znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 265/05-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť M. B., bytom L., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Levice vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 44/03 a Krajského súdu v Nitre, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. B. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 14. júla 2005 doručené podanie (doplnené na základe výzvy ústavného súdu 19. augusta 2005) M. B., bytom L. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorým namietala porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 44/03 a Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“).

Sťažovateľka vo svojom podaní z 11. júla 2005 uviedla, že týmto podáva „sťažnosť na porušenie ústavného práva vo veci usporiadania podielového vlastníctva rozdelením nehnuteľnosti   na   Okresný   súd   Levice   a Krajský   súd   Nitra,   ktorí   v tejto   veci   nevedia rozhodnúť už tri roky“. V postupe týchto súdov videla porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažnosť   sťažovateľky   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania   pred   ústavným   súdom   ustanovené   v   §   20   ods.   1   a 2   v spojení   s   §   50   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Sťažnosť   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   predovšetkým   z dôvodu, že k sťažnosti nebolo pripojené splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť ďalej neobsahovala návrh rozhodnutia (petit), vymedzený   presne,   určito   a zrozumiteľne (v   súlade   s   čl.   127   ústavy   a   §   56   zákona o ústavnom súde), aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci   (napr. III.   ÚS   234/04,   III.   ÚS   120/05).   Z podania   bolo   evidentné   to,   že   sťažnosť smeruje voči okresnému súdu a krajskému súdu bez toho, aby sťažovateľka identifikovala namietané   konania.   Z obsahu   sťažnosti   bolo   zrejmé   aj   to,   že   sťažovateľka   namietala porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, avšak neodôvodnila, v čom podľa jej názoru spočíva porušenie označených práv.

Ústavný súd v liste z 8.   augusta   2005   (doručenom   podľa   doručenky   12.   augusta 2005) sťažovateľku poučil a upozornil ju na to, aké predpoklady musí spĺňať kvalifikovaný návrh na začatie konania pred ústavným súdom, ako aj na skutočnosť, že jej sťažnosť tieto zákonom predpísané náležitosti nespĺňa. Vyzval ju, aby v lehote do 20 dní od doručenia výzvy   nedostatky   svojej   sťažnosti   odstránila   (s   poučením,   ako   je   potrebné   doplnenie náležitostí   urobiť),   pretože   v opačnom   prípade   môže   ústavný   súd   návrh   odmietnuť a uznesenie sa nemusí odôvodňovať (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Na výzvu reagovala sťažovateľka listom z 13. augusta 2005 doručeným ústavnému súdu 19. augusta 2005. Doplnenie svojho podania označila „Návrh na začatie konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľnosti“, pričom   ako navrhovateľa označila seba a ako odporcov   iné fyzické osoby. Okrem toho obsahom jej sťažnosti boli, ako uviedla „dôkazy o zaujatosti Okresného súdu v Leviciach a Krajského súdu v Nitre“. Z obsahu podania vyplýva, že sťažovateľka 23. marca 2003 podala na okresnom súde návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľnosti. Podľa vyjadrenia sťažovateľky je predmetné konanie na okresnom súde vedené pod sp. zn. 7 C 44/03. Iné relevantné skutočnosti, ktoré bolo potrebné   na   základe   výzvy   doplniť,   aby   mohol   ústavný   súd   jej   podanie   posúdiť   ako kvalifikovaný   návrh   na   začatie   konania,   sťažovateľka   neuviedla.   Záverom   uviedla: „Nespĺňam už len jeden bod a to splnomocniť advokáta.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   návrh   predbežne prerokuje na neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Aj   napriek   tomu,   že   ústavný   súd   výslovne   poučil   sťažovateľku   o tom,   že   jej zastupovanie advokátom je v konaní pred ústavným súdom povinné, čo predpokladá aj § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, takéto splnomocnenie ústavnému súdu nepredložila. V tejto súvislosti žiadala, aby jej ústavný súd oznámil, či „k vyriešeniu môjho prípadu chýba už len ten   advokát,   tak   si   ho   najmem   a pošlem   Vám   splnomocnenie,   ale   musím   mať   od   Vás potvrdenie,   že môj prípad bude vyriešený Vami a dokedy“. Z uvedeného vyplýva, čoho dôkazom   je   aj   výzva   na   doplnenie   podania   z 8.   augusta   2005,   že   ústavný   súd   jasne a zrozumiteľne poučil sťažovateľku o tom, aké predpoklady musí spĺňať návrh na začatie konania. Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľka namiesto toho, aby vo svojom záujme tieto predpoklady splnila, požadovala od ústavného súdu záruky, ktoré jej pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nemôže garantovať.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažnosť   sťažovateľky   nespĺňala   nielen   náležitosť kvalifikovaného návrhu uvedenú v § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde (splnomocnenie pre advokáta), ale ani ďalšie náležitosti uvedené v § 20 ods. 1 a v § 50 zákona o ústavnom súde (petit,   proti   komu   sťažnosť   smeruje,   označenie   namietaného   konania   krajského   súdu spisovou značkou a odôvodnenie návrhu). Za zmätočné považuje ústavný súd aj označenie doplneného podania sťažovateľky doručeného ústavnému súdu 19. augusta 2005, ako aj v ňom označených účastníkov konania. Vzhľadom na to, že sťažovateľka vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu 14. júla 2005 označila ako porušovateľov základných práv podľa   čl.   46   ods.   1   a čl.   48   ods.   2   ústavy   okresný   súd   a krajský   súd,   pri   preskúmaní a posúdení sťažnosti vychádzal ústavný súd z celkového obsahu oboch podaní.

Ústavný súd listom z 8. augusta 2005 podrobne poučil sťažovateľku o náležitostiach kvalifikovaného   návrhu   na   začatie   konania   pred   ústavným   súdom.   Sťažovateľka   listom z 13. augusta 2005 svoje podanie doplnila, ale nie v súlade s požiadavkami obsiahnutými vo výzve   ústavného   súdu.   Doplnenie   jej   podania   hodnotí   ústavný   súd   ako   nejasné, nezrozumiteľné a nespôsobilé niesť charakter kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.

Ak   ústavný   súd   poučí   sťažovateľa   o jeho   procesných   právach   a povinnostiach v konaní   o sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   s cieľom   poskytnúť   mu   plnú   možnosť na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí sťažovateľa o tom, ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať (III. ÚS 120/05).

V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom ústavný súd sťažnosť pri   predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odmietne   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne napr. III. ÚS 199/03).

Na základe vyššie uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

Košiciach 29. septembra 2005