znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 266/05-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. H. B., bytom B., zastúpenej advokátkou JUDr. D. Š., B., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vo veci podaného návrhu na vydanie nehnuteľnosti proti odporcovi R., T., a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   JUDr.   H.   B.   o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 18. júla 2005 doručené   podanie   (doplnené   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   30.   augusta   2005) JUDr. H. B., bytom B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. D. Š., B., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vo veci podaného návrhu na vydanie nehnuteľnosti proti odporcovi R., T.

Sťažovateľka   vo   svojom   podaní   z 10.   júla   2005   uviedla,   že   17.   septembra   1991 jej právna predchodkyňa podala na Okresnom súde Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“)   návrh   na vydanie   nehnuteľnosti,   pričom   toto   konanie   bolo   vedené   pod   sp.   zn. 8 C 194/91.   Podľa   jej   vyjadrenia   predmetné   konanie   prebiehalo   aj   na   Krajskom   súde v Banskej   Bystrici   pod   sp.   zn.   11   Co   221/92.   V súčasnej   dobe   je   podľa   vyjadrenia sťažovateľky spis vedený na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 9 Co 143/05, 9 Co 144/05, 9 Co   145/05.   Sťažovateľka   namietala,   že aj   keď   bol   návrh   doručený   okresnému   súdu 17. septembra   1991,   konanie   prebieha   14 rokov   a dosiaľ   nie   je   právoplatne   ukončené. Sťažovateľka   uviedla,   že   jej   právna   predchodkyňa   osobnými   návštevami   v kancelárii príslušného súdu žiadala, aby súd vo veci konal. Za účelom, aby sa vo veci konalo bez zbytočných prieťahov, podala sťažovateľka Krajskému súdu v Nitre sťažnosť na prieťahy v konaní.

Sťažnosť   sťažovateľky   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“).

Sťažnosť   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   predovšetkým   z dôvodu, že v petite sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vyslovil, že jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo porušené. Neuviedla však, konaním ktorého orgánu malo k porušeniu   jej   základného   práva   dôjsť.   Len   navrhla, aby ústavný súd Krajskému súdu v Nitre vo veci vedenej pod sp. zn. 9 Co 143/05, 9 Co 144/05, 9 Co 145/05 prikázal konať bez zbytočných prieťahov. Žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov   právneho   zastúpenia,   ktoré   podľa   jej   návrhu   mal   ústavný   súd   prikázať   uhradiť okresnému súdu, Krajskému súdu v Banskej Bystrici a Krajskému súdu v Nitre bez toho, aby ich v petite sťažnosti označila za porušovateľov jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Na   základe   vyššie   uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažnosť   neobsahovala zrozumiteľný a jasný návrh rozhodnutia (petit), ktorý by bol vymedzený presne a určito (v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde), aby tak mohol byť východiskom pre   rozhodnutie   ústavného   súdu   v uvedenej   veci   (obdobne   napr. III.   ÚS   234/04, III. ÚS 120/05).   Z podania   nebolo   zrejmé,   z akého   dôvodu   sa   spis   toho   času   nachádza na Krajskom   súde   v   Nitre,   z akého   dôvodu   sa   nachádzal   na   Krajskom   súde   v Banskej Bystrici, keďže návrh bol podaný na okresnom súde.

Ústavný súd v liste z 8.   augusta   2005   (doručenom   podľa   doručenky   15.   augusta 2005) právnu zástupkyňu sťažovateľky poučil a upozornil ju na to, aké predpoklady musí spĺňať kvalifikovaný návrh na začatie konania pred ústavným súdom, ako aj na skutočnosť, že   sťažnosť   sťažovateľky   tieto   zákonom   predpísané   náležitosti   nespĺňa.   Vyzval   ju, aby v lehote   10   dní   od   doručenia   výzvy   nedostatky   sťažnosti   odstránila   (s   poučením, ako je potrebné doplnenie náležitostí urobiť), pretože v opačnom prípade môže ústavný súd návrh   odmietnuť a uznesenie   sa   nemusí   odôvodňovať   (§   25   ods.   2   zákona   o ústavnom súde).

