SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 266/05-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. H. B., bytom B., zastúpenej advokátkou JUDr. D. Š., B., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vo veci podaného návrhu na vydanie nehnuteľnosti proti odporcovi R., T., a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť JUDr. H. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 18. júla 2005 doručené podanie (doplnené na základe výzvy ústavného súdu 30. augusta 2005) JUDr. H. B., bytom B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. D. Š., B., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vo veci podaného návrhu na vydanie nehnuteľnosti proti odporcovi R., T.
Sťažovateľka vo svojom podaní z 10. júla 2005 uviedla, že 17. septembra 1991 jej právna predchodkyňa podala na Okresnom súde Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) návrh na vydanie nehnuteľnosti, pričom toto konanie bolo vedené pod sp. zn. 8 C 194/91. Podľa jej vyjadrenia predmetné konanie prebiehalo aj na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 11 Co 221/92. V súčasnej dobe je podľa vyjadrenia sťažovateľky spis vedený na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 9 Co 143/05, 9 Co 144/05, 9 Co 145/05. Sťažovateľka namietala, že aj keď bol návrh doručený okresnému súdu 17. septembra 1991, konanie prebieha 14 rokov a dosiaľ nie je právoplatne ukončené. Sťažovateľka uviedla, že jej právna predchodkyňa osobnými návštevami v kancelárii príslušného súdu žiadala, aby súd vo veci konal. Za účelom, aby sa vo veci konalo bez zbytočných prieťahov, podala sťažovateľka Krajskému súdu v Nitre sťažnosť na prieťahy v konaní.
Sťažnosť sťažovateľky nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
Sťažnosť nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu predovšetkým z dôvodu, že v petite sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vyslovil, že jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo porušené. Neuviedla však, konaním ktorého orgánu malo k porušeniu jej základného práva dôjsť. Len navrhla, aby ústavný súd Krajskému súdu v Nitre vo veci vedenej pod sp. zn. 9 Co 143/05, 9 Co 144/05, 9 Co 145/05 prikázal konať bez zbytočných prieťahov. Žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré podľa jej návrhu mal ústavný súd prikázať uhradiť okresnému súdu, Krajskému súdu v Banskej Bystrici a Krajskému súdu v Nitre bez toho, aby ich v petite sťažnosti označila za porušovateľov jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Na základe vyššie uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažnosť neobsahovala zrozumiteľný a jasný návrh rozhodnutia (petit), ktorý by bol vymedzený presne a určito (v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde), aby tak mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (obdobne napr. III. ÚS 234/04, III. ÚS 120/05). Z podania nebolo zrejmé, z akého dôvodu sa spis toho času nachádza na Krajskom súde v Nitre, z akého dôvodu sa nachádzal na Krajskom súde v Banskej Bystrici, keďže návrh bol podaný na okresnom súde.
Ústavný súd v liste z 8. augusta 2005 (doručenom podľa doručenky 15. augusta 2005) právnu zástupkyňu sťažovateľky poučil a upozornil ju na to, aké predpoklady musí spĺňať kvalifikovaný návrh na začatie konania pred ústavným súdom, ako aj na skutočnosť, že sťažnosť sťažovateľky tieto zákonom predpísané náležitosti nespĺňa. Vyzval ju, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy nedostatky sťažnosti odstránila (s poučením, ako je potrebné doplnenie náležitostí urobiť), pretože v opačnom prípade môže ústavný súd návrh odmietnuť a uznesenie sa nemusí odôvodňovať (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Na výzvu reagovala právna zástupkyňa sťažovateľky listom z 23. augusta 2005 doručeným ústavnému súdu 30. augusta 2005. V doplnení sťažnosti uviedla: „Sťažovateľka v odôvodnení svojej sťažnosti uvádza ako porušovateľov základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Okresný súd v Banskej Bystrici a Krajský súd v Banskej Bystrici a to z toho dôvodu, že podľa jej názoru tieto súdy spôsobili prieťahy v konaní. V petite konkretizuje len konanie Krajského súdu v Nitre a to z dôvodu, pretože sa domnieva, že jedine tento súd už môže ďalej konať bez prieťahov. (...) Sťažovateľka podaním na Krajský súd v Nitre sa sťažovala na prieťahy v konaní, kde uviedla, že si uvedomuje, že tieto nespôsobil Krajský súd v Nitre.