znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 263/2013-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. júna 2013 predbežne   prerokoval   sťažnosť   P.   S.,   K.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   P.   P.,   Č.,   pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 RO/4/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. S. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. mája 2013 doručená   sťažnosť   P.   S.,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   pre   namietané   porušenie   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 RO/4/2013.

Sťažovateľ uviedol, že 15. januára 2013 doručil okresnému súdu návrh na vydanie platobného   rozkazu,   ktorým   sa   proti   odporcovi   domáhal   zaplatenia   sumy   3 385   € s príslušenstvom.   Po   urgencii   sťažovateľa   21.   marca   2013   okresný   súd   vydal   platobný rozkaz sp. zn. 10 RO/4/2013 z 28. januára 2013, ktorý bol ešte v deň urgencie doručený právnemu zástupcovi sťažovateľa. Dňa 5. apríla 2013 sťažovateľ požiadal predsedníčku okresného súdu o prešetrenie danej veci v súvislosti s prieťahmi v konaní, na čo mu listom sp. zn. Spr 648/13 z 9. apríla 2013 odpovedala, že sťažnosť považuje za dôvodnú. Podľa názoru sťažovateľa okresný súd porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože v období dvoch mesiacov nekonal bez zbytočných prieťahov, a to napriek tomu, že na vydanie platobného rozkazu nebolo potrebné vykonať iné procesné úkony.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ v petite sťažnosti žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 10 RO/4/2013 porušil jeho   základné   právo   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   a aby   sťažovateľovi   priznal   finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 277,88 €.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetnom   sťažnosti   je   námietka   porušenia   základného   práva   sťažovateľa na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 RO/4/2013.

Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie označených práv vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu... K stavu právnej istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iným   zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (napr. IV. ÚS 221/04, III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).

Podľa   stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu   sa   ochrana   základnému   právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právu na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie týchto práv označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd pri skúmaní porušenia označených práv zohľadňuje aj to, či u sťažovateľa objektívne ide o odstránenie   stavu   právnej   neistoty   v   jeho   veci,   pretože   len   v takom   prípade   možno uvažovať o ich porušení (IV. ÚS 226/04, IV. ÚS 202/2010). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nedochádza k porušovaniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   ústavný   súd   sťažnosť   odmietne   ako   zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02, IV. ÚS 103/07).

Ako z I. časti odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, okresný súd vo veci samej rozhodol ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (24. mája 2013). Ústavný súd preto dospel k záveru, že v čase podania tejto sťažnosti okresný súd už nebol oprávnený vo veci konať, nemohol ovplyvniť priebeh konania, a teda ani porušiť označené právo sťažovateľa, pretože rozhodnutím o návrhu sťažovateľa a jeho doručením účastníkom konania vykonal všetky zákonom predpokladané úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa. Z uvedených dôvodov bolo treba danú vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako   takú,   v ktorej   ústavná   úloha   okresného   súdu   pri   odstraňovaní   právnej   neistoty sťažovateľa   skončila   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu,   a preto   bola   sťažnosť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnená (podobne napr.   III. ÚS 248/08,   III. ÚS 317/2010,   III.   ÚS   447/2010,   III. ÚS 217/2011).   Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bezpredmetné rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa v nej uvedených.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júna 2013