znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 264/2011-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2011. predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. K. H., V., zastúpeného obchodnou spoločnosťou U., Z.,   v   mene   ktorej   koná   advokát   JUDr.   M.   H.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C/118/2009 a takto  

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. K. H.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. januára 2011 doručená sťažnosť MUDr. K. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C/118/2009.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou 29. septembra 2008 na Okresnom súde Zvolen domáhal od obchodnej spoločnosti D., spol. s r. o. (ďalej len „žalovaný“), zaplatenia sumy 1 659,70 € s prísl. Okresný súd Zvolen vo veci najskôr vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh a následne vydal platobný rozkaz,   18.   septembra   2009   však   postúpil   sťažovateľovu   vec   okresnému   súdu.   Dňa 4. októbra 2010 podal sťažovateľ na okresnom súde sťažnosť „na vytváranie prieťahov v konaní“, ktorou žiadal, aby „predseda OS Bratislava III sťažnosť vybavil v zmysle ust. §§ 62   až   68   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o   súdoch“.   K   dôvodom   sťažnosti   ďalej   sťažovateľ uviedol,   že „zo   strany   súdu   dochádza   v   tomto   konaní   k   vytváraniu   zbytočných   a neodôvodnených   prieťahov   nakoľko,   i   napriek   uplynutiu   vyššie   uvedenej   lehoty,   do dnešného dňa nedošlo k vybaveniu mojej sťažnosti“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal takéto rozhodnutie: «„Právo sťažovateľa zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. I vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov Č. 3, 5 a 8 bolo v   konaní   pred   Okresným   súd   Bratislava   III   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   14   C   118/09 porušené."

„Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Bratislava III vo veci vedenej pod sp. zn. 14 C 118/09 konal bez zbytočných prieťahov.“

„Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 300 EUR, ktoré je sťažovateľovi Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

„Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vo   výške   189,07   EUR...   na   účet   právneho   zástupcu   sťažovateľa   U., s. r. o.,... všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o   ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 63 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.Podľa § 65 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť musí byť vybavená do 30 dní odo dňa jej doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie.

Podľa   §   67   ods.   1   písm.   a)   zákona   o   súdoch   ak   je   sťažovateľ   toho   názoru,   že sťažnosť,   ktorú   podal   na   príslušnom   orgáne   súdu,   nebola   ním   riadne   vybavená,   môže požiadať do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný, predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu alebo podľa písm. b) tohto   ustanovenia   ministerstvo   o   prešetrenie   vybavenia   sťažnosti   predsedom   krajského súdu...

Z okolností prípadu predovšetkým vyplýva, že sťažovateľ podal ústavnému súdu sťažnosť tri mesiace po podaní sťažnosti predsedovi súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch bez toho, aby do podania sťažnosti ústavnému súdu dostal od predsedu okresného súdu odpoveď. Takéto využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažovateľom so zreteľom na to, že odpoveď na jeho sťažnosť mu v tom čase   ešte   nebola   doručená,   nepredstavuje   dostatočný   časový   priestor   na   poskytnutie možnosti napadnutému všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho nečinnosťou.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v sťažnosti nepreukázal skutočné využitie všetkých účinných právnych prostriedkov nápravy, a z tohto pohľadu je dôvodné považovať ním predloženú sťažnosť podľa čl. 127 ústavy za neprípustnú podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   tiež   konštatuje,   že   sťažnosť   bola ústavnému   súdu   podaná v   danom prípade predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv účinne poskytuje a na   použitie   ktorého   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   bolo   bezúspešné   a neprinieslo ním sledovaný cieľ.

Z vyjadrenia okresného súdu Spr. 3220/2011 z 9. mája 2011 ústavný súd tiež zistil, že sťažovateľova vec vedená okresným súdom pod sp. zn. 14 C 118/09 bola predložená Krajskému   súdu   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   s   nesúhlasom   okresného   súdu s postúpením veci Okresným súdom Zvolen. Krajský súd uznesením č. k. 7 NcC 32/2010-59 z 30. decembra 2010 rozhodol, že na konanie v sťažovateľovej veci je miestne príslušný Okresný   súd   Zvolen.   Na   základe   tohto   uznesenia   bol   spis   okresného   súdu   sp.   zn. 14 C 118/09 postúpený 11. apríla 2011 Okresnému súdu Zvolen.

K   týmto   skutočnostiam   ústavný   súd   v   zhode   so   svojou   doterajšou   judikatúrou poznamenáva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy [i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (II. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04)].

Ústavný súd na základe svojej konštantnej judikatúry berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred   súdom...,   ako   aj   postup   zákonného   sudcu   nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03), resp. že „na základe skutočností uvedených v sťažnosti nemožno postup súdu považovať za taký, ktorý by signalizoval pri predbežnom prerokovaní možné porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (III. ÚS 204/09).

Ak   ústavný súd   dospeje k   záveru, že postup všeobecného súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné posúdiť ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), nevysloví porušenie základného   práva   zaručeného   v   tomto   článku   (napr.   II.   ÚS   57/01,   III.   ÚS   30/03, III. ÚS 52/05) alebo sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 27/02, III. ÚS 199/02, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04, III. ÚS 252/05).

Podľa názoru ústavného súdu časový úsek od 18. septembra 2009 (postúpenie spisu Okresným   súdom   Zvolen)   do   11.   apríla   2011   (postúpenie   spisu   okresným   súdom   späť Okresnému súdu Zvolen) by signalizoval možnosť porušenia sťažovateľovho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru len v tom prípade, ak by bolo preukázané, že okresný súd bol v tomto období úplne nečinný. Zo zistených skutočností však ústavnému súdu vyplynulo, že počas tohto obdobia bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o nesúhlase okresného súdu s postúpením veci Okresným súdom Zvolen. Preto uvedený časový úsek nemožno jednoznačne označiť za obdobie, v ktorom vznikali zbytočné prieťahy v súdnom konaní, ktoré by svojou intenzitou priamo viedli k porušeniu sťažovateľom označených základných práv.  

Ústavný súd dospel k záveru, že v období od 18. septembra 2009 do 11. apríla 2011 zrejme existovalo kratšie obdobie nečinnosti okresného súdu, ktoré však ústavný súd bez ďalšieho   skúmania   hodnotí   ako   ojedinelý   prieťah,   ktorý   svojou   intenzitou   relevantne nezasiahol do sťažovateľom označených základných práv.

S prihliadnutím na uvedené ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde   sťažnosť   odmietol   posudzujúc   ju   vzhľadom   na   nevyčerpané   právne   prostriedky nápravy podľa § 53 ods. 1 za neprípustnú, súčasne prihliadajúc na skutočnosti svedčiace o jej zjavnej neopodstatnenosti.

Ústavný   súd   však   k   tomu   pripomína,   že   prípadne   dlhšie   obdobie   nečinnosti všeobecného súdu, respektíve iné jeho konanie (neefektívny, nesústredený postup súdu), ktoré   by   boli   v   príčinnej   súvislosti   s   porušovaním   základného   práva   na   konanie   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, by nemuseli byť prekážkou prípustnosti opätovného konania a rozhodovania vo veci samej podľa § 24 zákona o ústavnom súde. Dlhšie obdobie (táto otázka závisí od povahy veci) by totiž mohlo založiť inú kvalitu posudzovania zbytočných prieťahov v súdnom konaní.P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2011