Streda v konaní pod sp. zn. 7 C 145/02 (pôvodne pod sp. zn. 6 C 148/00), spisu Okresného súdu Galanta v konaní pod sp. zn. 7 C 10/02, ako aj spisov Krajského súdu v Trnave v konaniach vedených pod sp. zn. 10 Nc 15/02 a sp. zn. 10   Co   294/05 zistil,   že   sťažovateľ   (v   postavení   navrhovateľa)   sa   žalobou   podanou   na Okresnom   súde   Dunajská   Streda   21.   novembra   2000   domáhal   mimoriadneho   zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia proti odporcom: 1. W., spol. s r. o., K., 2. E., a. s., S., 3. B. O., Š., 4. J., spol. s r. o., B.

Okresný súd Dunajská Streda vec zaevidoval pod sp. zn. 6 C 148/00. Zákonná sudkyňa 16. januára 2001 oznámila predsedníčke okresného súdu, že sa cíti byť vo veci zaujatá.

Krajský súd rozhodol 31. augusta 2001 uznesením č. k. 10 NC 2/01-49 o vylúčení zákonnej sudkyne z pojednávania a rozhodovania vo veci sp. zn. 6 C 148/00.

Okresný   súd   15.   januára   2002   postúpil   vec   Okresnému   súdu   Galanta   z dôvodu miestnej príslušnosti. Vec bola ďalej vedená pod sp. zn. 7 C 10/02.

Krajský súd v Trnave 26. júla 2002 uznesením sp. zn. 10 Nc 15/2002 rozhodol tak, že   miestne   a   vecne   príslušným   súdom   na prerokovanie   veci   je   Okresný   súd   Dunajská Streda.

Okresnému súdu Dunajská Streda bol spis doručený 30. októbra 2002. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 7 C 145/02.

Dňa 20. marca 2006 krajský súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 10 Co 294/05, ktorým trovy konania štátu a súdny poplatok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 14. júna 2006 navrhovateľ podal dovolanie proti rozsudku krajského súdu.Dňa 14. júna 2006 bol spis odoslaný Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o dovolaní. Najvyšší súd spis prevzal 21. júna 2006.Rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 159/2006 z 28. septembra 2006 bolo dovolanie   sťažovateľa   zamietnuté.   V   časti   týkajúcej   sa   priznania   sumy   916   875   Sk dovolanie sťažovateľa proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu odmietol.

Dňa   26.   januára   2006   požiadala   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   o opravu rozhodnutia.

Dňa 18. januára 2007 Okresný súd Dunajská Streda uznesením návrh sťažovateľa na vydanie opravného, resp. doplňujúceho rozhodnutia zamietol.

Dňa 19. februára 2007 Okresný súd Dunajská Streda uznesením rozhodol o odmene znalca za vypracovaný znalecký posudok.

Sťažovateľ   sa   na   prieťahy   v konaní   sťažoval   na   štátnej   správe   Okresného   súdu Dunajská Streda a Krajského súdu v Trnave. Jeho sťažnosť z 15. júla 2005 vo veci vedenej pod   sp.   zn.   7   C   145/2002   Okresný   súd   Dunajská   Streda   nepovažoval   za   opodstatnenú s poukazom na skutkovú a právnu zložitosť veci.

Za dôvodnú neuznala sťažovateľovu sťažnosť ani podpredsedníčka Krajského súdu v Trnave. V upovedomení o spôsobe vybavenia sťažnosti z 2. februára 2006 uviedla:„(...) Je pravdou, že predmetná vec, ktorej predmetom je náhrada škody na zdraví, je vecou, ktorá v zmysle judikatúry strassburgských orgánov vyžaduje osobitnú rýchlosť a má preto   prednosť   pred   inými   vecami.   Na   rýchlosť   jej   vybavenia   však   má   vplyv   viacero okolnosti, ktoré je nevyhnutne zohľadniť.

(...)   Vybavenie   danej   veci   sa   oddialilo   i tým,   že   sudkyňa   –   spravodajkyňa   bola v období od 18. 10. 2005 až do 19. 11. 2005 dlhodobo práceneschopná.

(...)   predmetná   vec   je   právne   skutkovo   a napokon   i rozsahom   náročnejšia,   čo vyžaduje dlhší čas na štúdium, s poukazom na čas, ktorý uplynul od dôjdenia veci na tunajší súd   do   vytýčenia   odvolacieho   pojednávania,   nepovažujem   Vašu   sťažnosť   na   prieťahy v danom konaní v tomto štádiu za dôvodnú.“

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie len tej časti sťažnosti, ktorú prijal ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 266/06-13 na ďalšie konanie a ktorá sa dotýka okolnosti, či postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 145/02 (predtým vedenom pod sp. zn. 6 C 148/00), postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 10/02, ako aj postupom Krajského súdu v Trnave v konaniach vedených pod sp. zn. 10 Nc 15/02 a sp. zn. 10 Co 294/05, došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...),   ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...)“.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty,   dochádza právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.

Sťažovateľ   ústavnému   súdu   doručil   sťažnosť   27.   júna   2006.   Konanie   vedené Okresným súdom Dunajská Streda pod sp. zn. 7 C 145/02 v spojení s konaním vedeným Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 10 Nc 15/02 bolo skončené rozsudkom z 20. marca 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť 19. mája 2006. V tomto konaní bolo subsumované aj konanie vedené Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 7 C 10/02.

S poukazom   na   skutočnosť,   že   sťažovateľ   proti   právoplatnému   rozhodnutiu Okresného   súdu   Dunajská   Streda   14.   júna   2006   podal   dovolanie,   ústavný   súd   prijal sťažnosť na ďalšie konanie.

Najvyšší súd však 28. septembra 2006 o dovolaní sťažovateľa rozhodol rozsudkom sp. zn. 1 Cdo 159/2006 tak, že dovolanie zamietol. V časti týkajúcej sa priznania sumy 916 875 Sk dovolanie odmietol.

Po rozhodnutí najvyššieho súdu o dovolaní sťažovateľa už bez akýchkoľvek pochýb možno   vylúčiť   opodstatnenosť   tvrdení   sťažovateľa   o existencii   jeho   právnej   neistoty v označených konaniach.

S ohľadom   na   tieto   okolnosti   ústavný   súd   nemohol   konštatovať   porušenie základného   práva   sťažovateľa   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   a preto   sťažnosti nevyhovel.

Z dôvodu nevyhovenia sťažnosti sa ústavný súd nezaoberal návrhom sťažovateľa na prikázanie okresnému súdu vo veci konať a návrhom na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, lebo rozhodovanie o týchto návrhoch je viazané na vyhovenie sťažnosti a následný výrok o porušení základného práva alebo slobody.

V zmysle   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s ustanoveniami   §   142 a nasl.   Občianskeho   súdneho   poriadku   ústavný   súd   rozhodol,   že   žiadny   z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2008