“ Aj napriek výslovnému poučeniu obsiahnutému vo výzve ústavného súdu sťažovateľka v petite sťažnosti neuviedla, konaním ktorého súdu a v akej veci došlo k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Novou skutočnosťou, ktorá vyplynula z doplnenia jej sťažnosti, je to, že na rozdiel od skoršieho podania v tejto veci nežiadala uhradiť primerané finančné zadosťučinenie a trovy právneho zastúpenia Krajským súdom v Nitre. Iné relevantné skutočnosti, ktoré bolo potrebné na základe výzvy doplniť, aby mohol ústavný súd jej sťažnosť posúdiť ako kvalifikovaný návrh na začatie konania, sťažovateľka neuviedla. Podľa požiadaviek ústavného súdu sťažovateľka pripojila k doplneniu svojej sťažnosti aj sťažnosť na prieťahy v konaní z 24. júna 2005 adresovanú Krajskému súdu v Nitre a odpoveď okresného súdu a Krajského súdu v Nitre na túto sťažnosť. Odpoveď Krajského súdu v Banskej Bystrici sťažovateľka nepredložila z dôvodu, že podľa jej vyjadrenia jej táto ku dňu podania sťažnosti nebola doručená.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd konštatuje, že aj napriek tomu, že sťažovateľka bola výslovne poučená o tom, ako má doplniť svoje podanie, aby ho bolo možné považovať za kvalifikovaný návrh na začatie konania, podanie v naznačenom smere nedoplnila. Dokonca v doplnení sťažnosti z 23. augusta 2005 konštatovala, že podala sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú Krajskému súdu v Nitre, v ktorej vyjadrila názor, že prieťahy v konaní nespôsobil tento súd. Aj napriek tomu v doplnení sťažnosti ústavnému súdu navrhla, aby tomuto súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov. Zároveň dodala, že podľa jej názoru prieťahy v konaní spôsobili okresný súd a Krajský súd v Banskej Bystrici, ale v doplnení sťažnosti navrhla, aby ústavný súd tieto súdy zaviazal uhradiť len primerané finančné zadosťučinenie a trovy právneho zastúpenia bez toho, aby konštatoval porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom týchto súdov.
Ústavný súd je podľa ustanovenia § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde v danom prípade viazaný návrhom na začatie konania. Keďže sťažovateľka neuviedla jasne a určito, kto (ktorý súd) podľa jej názoru porušil základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, nebolo povinnosťou ústavného súdu analyzovať a hodnotiť myšlienkové pochody sťažovateľky obsiahnuté v petite sťažnosti, ako aj v jej odôvodnení, a to predovšetkým vo vzťahu k navrhovanému vysloveniu porušenia základného práva postupom toho-ktorého súdu. Ústavný súd je toho názoru, že aj napriek tomu, že sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd Krajskému súdu v Nitre prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a aby okresnému súdu a Krajskému súdu v Banskej Bystrici uložil povinnosť uhradiť jej primerané finančné zadosťučinenie a trovy právneho zastúpenia, petit jej návrhu nemožno považovať za jasný, určitý a zrozumiteľný.
Ústavný súd listom z 8. augusta 2005 sťažovateľku výslovne poučil o tom, že v zmysle § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde petit jej návrhu musí korešpondovať s odôvodnením sťažnosti, ako aj o tom, že z petitu musí byť zrejmé, čo ústavnému súdu navrhuje. Doplnenie týchto skutočností ústavný súd požadoval z dôvodu, aby jej podanie po doplnení spĺňalo všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania. Sťažovateľka listom z 23. augusta 2005 svoje podanie doplnila, ale nie v súlade s požiadavkami obsiahnutými vo výzve ústavného súdu. Doplnenie jej podania, predovšetkým petit návrhu hodnotí ústavný súd ako nejasný a neurčitý, a tým nespôsobilý niesť charakter kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.
Ak ústavný súd poučí sťažovateľa o jeho procesných právach a povinnostiach v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy s cieľom poskytnúť mu plnú možnosť na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí sťažovateľa o tom, ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať (III. ÚS 120/05).
V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom ústavný súd sťažnosť pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietne pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne napr. III. ÚS 199/03).
Na základe vyššie uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. septembra 2005