znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 265/2015-11

Ústavný súd Slovenskej republiky   na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2015predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti LABAŠ s. r. o., Textilná 1, Košice,zastúpenej   advokátskou   kanceláriou   AZARIOVÁ   &   RUŽBAŠÁN   Law   firm   s.   r.   o.,Kmeťova 26, Košice, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Klaudia Azariová,pre   namietané   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočnýchprieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   jejzáležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice   II   v konaní   vedenompod sp. zn. 32 Cb/59/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   LABAŠ   s.   r.   o. o d m i e t a   ako   zjavneneopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla 2015doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti LABAŠ s. r. o., Textilná 1, Košice (ďalej len„sťažovateľka“),   pre   namietané   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   vecibez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len„ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)postupom Okresného   súdu   Košice   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenompod sp. zn. 32 Cb/59/2013.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla:„... Dňa 07.06.2012 podal sťažovateľ na Okresnom súde Košice II návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie sumy 2.400,- € s príslušenstvom, a to proti odporcovi: spoločnosti ADAX SK s.r.o., so sídlom: Pražská 2, 040 12 Košice,, v ktorom sťažovateľ uplatňoval nárok na náhradu škody vo výške 2.000,-   € a 400,- €. Tomuto konaniu bola pridelená sp. zn. 38 Rob/151/2012 a následne 32Cb/59/2013. Dňa 27.09.2012   bol Okresným   súdom   Košice II vydaný platobný   rozkaz   sp. zn. 38Rob/151/2012,   ktorý   bol   dňa   04.10.2012   doručený   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa a ktorým Okresný súd Košice II uložil odporcovi, spoločnosti ADAX SK s.r.o., aby do 15 dní odo   dňa   doručenia   platobného   rozkazu   zaplatil   navrhovateľovi   sumu   2.400,-   €,   úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.000,- € o 14.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 400,- € od 14.03,2012 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania v celkovej výške 405,32,- €   pozostávajúce   zo   zaplateného   súdneho   poplatku   v   sume   144,-   €   a   z   trov   právneho zastúpenia   v sume 261,32,-   €, ktoré je odporca povinný zaplatiť   v prospech právneho zástupcu sťažovateľa, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na tomto súde.

Následne   dňa   04.01.2013   vydal   Okresný   súd   Košice   II   Uznesenie   sp.   zn. 38Rob/151/2012-31, ktorým zrušil platobný rozkaz sp. zn. 38/151/2012 zo dňa 27.09.2012, z dôvodu, že platobný rozkaz nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk.

Okresný   súd   Košice   II   výzvou   sp.   zn.   32Cb/59/2013-38   zo   dňa   11.12.2014, doručenou právnemu zástupcovi sťažovateľa dňa 27.02.2015, čo je viac ako 2 roky od doručenia Uznesenia o zrušení platobného rozkazu vyzval sťažovateľa, aby sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy písomne vyjadril, či súhlasí s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania.“

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:„1.   Základné   právo   sťažovateľa   na   verejné   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   článku   48   ods.   2   Ústavy   SR   a   základné   právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 32Cb/59/2013 bolo porušené.

2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 32Cb/59/2013 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,00 EUR (päť tisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice II povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu vyplatiť sťažovateľovi na účet právneho zástupcu sťažovateľa.

4.   Sťažovateľovi   priznáva   náhradu   trov   konania   v   sume   355,72   €   (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiatdva centov), ktoré je Okresný súd Košice II povinný zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoréby mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil,   uzneseniesa nemusí odôvodniť.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkýmvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právana prejednanie   jeho   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   môževyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní predvšeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalouvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05, III. ÚS 391/06).

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že ojedinelá nečinnosťsúdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušeniezákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru(napr. I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavnýsúd   spravidla   prihliada   len   vtedy,   keď   sa   vyskytli   opakovane a zároveň   významnýmspôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00,I. ÚS 57/01).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.32 Cb/59/2013, predmetom ktorého je zaplatenie sumy 2 400 eur s prísl. z titulu náhradyškody, dochádza k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka argumentuje tým, že do dnešnéhodňa   vec   nie   je   právoplatne   rozhodnutá.   Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažnosťsťažovateľky,   ktorou   namieta   porušenie   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   čl.   6   ods.   1   dohovorupostupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   32   Cb/59/2013,   je   zjavneneopodstatnená.

Ústavný súd je toho názoru, že dĺžka namietaného konania vedeného na okresnomsúde   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   32   Cb/59/2013   predstavuje   hraničný   charaktera intenzitu, aby bolo možné uvažovať o zásahu do základného práva sťažovateľky podľačl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd odmietol sťažnosťsťažovateľky ako zjavne neopodstatnenú z dôvodu, že dosiaľ neuplynula dostatočná dobana to, aby bolo možné konštatovať porušenie základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V zmysle ustanovenia čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím,ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené,primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže tento vodôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovikonania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Z uvedenéhovyplýva, že výroky, ktorých sa sťažovateľka domáhala priznania primeraného finančnéhozadosťučinenia a náhrady trov konania pred ústavným súdom, sú viazané na vyhoveniesťažnosti vo veci samej, teda na výrok ústavného súdu o porušení základných práv, ktorésťažovateľka   v konaní   pred   ústavným   súdom   namietala,   orgánom   verejnej   moci,   protiktorému sťažnosť smeruje. Keďže v uvedenom prípade ústavný súd odmietol sťažnosť po jejpredbežnom prerokovaní, označenými návrhmi sa už nezaoberal.

Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   už   na   jej   predbežnomprerokovaní pre zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   zároveň   považuje   za   potrebné   podotknúť,   že   v prípade,   ak   byv budúcnosti   nedošlo   k náprave   a v konaní   okresného   súdu   vedenom   pod   sp.   zn.32 Cb/59/2013   by   dochádzalo   k zbytočným   prieťahom,   a tým   k porušeniu   ústavouzaručeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, bude mať sťažovateľka k dispozícii možnosť podať sťažnosť na ústavnom súde zaobvyklých podmienok.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 9. júna 2015