Na   výzvu   reagovala   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   listom   z 23.   augusta   2005 doručeným ústavnému súdu 30. augusta 2005. V doplnení sťažnosti uviedla: „Sťažovateľka v odôvodnení svojej sťažnosti uvádza ako porušovateľov základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Okresný súd v Banskej Bystrici a Krajský súd v Banskej Bystrici a to z toho dôvodu, že podľa jej názoru tieto súdy spôsobili prieťahy v konaní. V petite   konkretizuje   len   konanie   Krajského   súdu   v Nitre   a to   z dôvodu,   pretože sa domnieva,   že jedine   tento   súd   už   môže   ďalej   konať   bez   prieťahov.   (...)   Sťažovateľka podaním   na Krajský   súd   v Nitre   sa   sťažovala   na   prieťahy   v konaní,   kde   uviedla,   že   si uvedomuje,   že tieto   nespôsobil   Krajský   súd   v Nitre.“ Aj   napriek   výslovnému   poučeniu obsiahnutému vo výzve ústavného súdu sťažovateľka v petite sťažnosti neuviedla, konaním ktorého súdu   a v akej   veci   došlo   k porušeniu   jej   základného práva   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy. Novou skutočnosťou, ktorá vyplynula z doplnenia jej sťažnosti, je to, že na rozdiel od   skoršieho   podania   v tejto   veci   nežiadala   uhradiť   primerané   finančné   zadosťučinenie a trovy právneho zastúpenia Krajským súdom v Nitre. Iné relevantné skutočnosti, ktoré bolo potrebné   na   základe   výzvy   doplniť,   aby   mohol   ústavný   súd   jej   sťažnosť   posúdiť   ako kvalifikovaný   návrh   na   začatie   konania,   sťažovateľka   neuviedla.   Podľa   požiadaviek ústavného súdu sťažovateľka pripojila k doplneniu svojej sťažnosti aj sťažnosť na prieťahy v konaní z 24. júna 2005 adresovanú Krajskému súdu v Nitre a odpoveď okresného súdu a Krajského súdu v Nitre na túto sťažnosť. Odpoveď Krajského súdu v Banskej Bystrici sťažovateľka   nepredložila   z dôvodu,   že   podľa   jej   vyjadrenia   jej   táto   ku   dňu   podania sťažnosti nebola doručená.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd konštatuje, že aj napriek tomu, že sťažovateľka bola výslovne poučená o tom, ako má doplniť svoje podanie, aby ho bolo možné považovať za kvalifikovaný návrh na začatie konania, podanie v naznačenom smere nedoplnila. Dokonca v doplnení sťažnosti z 23.   augusta   2005   konštatovala,   že   podala   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   adresovanú Krajskému súdu v Nitre, v ktorej vyjadrila názor, že prieťahy v konaní nespôsobil tento súd. Aj napriek tomu v doplnení sťažnosti ústavnému súdu navrhla, aby tomuto súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov. Zároveň dodala, že podľa jej názoru prieťahy v konaní spôsobili okresný súd a Krajský súd v Banskej Bystrici, ale v doplnení sťažnosti navrhla, aby ústavný súd tieto súdy zaviazal uhradiť len primerané finančné zadosťučinenie a trovy právneho zastúpenia bez toho, aby konštatoval porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom týchto súdov.

Ústavný súd je podľa ustanovenia § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde v danom prípade viazaný návrhom na začatie konania. Keďže sťažovateľka neuviedla jasne a určito, kto   (ktorý   súd)   podľa   jej   názoru   porušil   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   nebolo   povinnosťou   ústavného   súdu analyzovať a hodnotiť   myšlienkové   pochody   sťažovateľky   obsiahnuté   v petite   sťažnosti, ako   aj   v jej   odôvodnení,   a to   predovšetkým   vo   vzťahu   k navrhovanému   vysloveniu porušenia   základného   práva   postupom   toho-ktorého   súdu.   Ústavný   súd   je   toho   názoru, že aj napriek   tomu,   že   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   Krajskému   súdu   v   Nitre prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a aby okresnému súdu a Krajskému súdu v Banskej Bystrici uložil povinnosť uhradiť jej primerané finančné zadosťučinenie a trovy právneho zastúpenia, petit jej návrhu nemožno považovať za jasný, určitý a zrozumiteľný.

Ústavný   súd   listom   z 8.   augusta   2005   sťažovateľku   výslovne   poučil   o tom, že v zmysle   §   20   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   petit   jej   návrhu   musí   korešpondovať s odôvodnením sťažnosti, ako aj o tom, že z petitu musí byť zrejmé, čo ústavnému súdu navrhuje. Doplnenie týchto skutočností ústavný súd požadoval z dôvodu, aby jej podanie po doplnení   spĺňalo   všetky   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie   konania. Sťažovateľka   listom   z   23.   augusta   2005   svoje   podanie   doplnila,   ale   nie   v súlade s požiadavkami   obsiahnutými   vo   výzve   ústavného   súdu.   Doplnenie   jej   podania, predovšetkým petit návrhu hodnotí ústavný súd ako nejasný a neurčitý, a tým nespôsobilý niesť charakter kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.

Ak   ústavný   súd   poučí   sťažovateľa   o jeho   procesných   právach   a povinnostiach v konaní   o sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   s cieľom   poskytnúť   mu   plnú   možnosť na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí sťažovateľa o tom, ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať (III. ÚS 120/05).

V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom ústavný súd sťažnosť pri   predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odmietne pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne napr. III. ÚS 199/03).

Na základe vyššie uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2005